znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 73/07-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti M. P., D., zastúpenej advokátom JUDr. A. S., D., ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 9 C 1391/98, za účasti Okresného súdu Žilina, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 1391/98   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Žilina p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 9 C 1391/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. P.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   150 000 Sk   (slovom stopäťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   uhradiť M. P. trovy právneho zastúpenia v sume   6 296 Sk   (slovom   šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť   slovenských   korún)   na účet   jej právneho zástupcu JUDr. A. S., D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 73/07 z 26. apríla 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 1391/98.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 16. júna 1998 okresnému súdu žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Sťažovateľka   uviedla,   že   ku   dňu   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   nebola   vec právoplatne skončená.

V   sťažnosti   sa   sťažovateľka   domáhala,   aby   ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   právo   na   prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a súčasne žiadala, aby ústavný súd   prikázal   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   priznal   jej   finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk a náhradu trov konania.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podaním sp. zn.   1SprS/188/2007   doručeným   ústavnému   súdu   29. mája 2007,   v   ktorom   sa   okrem iného uvádza:

„Z pripojeného prehľadu úkonov vo veci je zrejmé aké úkony uskutočnil Okresný súd Žilina. K prieťahom v konaní došlo hlavne z toho dôvodu, že sudkyňa, ktorej vec pôvodne napadla odišla na materskú dovolenku. Následne bola vec v roku 1999 pridelená novému sudcovi.   S účinnosťou   od   1. 6. 2000   bol   spis   pridelený   novej   sudkyni   a   v   roku   2003 po odchode tejto sudkyne z Okresného súdu Žilina, bola vec pridelená ďalšiemu sudcovi. V roku   2006   bol   spis   z   dôvodu   dočasného   pridelenia   sudcu   pridelený   novej   sudkyni. K prieťahom v konaní došlo aj z toho dôvodu, že uvedená vec je viazaná na iné konania prebiehajúce   na   tunajšom   súde,   predovšetkým   dedičské   konania.   Vzhľadom   k   tomu,   že niektoré   dedičské   konania   nie   sú   doposiaľ   skončené,   nebolo   možné   pripojiť   potrebné dedičské   spisy.   Tieto   spisy   sú   pritom   nevyhnutné   na   rozhodnutie   o   podanom   návrhu. Z týchto spisov preto boli do tohto spisu vyhotovovane len úradné záznamy.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 9 C 1391/98 ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

- 16. júna 1998   bola   okresnému   súdu   doručená   žaloba   sťažovateľky „o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“,

- prípisom   z   26. júna 1998   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   predložila „potvrdenie BPEJ na žalované nehnuteľnosti“,

- 3. augusta 1998 bol spis z oddelenia Nc prevedený do oddelenia C,

- prípisom   z   29. septembra 1998   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   v   lehote 20 dní predložila na vec sa vzťahujúce písomné dokumenty a odstránila nedostatky návrhu pod hrozbou zastavenia konania,

- na   základe   zmeny   rozvrhu   práce   platného   pre   okresný   súd   bola právna   vec sťažovateľky pridelená s účinnosťou od 1. septembra 1999 na prerokovanie a rozhodnutie inému zákonnému sudcovi,

- na   základe   zmeny   rozvrhu   práce   platného   pre   okresný   súd   bola   právna   vec sťažovateľky pridelená s účinnosťou od 1. júna 2000 na prerokovanie a rozhodnutie inej zákonnej sudkyni,

- 30. októbra 2002   bol   daný   pokyn   okresného   súdu   na   pripojenie   spisov   sp. zn. D 111/79, sp. zn. D 2156/91 a sp. zn. 6 C 58/95,

- 4. decembra 2002 okresný súd vyhotovil úradný záznam zo spisu sp. zn. D 169/01, ktorého súčasťou bol aj pripojený spis sp. zn. D 2156/91, a ďalej vyhotovil úradný záznam zo spisu sp. zn. D 111/79,

- 8. apríla 2003   bol   daný   pokyn   okresného   súdu   na   pripojenie   súvisiacich   spisov sp. zn. 7 C 266/02 a sp. zn. 16 C 20/01,

- 14. apríla 2003   okresný   súd   vyhotovil   úradný   záznam,   z   ktorého   vyplýva,   že odporca podal proti sťažovateľke a ďalším osobám žalobu o určenie hodnoty nehnuteľností; táto vec je okresným súdom vedená pod sp. zn. 7 C 266/02,

- 17. apríla 2003   okresný   súd   vyhotovil   úradný   záznam,   z   ktorého   vyplýva,   že vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 266/02 sa dosiaľ nekonalo, a súčasne vyhotovil ďalší úradný záznam zo spisu sp. zn. 16 C 20/01,

