znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 73/2011-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. mája 2011 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho prerokoval sťažnosť J. M., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. D. P., Ž., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 9 D 1895/2004, za účasti Okresného súdu Čadca, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 9 D 1895/2004 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Čadca   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 D 1895/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J.   M. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2   500   €   (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré mu   j e   Okresný súd Čadca   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e   p o v i n n ý uhradiť J. M. trovy konania v sume 303,30 € (slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. P., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra 2010 doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 D 1895/2004.

Porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   čl.   6   ods.   1   dohovoru   vidí   sťažovateľ   v   takto   opísanom skutkovom stave:

„Ako navrhovateľ v rade 2) som spolu so svojimi súrodencami... podal dňa 24. 11. 2004 návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľke... Konanie v predmetnej veci je vedené na Okresnom súde v Čadci pod č. k. 9 D 1895/2004.

Ako navrhovateľ v rade 2) som spolu s M. D., rod. M. podal dňa 24. 6. 2008 v predmetnej veci   na   OS   v Čadci pod   č.   9   D 1895/2004   sťažnosť   na prieťahy   v konaní predsedovi Okresného súdu v Čadci. Sťažnosť smerovala k tomu, že do toho času po štyroch rokoch súd nerozhodol v danej veci o dodatočnom prejednaní dedičstva po mojej matke M. M. rod C.

Ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní som podal opätovne spolu s M. D. rod. M. na Okresný súd v Čadci dňa 2. 9. 2010 s tým, že sme namietali, že v tomto prípade dochádza k súdnym prieťahom zo strany súdneho komisára...

Predseda Okresného súdu... po oboznámení sa so spisovým materiálom a prešetrení veci označil predmetnú sťažnosť za dôvodnú. V odpovedi na sťažnosť konkrétne vytýčil časové obdobia, v ktorých podľa neho zo strany súdu dochádzalo k prieťahom v konaní.... Okresný súd v Čadci v samotnom konaní pojednával 5-krát, pričom 2-krát rozhodol, avšak   v   dvoch   prípadoch   boli   jeho   rozhodnutia   zrušené   v   rámci   odvolacieho   konania odvolacím   súdom   a   vrátené   prvostupňovému   súdu   na   ďalšie   konanie   a   rozhodnutie. Okresný súd v Čadci tak v rámci ostatných šiestich rokov, odkedy bol podaný návrh na dodatočné   prejednanie   dedičstva,   naposledy   rozhodol   uznesením   zo   dňa   3.   6.   2008   o všeobecnej   cene   majetku   poručiteľky   a   potvrdil   nadobudnutie   dedičstva   medzi   dedičov, ktoré však Krajský súd v Žiline zrušil....“

S prihliadnutím   na uvedené skutočnosti   sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo J. M..., na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   v   Čadci   vo   veci   vedenej   pod   č.   k. 9 D 1895/2004 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva J. M... finančné zadosťučinenie vo výške 6.638,78 € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Ďalej navrhujem, aby ústavný súd uznesením priznal i náhradu trov konania...“

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 D 1895/2004, prijal na ďalšie konanie uznesením č. k. IV. ÚS 73/2011-10 z 3. marca 2011.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd (15. marca 2011 a 20. apríla 2011) a právnu zástupkyňu sťažovateľa (4. mája 2011), aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na súhlas obidvoch účastníkov   a   v   súlade   s   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) upustil ústavný súd od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. K. K., prípisom sp. zn. Spr 590/11 z 29. apríla 2011 doručeným ústavnému súdu 3. mája 2011. Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   zopakoval, ako   bola vybavená sťažnosť sťažovateľa na zbytočné prieťahy v konaní, keď uviedol:

„Sťažnosť na prieťahy v konaní podal J. M. a M. D. dňa 6. 9. 2010, sťažnosť bola evidovaná   pod   Spr   79/10   a   vybavená   ako   dôvodná.   Vo   veci   som   nariadil   dohľad   s povinnosťou podávať mesačné správy o stave konania.“

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 11. mája 2011 uviedla:

„V horeuvedenej veci k vyjadreniu Okresného súdu v Čadci zo dňa 29. 04. 2011 zaujímam názor, že vec 9D 1895/2004 nie je z právneho hľadiska absolútne náročná a preto takmer 7 ročné nevybavenie veci nie je v žiadnom prípade na mieste.“

II.

