znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 72/2011-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2011 v senáte zloženom z predsedu Ladislav Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho prerokoval sťažnosť M. K., T., zastúpeného advokátom JUDr. R. C., T., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 131/1999, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Trnava v konaní vedenom pod   sp. zn. 19 C 131/1999 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Trnava   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 19 C 131/1999 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur),   ktoré mu   j e   Okresný súd Trnava   p o v i n n ý   vyplatiť do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý uhradiť M. K. trovy konania v sume 303,28 € (slovom tristotri eur a dvadsaťosem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. C., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. decembra 2010 doručená sťažnosť M. K., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. C., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 131/1999. Sťažovateľ je v tomto konaní žalovaným.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že na okresnom súde prebieha už viac ako 11 rokov konanie,   ktorého   predmetom   je   rozhodovanie   o   nároku   žalobcu   uplatneného   voči sťažovateľovi   ako   žalovanému   na   základe   žaloby   o zaplatenie   peňažnej   sumy s príslušenstvom   podanej   okresnému   súdu   15.   júna   1999.   Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že «... za spomínanú dobu súd uskutočnil osem pojednávaní (v dňoch 10. 4. 2002, 29. 5. 2002, 3. 3. 2003, 16. 1. 2004, 2. 4. 2004, 18. 2. 2009, 18. 1. 2010 a 24. 3. 2010), vypracoval tri uznesenia, ktorými pribral do konania znalcov (posledné uznesenie je zo dňa 6. 8. 2010). Z hore uvedeného je zrejmé, že prvé pojednávanie vo veci nariadil súd takmer tri roky po podaní žaloby, že medzi druhým a tretím pojednávaním je obdobie nečinnosti súdu takmer rok a medzi pojednávaním, ktoré sa konalo 2. 4. 2004 a následným pojednávaním konanom   dňa   8.   2.   2009   je   obdobie   piatich   rokov,   po   ktorú   dobu   súd   v   podstate   iba vypracoval uznesenie o pribratí znalca do konania (11. 3. 2005) a uznesenie o pribratí iného znalca (14. 5. 2008). Výsledkom takejto „činnosti súdu“ je potom skutočnosť, že súd do dnešného dňa, t. j. po dobu takmer dvanástich rokov nedokázal vo veci vydať aspoň meritórne rozhodnutie.».

Sťažovateľ tvrdí, „... že uvedeným postupom súdu dochádza k porušovaniu...“ jeho «... ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2, podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom“», ďalej, „že postupom Okresného súdu Trnava bolo a je porušované“ jeho «...právo garantované v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, publikovaného pod č. 209/1992 Zb., podľa ktorého „každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych   právach   alebo   záväzkoch   alebo   o   oprávnenosti   akéhokoľvek   trestného obvinenia proti nemu.».

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19C 131/1999 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trnava sa v konaní vedenom pod sp. zn. 19C 131/1999 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. K. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000,- EUR (slovom päťtisíc EUR),   ktorú   sumu   je   povinný   vyplatiť   mu   Okresný   súd   Trnava   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava je povinný nahradiť M. K. trovy jeho právneho zastúpenia vo výške najmenej 303,28 €, a to na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. R. C., č. ú..., var. s. 3410, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 131/1999, prijal na ďalšie konanie uznesením č. k. IV. ÚS 72/2011-8 z 3. marca 2011.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd (15. marca 2011) a právneho zástupcu sťažovateľa (11. apríla 2011), aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Vzhľadom   na   súhlas   obidvoch   účastníkov a v súlade   s   §   30   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   upustil   ústavný   súd   od   ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. D. V., prípisom sp. zn. 1 SprV/179/2011 z 1. apríla 2011 doručeným ústavnému súdu 8. apríla 2011.   Predsedníčka   vo   vyjadrení   chronologicky   popísala   úkony,   ktoré   podľa   zistenia ústavného súdu zodpovedajú obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, a k veci ďalej uviedla:

„Z uvedeného vyplýva, že vec bola postupne prideľovaná piatim sudkyniam, nakoľko vecprejednávajúce sudkyne ukončili svoje pôsobenie na tunajšom súde a jedna sudkyňa vzniesla   námietku   zaujatosti   vo   veci.   Keďže   ide   o   právne   zložitú   vec   a   vo   veci   boli vypracované už dva znalecké posudky a jeden dodatok k znaleckému posudku, je možné konštatovať, že prieťahy v konaní boli spôsobené i objektívnymi skutočnosťami.“

Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku k vyjadreniu porušovateľa z 15. apríla 2011 zotrval na obsahu podanej sťažnosti a okrem iného uviedol:

„Na rozdiel od názoru predsedníčky súdu, ktorá prieťahy v predmetnej veci, v ktorej súd po dobu takmer 12 rokov nebol schopný rozhodnúť zdôvodňuje skutkovou a právnou zložitosťou veci sa domnievam, že nejde o spor tak skutkovo a právne zložitý, že by bolo možné týmito okolnosťami odôvodniť zdĺhavosť súdneho konania. Na tomto mojom názore nemení   nič   ani   skutočnosť,   že   na   vydanie   rozhodnutia   v   predmetnej   veci   je   potrebné vykonať znalecké dokazovanie.

Zastávam názor, že samotná skutočnosť, že súd I. stupňa nedokázal vo veci vydať hoci neprávoplatné rozhodnutie po dobu takmer 12 rokov svedčí o tom, že nekoná vo veci efektívne a bez zbytočných prieťahov.

Ako som už vyššie uvádzal,   nazdávam sa,   že zbytočné prieťahy v tomto súdnom konaní a nimi spôsobenú celkovú dĺžku súdneho konania nie je možné ospravedlniť údajnou skutkovou   a   právnou   zložitosťou   veci   a   už   vôbec   nie   organizačnými   problémami a personálnymi otázkami súvisiacimi s činnosťou Okresného súdu.

Neefektívnosť konania   okresného súdu v   predmetnej   veci pritom   dokazujú i   jeho posledné úkony, keď súd I. stupňa napriek tomu, že vo veci podal dňa 12.11.2008 znalecký posudok Ing. L. V., pribral uznesením zo dňa 6.8.2010 do konania ďalšieho znalca a to nie ako znalca kontrolného, ale znalca, ktorý má v podstate zodpovedať podobné otázky, aké vo veci zodpovedal už predchádzajúci znalec. Keďže závery oboch znalcom sú diametrálne odlišné, bude vo veci nutné vykonať kontrolné znalecké dokazovania kontrolným znalcom, čím sa opäť zvýšia náklady sporu a oddiali konečné rozhodnutie.“

II.

Z   obsahu   sťažnosti   a   zo   súvisiaceho   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 19 C 131/1999 ústavný súd zistil takýto stav a priebeh namietaného konania:

Dňa   15.   júna   1999   doručila   obchodná   spoločnosť   D.,   spol.   s   r.   o.   (ďalej   len,,žalobca“), okresnému súdu žalobu proti sťažovateľovi (ako žalovanému) o zaplatenie časti ceny diela (bytu) v sume 60 925,70 Sk s príslušenstvom.

Dňa   11.   októbra   1999   doručil   sťažovateľ   okresnému   súdu   vyjadrenie   k   žalobe žalobcu.

Dňa   21.   októbra   1999   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   vzájomný   návrh na zaplatenie sumy 131 650 Sk.

Dňa 12. októbra 1999 predsedníčka okresného súdu opatrením sp. zn. Spr 351/99 pridelila vec na ďalšie konanie novej zákonnej sudkyni JUDr. M. V.

Dňa   5.   novembra   1999   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku za vzájomný návrh.

Dňa 4. januára 2000 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu žiadosť o nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 20. januára 2000 okresný súd zaslal na vyjadrenie vzájomný návrh sťažovateľa právnej zástupkyni žalobcu.

Dňa 12. apríla 2000 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu žiadosť o skoré nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 3. apríla 2000 právna zástupkyňa žalobcu doručila okresnému súdu vyjadrenie žalobcu ku vzájomnému návrhu.

Dňa 10. januára 2001 vo veci zákonná sudkyňa JUDr. M. V. oznámila dôvody, ktoré zakladajú jej vylúčenia z prerokúvania a rozhodovania veci.

Dňa 23. januára 2001 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej len,,krajský súd“) na rozhodnutie o vylúčení zákonnej sudkyne.

Dňa   30.   marca   2001   krajský   súd   uznesením   č.   k.   19   C   131/99-53   rozhodol,   že zákonná sudkyňa JUDr. M. V. je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci (uznesenie bolo doručené okresnému súdu 11. mája 2001 a sťažovateľovi 27. júna 2001).

