znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 74/08-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. Š., M. L., zastúpeného advokátkou JUDr. V. B., R., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   a podľa   čl. 36   Listiny   základných   práv   a slobôd   postupom   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sž-o-KS 161/2005 a jeho rozsudkom z 21. februára 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. Š. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   2. októbra 2007 doručená sťažnosť Ing. V. Š., M. L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. V. B., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sž-o-KS 161/2005 a jeho rozsudkom z 21. februára 2007.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   dodatočným   platobným   výmerom Daňového   úradu   v Revúcej   č.   727/230/18510/04/Hoz   zo   4.   októbra   2004   (ďalej   len „rozhodnutie   daňového   úradu“)   bola   sťažovateľovi   uložená   povinnosť   zaplatiť   sumu 1 748 124 Sk z dôvodu dodatočného vyrubenia dane v súvislosti so zvýšením základu dane zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov za rok 2001 o ďalší príjem sťažovateľa neuvedený v jeho daňovom priznaní za rok 2001 a zistený následne pri daňovej kontrole.

Na základe odvolania sťažovateľa Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky svojím rozhodnutím   č.   IX/256/199-871/2005/390r   z 11.   februára   2005   (ďalej   len   „rozhodnutie daňového riaditeľstva“) potvrdilo rozhodnutie daňového úradu.

Sťažovateľ   14.   apríla   2005   podal   žalobu   o   preskúmanie   rozhodnutia   daňového riaditeľstva, o ktorej bolo Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) vedené konanie pod sp. zn. 23 S 61/2005. Krajský súd rozsudkom č. k. 23 S 61/2005-48 z 12. augusta 2005 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) žalobu sťažovateľa zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol   rozsudkom   sp.   zn. 2   Sž-o-KS   161/2005 z 21.   februára 2007   tak,   že rozsudok krajského súdu potvrdil.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti podrobne opísal skutkové okolnosti a právne dôvody, ktoré podľa jeho názoru preukazujú nesprávnosť záverov daňového úradu o zvýšení základu dane   zo   závislej   činnosti   a funkčných   pôžitkov   za   rok   2001,   a tým   aj   nesprávnosť dodatočného vyrubenia dane rozhodnutím daňového úradu. V nadväznosti na to opísal aj nesprávnosť   postupu   a rozhodnutí   daňového   riaditeľstva,   krajského   súdu   a najvyššieho súdu,   ktoré   sa   so   závermi   daňového   úradu   stotožnili,   a to   aj   napriek   novému   dôkazu (znaleckému posudku) predloženého sťažovateľom najvyššiemu súdu.

V sťažnosti   sa   sťažovateľ   domáhal,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sž-o-KS 161/2005 a jeho rozsudkom z 21. februára 2007 boli porušené ním označené základné práva, zrušil označený rozsudok, vec vrátil   na   ďalšie   konanie   najvyššiemu   súdu   a zakázal   mu   pokračovať   v porušovaní označených základných práv.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, kedy sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje zákon   o ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje.

Podľa sťažovateľa k porušeniu ním označených práv došlo postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sž-o-KS 161/2005 a jeho rozsudkom z 21. februára 2007.

Pri posúdení, či bola zachovaná dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu,   je   relevantnou   skutočnosťou   dátum   právoplatnosti   rozsudku   najvyššieho   súdu. Napriek   tomu,   že   na   rozsudku   najvyššieho   súdu   v pripojenom   spise,   ktorý   si   ústavný súd vyžiadal,   nie   je   vyznačená   právoplatnosť   tohto   rozsudku,   je   možné   ju   ustáliť z doručeniek k nemu pripojených. Z nich vyplýva, že rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sž- o-KS 161/2005 z 21. februára 2007 bol doručený žalovanému 4. apríla 2007 a právnemu zástupcovi sťažovateľa   10.   apríla   2007,   a teda   právoplatným   sa v zmysle   §   159   ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku stal 10. apríla 2007.

Vzhľadom   na   nadobudnutie   právoplatnosti   rozsudku   najvyššieho   súdu   10.   apríla 2007   a podanie   sťažnosti adresovanej   ústavnému súdu na   poštovú   prepravu   1.   októbra 2007 a jej doručenie 2. októbra 2007 ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sťažnosť sťažovateľa nebola podaná v dvojmesačnej lehote od relevantnej skutočnosti, a preto ju ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmieta ako oneskorene podanú.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   neprichádzalo   už   do   úvahy,   aby   ústavný   súd rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2008