Z   obsahu   sťažnosti   a   zo   súvisiaceho   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 9 D 1895/2004 ústavný súd zistil takýto stav a priebeh namietaného konania:

Dňa 26. novembra 2004 sťažovateľ ako jeden z navrhovateľov doručil okresnému súdu návrh na dodatočné prerokovanie dedičstva po poručiteľke nebohej M. M., rod. C. (pôvodne bola dedičská vec po poručiteľke M. M. prerokovaná Štátnym notárstvom v Č. pod sp. zn. D 488/87 13. novembra 1987).

Dňa   7.   decembra   2004   okresný   súd   uznesením   č.   k.   9   D   1895/2004-9   vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na upresnenie predmetu konania (dedičstva), na upresnenie samotného petitu návrhu a na predloženie listinných dôkazov (sťažovateľ prevzal uznesenie okresného súdu 17. februára 2005).

Dňa 9. mája 2005 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu opravený návrh spolu s požadovanými listinami.

Dňa   16.   júna   2005   okresný   súd   uznesením   č.   k.   9   D   1894/2004-12   podanie navrhovateľa (teda aj sťažovateľa) odmietol. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ 5. septembra 2005 odvolanie.

Dňa 12. septembra 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie (súdny poplatok bol uhradený 11. októbra 2005).

Dňa 13. januára 2006 okresný súd v spise poznamenal, že došlo k chybe v postupe okresného súdu a že omylom vydal uznesenie o odmietnutí podania č. k. 9 D 1894/2004-12, ktoré sa týka iných účastníkov konania, ktorého prílohu tvorili aj doklady zaslané právnym zástupcom sťažovateľa. Okresný súd požiadal notársky úrad JUDr. M. Š. o poskytnutie informácie,   či   v   spise   vedenom   pod   sp.   zn.   9   D   1894/2004   sa   nenachádzajú   doklady týkajúce sa konania vedeného okresným súdom pod sp. zn 9 D 1895/2004.

Dňa 13. februára 2006 notársky úrad JUDr. M. Š. zaslal zo spisovej dokumentácie spisu vedeného pod sp. zn. 9 D 1894/2004 okresnému súdu ním omylom zaslané doklady týkajúce sa konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 D 1895/2004.

Dňa 18. mája 2006 okresný súd zaslal Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)   svoj   spis   vedený   pod   sp.   zn.   9   D   1895/2004   spolu   s   odvolaním   sťažovateľa z 5. septembra 2005.

Dňa   1.   júna   2006   krajský   súd   uznesením   č.   k.   9   Cod/54/2006-25   sťažovateľom napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 9 D 1895/2004-12 zo 16. júna 2005 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (spis doručil okresnému súdu 21. augusta 2006).

Dňa 9. augusta 2006 okresný súd uznesením č. k. 9 D 1895/2004-27 vyzval právneho zástupcu   sťažovateľa,   aby   v   lehote   60   dní   opravil   návrh   na   dodatočné   prerokovanie dedičstva doručený okresnému súdu 26. novembra 2004.

Dňa 29. septembra 2006 okresný súd pridelil spis vedený pod sp. zn. 9 D 1895/2004 na prerokovanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni JUDr. E. M.

Dňa 13. októbra 2006 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu opravený návrh na dodatočné prerokovanie dedičstva.

Dňa 11. januára 2007 okresný súd zaslal spis vedený pod sp. zn. 9 D 1895/2004 notárke JUDr. D. S. (ďalej len „notárka“) na ďalší postup.

Dňa   11.   januára   2007   vrátila   notárka   spis   okresného   súdu   vedený   pod   sp.   zn. 9 D 1895/2004 z dôvodu, že jej nebol pridelený, nenachádza sa v ňom poverenie a k spisu nebol priložený pôvodný spis.

Dňa 23. januára 2007 okresný súd poverením č. k. 9 D 1895/2004-47 poveril notárku na prerokovanie dedičstva v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 9 D 1895/2004 a určil jej na to lehotu 12 mesiacov.

Dňa 23.   apríla 2007 nariadila notárka prvý   termín   na prerokovanie dedičstva   na 9. máj 2007.

Dňa   9.   mája   2007   notárka   prerokovala   na   pojednávaní   novoobjavené   dedičstvo sťažovateľa, vydala osvedčenie o dedičstve č. k. 9 D 1895/2004-28, D not 105/07 a vrátila spis sp. zn. 9 D 1895/2004 okresnému súdu.

