znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 721/2013-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   12.   decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť V. P., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na spravodlivé   súdne   konanie podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   ako   aj   čl.   1   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 24 C 81/2008-117 z 24. júna 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. P. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra 2013 doručená sťažnosť V. P., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. S., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   spravodlivé   súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej   len   „okresný   súd“)   č. k. 24 C 81/2008-117   z 24.   júna 2013   (ďalej   aj „napadnuté uznesenie“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   v   postavení   žalobcu   v   konaní   vedenom okresným súdom pod sp. zn. 24 C 81/2008, pričom jeho žaloba smeruje proti Slovenskej republike (ďalej len „žalovaná“), v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V označenom konaní sa sťažovateľ domáha náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu.

Napadnutým uznesením okresného súdu bola sťažovateľovi uložená povinnosť zložiť preddavok   na   trovy   konania   vo   výške   4 992,59   €,   a   to   do   30   dní   od   právoplatnosti napadnutého   uznesenia.   Sťažovateľ   poukazuje   na   skutočnosť,   že   proti   napadnutému uzneseniu nie je odvolanie prípustné a ak v ustanovenej lehote preddavok na trovy konania nezloží, okresný súd konanie v súlade s § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zastaví.

Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým uvádza:«Zaplatenie preddavku na trovy konania vo výške 4992,59 Eur je pre mňa na základe mojich osobných majetkových pomerov a výdavkov samo o sebe nereálne. Dňa 22. 04. 2013 som súdu vydokladoval svoje aktuálne a majetkové pomery vyplnením príslušného tlačiva a podpísaním   čestného   prehlásenia   o   pravdivosti   a   úplnosti   údajov   spolu   s   listom   - doplnenie   žiadosti.   Je   síce   pravda,   že   vlastním   rodinný   dom   a   pozemok   a   dostávam pravidelný mesačný príjem, ale súd nezobral do úvahy aj mesačné výdavky, ktoré som nútený vynaložiť a to jednak na starostlivosť o moju manželku, ktorá sa vinou lekárov - po laparoskopickom   vyšetrení   nie   je   schopná   sama   o   seba   postarať   a   je   nútená   užívať množstvo liekov, navštevovať pravidelne lekárov a to len za doprovodu zodpovednej osoby (mňa, našej dcéry, alebo môjho otca). Ďalej výdavky, ktoré vynaložím na štúdium syna - 330 Eur mesačne, čo som uviedol len základné náklady. Rovnako aj náklady vynaložené na starostlivosť o domácnosť.

Predať dom a kúpiť, resp. prenajať si byt, aby som mal na zaplatenie preddavku na trovy   konania   považujem   za   formu   vydierania,   hlavne   preto,   že   náhradu   škody   si uplatňujem v dôsledku nesprávneho postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktorý mi v osobnom, rodinnom, spoločenskom a profesijnom živote spôsobil nie malé problémy. V konečnom dôsledku mám za to, že týmto by sa manželkin už aj tak zlý zdravotný stav ešte výraznejšie zhoršil.

Navyše, právo na prístup na súd, hoci nie je absolútne, musí byť efektívne a ani súdy nesmú toto právo obmedzovať, či redukovať spôsobom porušujúcim jeho samotnú podstatu. Uloženie tak vysokého preddavku zasahuje do mojej Ústavou SR a právnymi prepismi SR garantovanej možnosti domáhať sa ochrany môjho práva na nezávislom a nestrannom súde a   javí   sa   zjavne   arbitrárne   v   myšlienkovom   procese   konajúceho   súdu.   Okrem   toho povinnosťou Okresného súdu bolo vychádzajúc z aplikácie ustanovenia § 141a ods. 1 OSP, aby preskúmal a následne odôvodnil naplnenie všetkých jeho atribútov, resp. predpokladov jeho uplatnenia. Zo štrukturálnej formulácie a obsahovej gradácie ust. § 141a ods. 1 OSP vyplýva   podmienenosť   jeho   použitia   iba   v   príčinnej   súvislosti   s   preskúmaním   dvoch základných predpokladov, ktoré musia byť kumulatívne naplnené a to jednak preskúmaním predpokladu   na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   v   zmysle   §   138   OSP   a   jednak   aj preskúmaním výšky žalovaného návrhu vzhľadom na sumu životného minima. Je paradoxné, že   v   danom   prípade   je   uplatňovanie   môjho   nároku   zo   zákona   oslobodené   od   súdnych poplatkov, preto je nelogické požadovať splnenie tejto podmienky - skúmať, či sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov alebo nie. Okrem toho je podľa môjho názoru potrebné rešpektovať princíp proporcionality, teda aby zásahy do majetkových práv účastníka konania boli minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy mala byť odhadnutá výška budúceho priznaného nároku.

Do   úvahy   v   tomto   prípade   prichádza   aj   možnosť   vysporiadať   sa   s   platnou legislatívou a dobrými mravmi. V niektorých prípadoch by mala platná legislatíva ustúpiť do pozadia pred dobrými mravmi. Vysporiadanie sa s platnou legislatívou a jej súladu s dobrými mravmi je nepochybne významnou skutočnosťou pre rozhodovanie súdov tak, aby tieto boli v súlade s dobrými mravmi. V prípade, že platný právny predpis je v rozpore, resp.   jeho   aplikácie   nie   celkom   v   súlade   s   dobrými   mravmi   je   podľa   môjho   názoru odôvodnené aplikovať a uprednostniť princíp dobrých mravom na úkor platných predpisov. V   opačnom   prípade   nerešpektovaním   tejto   zásady   môže   dochádzať   k   výrazným deformáciám,   ako aj   v tomto   prípade   zbavenie   možnosti   domáhať sa svojho zákonného práva cestou súdnej ochrany. Dôvodová správa k návrhu novely OSP, ktorou sa zaviedlo do právneho   poriadku SR ustanovenie § 141a OSP   -   inštitút   preddavku na trovy konania hovorí:

„V sporoch, v ktorých je uplatňovaná vyššia peňažná suma je strana vystupujúca ako odporca často v situácii, že je voči nej uplatňovaný návrh, ktorý sa javí ako šikanózny. Odporca   platí   trovy   konania   (napr.   odmena   advokáta)   zo   sumy,   ktorá   je   voči   nemu uplatňovaná   s   rizikom,   že   ak   bude   v   bránení   práva   úspešný,   navrhovateľ   jej   trovy nenahradí, keďže ešte počas konania podľa vývoja konania napr. postúpi pohľadávku na inú osobu, u ktorej nie je zabezpečená vymožiteľnosť tejto pohľadávky. Inštitút preddavkov na trovy konania má za cieľ eliminovať tieto šikanózne návrhy v čo najväčšej miere.“ Uvedená   dôvodová   správa,   hovorí,   že   tento   inštitút   bol   zavedený   na   ochranu odporcu,   voči   ktorému   sa   niektoré   návrhy   javia   ako   šikanózne.   Na   druhej   strane   sa nepočítalo s tým, že zloženie neprimerane vysokého preddavku na trovy konania, ktorý navrhovateľ nie je schopný zaplatiť je šikanózne práve voči navrhovateľovi.

V tomto prípade je nepochybné: 1/ navrhovateľovi bola spôsobená škoda postupom OČTK, 2/ dôležitou sa taktiež javí otázka, prečo na konanie podľa zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a   o   zmene   niektorých zákonov, ktoré je samo zo zákona oslobodené od platenia súdnych poplatkov bola uložená povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania podľa § 141a OSP,

3/ odporca nemusí zložiť preddavok na trovy - povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Táto časť ust. § 141a OSP je šikanózna voči navrhovateľovi, keďže odporcom je SR,

4/   odporca   má   silné   právne   oddelenie   a   vysokokvalifikovaných   a   odborne fundovaných   právnikov,   ktorý   poberajú   mzdu   a   nevznikajú   im   žiadne   nároky   ak   spor vyhrajú,

5/ povinnosť zložiť preddavok na trovy konania bráni navrhovateľovi na prístupu k súdu, čím dochádza k spôsobeniu verejnou mocou k ďalšiemu výraznému poškodeniu, resp. čím by došlo k ďalšiemu poškodeniu,

6/ súd pri skúmaní mojich majetkových a sociálnych pomerov zjavne nezobral do úvahy výdavky, ktoré som nútený mesačne vynaložiť na starostlivosť o moju manželku, ktorá nie schopná sama o seba sa postarať, na starostlivosť a štúdium syna - 330 Eur mesačne, čo   predstavuje   len   tie   najzákladnejšie   náklady.   Rovnako   aj   náklady   vynaložené   na starostlivosť o domácnosť.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo V. P... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na právnu istotu vyplývajúce z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I.   zo   dňa   24.   06.   2013, č. k. 24 C/81/2008-117 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. 06. 2013, č. k. 24 C/81/2008 -117 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie.

Slovenská   republika,   zast.   Okresným   súdom   Bratislava   I.,   je   povinná   nahradiť sťažovateľovi - V. P... trovy konania a právneho zastúpenia na účet JUDr. J. S., advokáta... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľa, podľa ktorej napadnutým uznesením okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie, a to konkrétne do jeho práva na prístup k súdu, keďže v zmysle § 141a ods. 1 poslednej vety OSP ak navrhovateľ (sťažovateľ,   pozn.)   preddavok   v   určenej   lehote   nezloží   a   odporca,   ktorý   má   povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku zastaví.

V súlade s § 141a ods. 1 OSP navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na   zaplatenie   peňažnej   sumy   prevyšujúcej   400-násobok   životného   minima   pre   jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením   povinnosti   navrhovateľovi   v   rovnakej   lehote   aj   odporcu.   Povinnosť   zložiť preddavok   na   trovy   konania   nemá   účastník,   ktorého   majetkové   pomery   ako   dlžníka nemožno   usporiadať podľa   osobitného predpisu   o konkurznom   konaní. Ak   navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.

Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade už na prvý pohľad zrejmé, že   napadnutým   uznesením   okresného   súdu   k   neprípustnému   zásahu   do   označeného základného   práva   dôjsť   nemohlo.   Samotné   vydanie   napadnutého   uznesenia,   ale   ani nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu pre sťažovateľa. K dôsledkom, na ktoré sťažovateľ v sťažnosti poukazuje, by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania v zmysle už citovaného   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku   (obdobne   pozri   napr. II. ÚS 129/2012, II. ÚS 135/2012).

Na   rozdiel   od   uznesenia   o   povinnosti   zložiť preddavok   v zmysle § 141a   ods.   1 poslednej vety OSP proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu proti prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený § 237 písm. f) OSP. Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľ možnosť uplatňovať všetky   tie   zásadné   námietky,   ktoré   sú   obsahom   sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu. Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými právami,   porušenie   ktorých   sťažovateľ   touto   sťažnosťou   namieta.   Za   týchto   okolností ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy za predčasné, keďže sťažovateľ   bude   mať v   ďalšom   priebehu   konania   vedeného   pod   sp.   zn.   24   C   81/2008 k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   pri   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch   sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013