- na   základe   zmeny   rozvrhu   práce   platného   pre   okresný   súd   bola   právna   vec sťažovateľky s účinnosťou od 1. júna 2003 pridelená na prerokovanie a rozhodnutie inému zákonnému sudcovi,

- zákonný   sudca   27. októbra 2004   predložil   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi   spis na vypracovanie skutkového a právneho rozboru veci,

- 6. marca 2006   bola   právna   vec   sťažovateľky   pridelená   na   prerokovanie a rozhodnutie inej zákonnej sudkyni,

- 10. januára 2007 bol daný pokyn okresného súdu na pripojenie súvisiacich spisov sp. zn. D 111/79, sp. zn. D 2156/91, sp. zn. D 169/01 a sp. zn. 7 C 266/02,

- 16. januára 2007   okresný   súd   požiadal   Správu   katastra   Ž.   (ďalej   len   „správa katastra“) o poskytnutie informácie ohľadom spornej nehnuteľnosti,

- 7. mája 2007   okresný   súd   vyhotovil   úradný   záznam   ohľadom   nemožnosti momentálneho pripojenia spisov sp. zn. D 2156/91 a sp. zn. 27 C 133/02.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (čo   platí   aj   pokiaľ   ide   o   čl. 6   ods. 1   dohovoru) vychádza zo svojej   ustálenej   judikatúry,   v   súlade   s   ktorou:   „Účelom   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že spory o určenie vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam   tvoria   bežnú   súčasť   rozhodovacej   agendy všeobecných súdov a nemožno ich po skutkovej ani právnej stránke hodnotiť ako zložité. Na zložitosť sporu nepoukázal ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu 29. mája 2007.

2. Správanie sťažovateľky   ako   účastníčky   konania je   druhým   kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané na ťarchu sťažovateľky v súvislosti s prieťahmi v konaní.

3. Napokon   ústavný   súd   z   hľadiska   existencie   zbytočných   prieťahov   hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní.

V   doterajšom   priebehu   napadnutého   konania   ústavný   súd   zistil   tieto   obdobia nečinnosti:

- od 29. septembra 1998 (výzva okresného súdu sťažovateľke) do 30. októbra 2002 (pokyn okresného súdu na pripojenie spisov),

- od 17. apríla 2003 (úradný záznam vyhotovený okresným súdom) do 27. októbra 2004 (predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi),

- od   27. októbra 2004   (predloženie   spisu   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi) do 10. januára 2007 (pokyn okresného súdu na pripojenie spisov),

- od 16. januára 2007 (vyžiadanie informácie od správy katastra) do 29. mája 2007 (predloženie spisu ústavnému súdu).

Celková   doba   nečinnosti   okresného   súdu   v   doterajšom   priebehu   napadnutého konania je 8 rokov a 2 mesiace. Z uvedeného vyplýva, že takmer celý doterajší priebeh napadnutého konania je poznačený úplnou nečinnosťou okresného súdu. Táto nečinnosť nie je ničím ospravedlniteľná ani poukázaním na nemožnosť nahliadnutia do niektorých súvisiacich spisov. Napokon okresný súd vo svojom vyjadrení uviedol, že z týchto spisov vyhotovil   úradné   záznamy   osvedčujúce   obsah   súvisiacich   konaní.   Čo   sa   týka   obrany okresného súdu uvedenej vo vyjadrení k sťažnosti, že „K prieťahom v konaní došlo hlavne z toho dôvodu, že sudkyňa, ktorej vec pôvodne napadla odišla na materskú dovolenku“, a následne vec bola prideľovaná viackrát iným zákonným sudcom, ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej   judikatúre   uviedol,   že   nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   štát   musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania   zabezpečiť   primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. I. ÚS 127/04, IV. ÚS 43/06).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel   k názoru, že doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 1391/98 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že v dôsledku „... neukončeného takmer deväť rokov trvajúceho súdneho konania...“ pretrváva u nej stav právnej neistoty.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   deklarovanie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   priznanie finančného zadosťučinenia.

Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp. zn. 9 C 1391/98, ktorá predstavuje ku dňu vydania tohto nálezu viac ako 9 rokov, a berúc do úvahy   konkrétne   okolnosti   prípadu,   ako   aj   skutočnosť,   že   konanie   vo   veci   nebolo do rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie sumy   150 000 Sk   za   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   § 56   ods. 4   zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v   dôsledku   právneho zastúpenia   pred ústavným súdom   advokátom   JUDr.   A.   S. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Ústavný   súd   pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2006, ktorá bola 17 822 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3,   § 11   ods. 2   a   § 14   ods. 1   písm. a)   a   c)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 2 970 Sk (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 178 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 6 296 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   je   potrebné   pod   „právoplatnosťou   nálezu“   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2007