Dňa   18.   mája   2007   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   jednej   z   účastníkov konania (T.   M.)   na   pokračovanie   v   konaní o   dedičstve,   a   to   z   dôvodu   nedostatočného oboznámenia sa s obsahom osvedčenia o dedičstve.

Dňa 24. mája 2007 vo veci konajúca sudkyňa dala pokyn na zaslanie spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 9 D 1895/2004 notárke.

Dňa   13.   septembra   2007   nariadila   notárka   termín   na   prerokovanie   dedičstva na 2. október 2007.

Dňa 2.   októbra   2007   notárka   uskutočnila   pojednávanie v   dedičskej   veci   vedenej okresným súdom pod sp. zn. 9 D 1895/2004, na ktorom vykonala súpis aktív a pasív, o čom spísala zápisnicu a odročila pojednávanie (pre účely ďalšieho šetrenia) na 18. október 2007.Dňa 18. októbra 2007 notárka uskutočnila pojednávanie v dedičskej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 9 D 1895/2004, na ktorom zopakovala výsledky doterajšieho dokazovania, spísala zápisnicu a odročila pojednávanie na neurčito (z dôvodu, že dedičia nezistili nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom prerokovania v tomto konaní).

Dňa 3. marca 2008 právny zástupca sťažovateľa doručil notárke návrh na delenie parciel.

Dňa   4.   marca   2008   notárka   uskutočnila   pojednávanie   v   dedičskej   veci   vedenej okresným súdom pod sp. zn. 9 D 1895/2004, na ktorom zopakovala výsledky doterajšieho dokazovania, spísala zápisnicu a z dôvodu, že medzi dedičmi nedošlo k dohode a spor pretrváva,   notárka   ako   súdny   komisár   vypracuje   návrh   uznesenia,   ktorý   predloží na schválenie okresnému súdu.

Dňa 3. júna 2008 okresný súd rozhodol uznesením č. k. 9 D 1895/2004-53 o určení všeobecnej ceny majetku poručiteľky a potvrdil dedičstvo účastníkom konania.

Dňa 4. júna 2008 notárka predložila spis okresnému súdu spolu s uznesením č. k. 9 D 1895/2004-53 z 3. júna 2008 (okresný súd uznesenie doručil sťažovateľovi 3. júla 2008)Dňa 15.   júla 2008 sťažovateľ doručil   okresnému súdu   odvolanie proti   uzneseniu okresného súdu č. k. 9 D 1895/2004-53 z 3. júna 2008.

Dňa 19. septembra 2008 okresný súd uznesením č. k. 9 D 1895/2004-64 zaviazal sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku (sťažovateľ zaplatil súdny poplatok 7. októbra 2008).Dňa 7. októbra 2008 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok a listom oznámil okresnému súdu svoj nesúhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Dňa   9.   februára   2009   vyšší   súdny   úradník   v   zmysle   §   374   ods.   4   Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) predložil spis okresného súdu s odvolaním sťažovateľa (a ostatných účastníkov konania), ku ktorému bol pripojený spis okresného súdu sp. zn. 12 Ps/14/2007 na rozhodnutie zákonnej sudkyni.

Dňa   11.   marca   2009   vo   veci   konajúca   sudkyňa   vydala   pokyn,   aby   odvolanie sťažovateľa   (a   odvolania   ostatných   účastníkov   konania)   boli zaslané ostatným   dedičom na vyjadrenie (sťažovateľovi bola doručená výzva okresného súdu 8. apríla 2009).Dňa 22. apríla 2009 právny zástupca sťažovateľa sa vyjadril k odvolaniu účastníka konania S. M. proti uzneseniu okresného súdu č. k. 9 D 1895/2004 (Dnot 105/07) z 3. júna 2008.Dňa   16.   júna 2009   predseda   okresného   súdu   opatrením   Spr.   865/09   pridelil   vec na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. J. M.

Dňa   3.   júla   2009   okresný   súd   predložil   spis   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa a účastníka konania S. M. (spis mu doručil 8. júla 2009).

Dňa   16.   júla   2009   predsedníčka   krajského   súdu   pridelila   vec   na   prerokovanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. K. B.

