znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 746/2013-6

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   12.   decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. M..., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia jeho bližšie neoznačených základných práv a slobôd podľa Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 4 Nt/11/2013 z 10. septembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. septembra 2013   doručené   podanie   M.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   označené   ako „Sťažnosť   voči nerešpektovaniu   Ústavného   súdu   SR   a jeho   vykonaného   nálezu   Okresným   súdom Košice I...“. Ústavný súd kvalifikoval podanie sťažovateľa podľa jeho obsahu ako sťažnosť podľa   čl. 127   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ktorou   namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv a slobôd podľa ústavy uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 Nt/11/2013 z 10. septembra 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   k namietanému   porušeniu   sťažovateľových   bližšie neoznačených   základných   práv   a slobôd   podľa   ústavy   malo   podľa   sťažovateľa   dôjsť napadnutým   uznesením,   ktorým   okresný   súd   podľa   § 399   ods. 2   Trestného   poriadku zamietol návrh jeho matky na povolenie obnovy konania.

Sťažovateľ   v   rámci   odôvodnenia   svojej   sťažnosti   poukázal na to,   že jeho matka podala „na   základe   ústavného   nálezu   SR   z dňa   28. 11. 2012,   sp. zn.   PL. ÚS 106/2011“ návrh na obnovu konania, ktorý bol napadnutým uznesením okresného súdu zamietnutý, čo sťažovateľ   považuje   za   hrubé   pochybenie   a porušenie   zákona,   z ktorého   vyplýva,   že „obnova   konania   sa   musí   povoliť,   keď   vyjdu   skutočnosti   súdu   skôr   neznáme.   Len   pre úplnosť uvádzam, že trestná sadzba pri danom § 155 ods. 2 (havária do policajného auta) je od 2 rokov do 8 rokov, pričom mne bol uložený trest podľa asperačnej zásady nad jednu polovicu trestnej sadzby t. j. 6 rokov a 1 deň.“.

V závere sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Preto Vás Ústavný súd ako najvyššiu inštitúciu Slovenskej republiky, aby ste vo veci mnou podanými argumentami prešetrili vec, že bol porušený zákon a moje ľudské práva, ktoré sú zakotvené v Ústave SR a napadly v celom jeho rozsahu rozsudok OS KE I pod sp. zn. 7 T 77/2005 (správne má byť sp. zn. 4 Nt/11/2013, pozn.) zo dňa 10. 9. 2013...“

Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   bližšie   neoznačených   základných   práv a slobôd   podľa   ústavy   napadnutým   uznesením   okresného   súdu,   ktorým   bol   zamietnutý návrh na obnovu konania v jeho trestnej veci, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom.

Úlohou   ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   je   predovšetkým preskúmať,   či   neexistujú   dôvody   na   jej   odmietnutie   vyplývajúce   z   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde.

Z   čl. 127   ods. 1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd mohol domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Proti   napadnutému   uzneseniu   okresného   súdu   bol   sťažovateľ   oprávnený   podať sťažnosť   podľa   § 402   ods. 3   Trestného   poriadku,   o ktorej   je   oprávnený   a   aj   povinný rozhodnúť Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Právomoc krajského súdu rozhodnúť   o sťažnosti   sťažovateľa   v riadnom   inštančnom   postupe   podľa   uvedeného ustanovenia   Trestného   poriadku   v   danom   prípade   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu rozhodnúť o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Zo   sťažnosti   nevyplýva,   či   sťažovateľ   v danej   veci   využil   možnosť   podať   proti napadnutému   uzneseniu   v zákonnej   lehote   riadny   opravný   prostriedok   –   sťažnosť. V nadväznosti na to ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažovateľ využil toto právo a podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť, pričom spisový materiál bol 15. októbra 2013 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku.

Bude teda v právomoci krajského súdu ako sťažnostného súdu poskytnúť ochranu bližšie neoznačeným základným právam a slobodám sťažovateľa. Právomoc krajského súdu poskytnúť sťažovateľovi ochranu pred zásahom do jeho základných práv a slobôd v danej veci preto vylučuje právomoc ústavného súdu na meritórne prerokovanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcej proti postupu okresného súdu a napadnutému uzneseniu.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   smerujúcu   proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odmietol po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   pre   nedostatok   právomoci   na   jej   prerokovanie (obdobne napr. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 208/08, III. ÚS 386/09).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa   ďalšími   návrhmi sťažovateľa   vrátane jeho žiadosti   o   ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013