znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 72/2014-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   februára   2014 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Lubyho   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosz predbežne prerokoval sťažnosť J. J., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Brezno   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 8/2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2013 doručená sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), z obsahu ktorej možno vyvodiť, že ňou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Brezno v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 8/2012. K sťažnosti bolo pripojené podanie sťažovateľa, ktorým ústavnému súdu oznamuje, že ho nemôže zastupovať Centrum právnej pomoci, pretože je s ním v súdnom spore, a vzhľadom na to vyjadruje názor, že „súd má za povinnosť ustanoviť zástupcu z radov advokátov“.

Sťažnosť sťažovateľa v predloženom znení nespĺňala náležitosti predpísané v § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   najmä   k nej   nebolo   pripojené splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom vyžadované podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto v prípise z 12. júna 2013 vyzval sťažovateľa, aby mu v lehote 14 dní predložil kvalifikované splnomocnenie na zastupovanie v konaní   o jeho   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods.   1   ústavy,   resp.   aby   mu   v tej   istej   lehote preukázal,   že   podal   Centru   právnej   pomoci   písomnú   žiadosť   o určenie   advokáta na zastupovanie   v uvedenom   konaní.   Ústavný   súd   zároveň   poučil   sťažovateľa,   že   ak na výzvu v určenej lehote nezareaguje, resp. sťažnosť požadovaným spôsobom nedoplní, môže postupovať podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde a sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietnuť.

Dňa 13. júna 2013 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „Vzneseni námietka zaujatosti sudcou a súdou //a zamestnacou súdu//“ s tým, že „Tento súd viac nesmie mojich veciach - v nijakých veciach rozhodovať - pre plnú zaujatosť“. Obsahovo porovnateľné podanie bolo ústavnému súdu   doručené 1. júla 2013, v ktorom vzniesol   námietku   zaujatosti   voči   sudcovi   spravodajcovi,   ktorému   bola   jeho   sťažnosť pridelená. Nadväzne na to sudca spravodajca, ako aj ďalší dvaja členovia senátu IV. ÚS podaniami   z 3.   a 30.   júla   2013   a z 12.   augusta   predložili   predsedníčke   ústavného   súdu námietky sťažovateľa s tým, aby o nich rozhodol príslušný senát ústavného súdu v súlade s Rozvrhom   práce   na   rok   2013.   Následne   bolo   uznesením   č. k.   I.   ÚS   572/2013-17 z 11. septembra 2011 rozhodnuté, že ani jeden zo sudcov senátu IV. ÚS nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 14938/2013.

Sťažovateľ   na   výzvu   ústavného   súdu   do   dňa   predbežného   prerokovania   jeho sťažnosti nereagoval a v zmysle poučenia ústavného súdu svoju sťažnosť požadovaným spôsobom nedoplnil.

II.

Podľa čl. 127 ods. l ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom...,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   zistil,   že   sťažnosť   neobsahuje   všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, keďže sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a ani nepreukázal,   že   podal   Centru   právnej   pomoci   písomnú   žiadosť   o poskytnutie   právnej pomoci a určenie advokáta na účely jeho zastupovania v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ vo svojom už spomínanom podaní doručenom ústavnému súdu 2. mája 2013 oznamuje dôvody, pre ktoré ho podľa neho nemôže v danej veci zastupovať Centrum právnej pomoci, ktoré mu malo spôsobiť značnú škodu, a preto je s ním v súdnom spore. V nadväznosti na to požaduje, aby mu ústavný súd ustanovil zástupcu z radov advokátov, poukazujúc taktiež na čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a na čl. 47 ods. 2 ústavy. Podľa sťažovateľa „Iné riešenie v danej veci nie je prípustné“.

Ústavný súd v súlade so svojím ustáleným postupom v obdobných veciach považuje uvedenú argumentáciu sťažovateľa za irelevantnú.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   konštatuje,   že   sťažnosť   ani   po jeho predchádzajúcej výzve neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, a to napriek tomu, že sťažovateľa v nej poučil, aké náležitosti má obsahovať, a zároveň ho upozornil, že ak v určenej lehote sťažnosť požadovaným spôsobom nedoplní, môže byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

So zreteľom na odmietavý postoj sťažovateľa, ktorý nevykonal relevantné úkony smerujúce k zabezpečeniu svojho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti, rozhodol ústavný súd o odmietnutí sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí návrhu.

S prihliadnutím na uvedené sa ústavný súd argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho v petite sťažnosti označeného základného práva nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2014