Dňa 28. augusta 2009 krajský súd uznesením č. k. 6 Cod/15/2009-78 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 9 D 1895/2004-53 z 3. júna 2008 a vrátil mu vec na ďalšie konanie (spis doručil okresnému súdu 15. októbra 2009).

Dňa   1.   februára   2010   okresný   súd   doručil   uznesenie   krajského   súdu   č.   k. 6 Cod/15/2009-78 z 28. augusta 2009 sťažovateľovi.

Dňa 9. apríla 2010 okresný súd vrátil spis sp. zn. 9 D 1895/2004 notárke na ďalší postup.

Dňa 8. septembra 2010 požiadal okresný súd notárku o vrátenie spisu   z dôvodu vybavovania podanej sťažnosti vo veci Spr. 79/10.

Dňa 9. septembra 2010 okresný súd vrátil spis sp. zn. 9 D 1895/2004 notárke na ďalší postup a uložil jej povinnosť pripraviť koncept uznesenia do dvoch mesiacov od doručenia prípisu.

Dňa 23. decembra 2010 právny zástupca   sťažovateľa doručil   notárke úmrtný list dediča vo 4. rade (V. M.) a požiadal ju o čo najrýchlejšie nariadenie pojednávania.Dňa 27. decembra 2010 bola notárke doručená žiadosť okresného súdu, aby v lehote 7   dní   zaslala   fotokópiu   návrhu   na   dodatočné   prerokovanie   dedičstva   (predložila   ju okresnému súdu 5. januára 2011).

Dňa 4. januára 2011 notárka požiadala okresný súd o oznámenie okruhu dedičov po nebohom dedičovi vo 4. rade (V. M.).

Dňa   28.   januára   2011   okresný   súd   oznámil   notárke   okruh   dedičov   po   nebohom dedičovi vo 4. rade (V. M.).

Dňa 16. februára 2011 okresný súd vyzval notárku, aby v lehote 10 dní uviedla, aké prekážky jej bránia vo vydaní konečného rozhodnutia.

Dňa 28. februára 2011 notárka doručila okresnému súdu oznámenie, že vec nie je doteraz skončená, pretože bolo oznámené, že jeden z dedičov zomrel, zisťoval sa okruh dedičov po ňom a nedá sa určiť termín pojednávania, keďže spis žiada okresný súd.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prerokovanie   veci   v   primeranej   lehote.   Z   uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu   (m.   m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   i   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil   na súd   so   žiadosťou   o jeho rozhodnutie.   Táto povinnosť   súdu   a sudcu vyplýva   z   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, a tiež z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd konštatoval, že v danom prípade ide o konanie   vo   veci   dodatočného   prejednania   novoobjaveného   majetku   po   poručiteľke, pričom   dedičské   konania   tvoria   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   agendy   všeobecných súdov, v rámci ktorej existuje stabilizovaná judikatúra, a preto nemožno namietané konanie považovať za právne zložité. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, ústavný súd nehodnotil konanie ako skutkovo zložité, aj keď k určitému predĺženiu dedičského konania prispela skutočnosť, že v priebehu konania jeden z účastníkov zomrel. Dĺžka trvania konania súdu prvého stupňa (viac ako 6 rokov) bez jeho právoplatného skončenia nezodpovedá podľa názoru ústavného súdu právnej a skutkovej zložitosti veci.

2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd uplatnil pri hodnotení doterajšieho priebehu napadnutého konania, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka konania.

Ústavný súd predovšetkým pripúšťa, že procesné úkony, ktoré v doterajšom priebehu napadnutého   konania   urobil   sťažovateľ   (odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu zo 16. júna 2005, ktorým odmietol návrh sťažovateľa na dodatočné prerokovanie dedičstva, doručené okresnému súdu 5. septembra 2005, opravený návrh na dodatočné prerokovanie dedičstva doručený okresnému súdu 13. októbra 2006, „návrh na delenie parciel“ doručený notárke 3. marca 2008, odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 3. júna 2008, ktorým okrem   iného   určil   všeobecnú   cenu   novoobjaveného   majetku   po   poručiteľke   a   potvrdil nadobudnutie dedičstva medzi dedičov, doručené okresnému súdu 15. júla 2008, nesúhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania doručený okresnému súdu 7. októbra   2008),   objektívne   vplývali   na   priebeh   a   dĺžku   namietaného   konania,   keďže vo veci konajúci okresný súd sa s týmito návrhmi sťažovateľa musel zaoberať. Zároveň ale ústavný súd konštatuje, že išlo o procesné úkony, ktoré síce ovplyvnili doterajšiu dĺžku namietaného konania, ale na ktorých uplatnenie má sťažovateľ právo podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a preto ich nemožno pripísať na jeho ťarchu. Ústavný súd konštatuje, že z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné sťažovateľovi pripísať negatívny podiel na doterajšej dĺžke tohto konania.

3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v predmetnej veci vrátane postupu   vo   veci   konajúcej   notárky   ako   súdnej   komisárky.   Z   konštantnej   judikatúry ústavného súdu   vyplýva, že zbytočné prieťahy v súdnom konaní môžu byť zapríčinené nielen   samotnou   nečinnosťou   všeobecného   súdu,   ale   aj   jeho   neefektívnou,   resp. nesústredenou   činnosťou,   teda   takým   konaním,   ktoré   nevedie   efektívne   k   odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   v postupe   okresného   súdu   sa   vyskytujú   kratšie obdobia nečinnosti, ktoré samy osebe neznamenajú však zbytočné prieťahy v konaní, ktoré by viedli k vysloveniu porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd predovšetkým nekonal vo veci efektívne a sústredene. Potvrdzuje to najmä skutočnosť, že krajský súd ako odvolací súd v priebehu tohto konania z dôvodu procesných pochybení okresného súdu zrušil dve jeho procesné rozhodnutia v predmetnej veci (uznesenie zo 16. júna 2005 a uznesenie z 3. júna 2008), pričom v oboch prípadoch vec vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie.   Ako   nesústredené   sa   tiež   javí   zaslanie spisu notárke 11. januára 2007 bez toho, aby tento obsahoval poverenie, ako aj vrátenie spisu notárke vo veci konajúcou sudkyňou 24. mája 2007 pre nedostatky v jej postupe.

Uvedený postup okresného súdu, resp. ním poverenej notárky ako súdnej komisárky v označenom konaní hodnotí ústavný súd ako taký, ktorému chýbala efektívnosť a účelnosť úkonov   a   ktorý   v   konečnom   dôsledku   nesmeroval   k   odstráneniu   právnej   neistoty sťažovateľa a prispel k doterajšej dĺžke namietaného konania. Vychádzal pritom zo svojej stabilizovanej judikatúry, podľa   ktorej   úkony notárov ako súdnych   komisárov v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť príslušný všeobecný súd (pozri napr. III. ÚS 47/00, IV. ÚS 74/02, II. ÚS 132/05, I. ÚS 39/06). Napriek tomu, že okresný súd (resp. ním poverená notárka ako súdna komisárka) vykonával procesné úkony spojené s prípravou pojednávaní, vykonával pojednávania, zabezpečoval dôkazy, doručoval písomnosti, konanie nie je ani po šiestich rokoch   od   podania   návrhu   právoplatne   skončené,   čím   sa   mu   nepodarilo   odstrániť   stav právnej   neistoty   sťažovateľa,   v   ktorom   sa   nachádza.   Ústavný   súd   vzal   do   úvahy   aj skutočnosť, že aj samotný okresný súd priznal prieťahy v namietanom konaní.

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   na   základe   svojich   zistení   rozhodol,   že neefektívnou činnosťou okresného súdu, resp. ním poverenej notárky ako súdnej komisárky došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   namietanom   súdnom   konaní,   a   tým   aj   k   porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   v   čase   rozhodovania   ústavného   súdu   nebolo   ešte namietané   konanie   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu   podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 D 1895/2004 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 6 638,78   €.   Odôvodnenie   svoje   žiadosti   zúžil   na   konštatovanie,   že „...   Je   predsa nemysliteľné,   aby v právnom štáte,   ktorým bezpochyby SR je,   dochádzalo permanentne k prieťahom v súdnych konaniach.“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci (najmä na doterajšiu neprimeranú dĺžku konania pred okresným   súdom   vedeného   pod sp.   zn.   9 D 1895/2004,   na jeho predmet a význam pre sťažovateľa) a berúc do úvahy skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľa nebolo   v   čase   rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   dospel k záveru, že len konštatovanie porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   jeho   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nie   je   pre   neho   dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi ako finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde sumu 2 500 €.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. D. P. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 240,46 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 19 % DPH v sume 48,42 €. Úhrada bola priznaná v celkovej sume 303,30 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2011