Dňa 5. októbra 2001 predsedníčka okresného súdu pridelila vec opatrením sp. zn. Spr 949/01 na ďalšie konanie novej zákonnej sudkyni Mgr. M. B.

Dňa 13. marca 2002 okresný súd nariadil pojednávanie na 10. apríl 2002.Dňa 10. apríla 2002 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ zúčastnil;   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   24.   máj   2002   z   dôvodu   neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu, ktorý na jej prítomnosti trval.

Dňa 24. mája 2002 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ zúčastnil;   okresný   súd   nariadil   dokazovanie   a   vypočul   účastníkov   konania   a   odročil pojednávanie na neurčito na účely dožiadania Okresného úradu v T. – Štátny fond rozvoja bývania   (ďalej   len  ,,štátny   fond“)   o oznámenie,   aké   prílohy   do   žiadosti   o poskytnutie podpory priložil žalovaný (štátny fond bol požiadaný 28. mája 2002). Právnej zástupkyni žalobcu   uložil   okresný   súd   povinnosť v lehote   10   dní   predložiť   súdu   návrh   dodatku   k zmluve o dielo.

Dňa   4.   júna   2002   právna   zástupkyňa   žalobcu   doručila   okresnému   súdu   dodatok k zmluve o dielo.

Dňa 3. júla 2003 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. október 2003.Dňa 3. októbra 2003 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ zúčastnil; okresný súd pokračoval v dokazovaní, vypočul sťažovateľa a žalobcu a odročil pojednávanie   na   neurčito   pre   účely   predvolania   svedkyne   a   predloženia   dokladov preukazujúcich poukázanie sumy z ceny diela sťažovateľom žalobcovi.

Dňa   6.   októbra   2003   právny   zástupca   sťažovateľa   zaslal   okresnému   súdu   ním požadované doklady.

Dňa 27. októbra 2003 právny zástupca sťažovateľa zaslal okresnému súdu vyjadrenie k žalobe.

Dňa 14. novembra 2003 okresný súd nariadil pojednávanie na 16. január 2004.Dňa 16. januára 2004 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ zúčastnil. Okresný súd pokračoval v dokazovaní, vypočul svedkyňu Ing. I. M. a odročil pojednávanie   na   neurčito   bez   uvedenia   dôvodu.   Na   pojednávaní   bolo   okresnému   súdu doručené stanovisko sťažovateľa k dosiaľ vykonaným výsledkom dokazovania.

Dňa 20. februára 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 2. apríl 2004.Dňa 2. apríla 2004 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ zúčastnil. Právny zástupca sťažovateľa predložil okresnému súdu vyjadrenie sťažovateľa k rozpočtu   a záverečnému   vyúčtovaniu.   Okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   neurčito z dôvodu,   že právna   zástupkyňa   žalobcu   požiadala   o   poskytnutie   lehoty   na   zaujatie stanoviska k vyjadreniu sťažovateľa (dňa 28. apríla 2004 právna zástupkyňa žalobcu zaslala vyjadrenie).

Dňa 29. júna 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 6. október 2004 (termín pojednávania bol 23. júla 2004 zrušený z dôvodu preloženia zákonnej sudkyne na iný súd). Dňa 13. januára 2005 predsedníčka okresného súdu opatrením č. Spr 60/05 vo veci určila novú zákonnú sudkyňu JUDr. Z. K.

Dňa 28. februára 2005 okresný súd nariadil pojednávanie na 1. jún 2005.Dňa 11. marca 2005 okresný súd uznesením č. k. 19 C 131/99-158 ustanovil súdnu znalkyňu z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovanie nehnuteľností a uložil jej povinnosť vypracovať a predložiť znalecký posudok v 3 vyhotoveniach v lehote 60 dní; účastníkom konania   uložil   okresný   súd   povinnosť   zložiť   preddavok   na   trovy   spojené   s   podaním znaleckého posudku, a to každému po 2 500 Sk.

Dňa 17. marca 2005 štátny fond doručil okresnému súdu fotokópie ním požadovanej fotodokumentácie, ktoré okresný súd žiadal na základe výzvy z 28. februára 2005.Dňa 4. apríla 2005 doručil sťažovateľ okresnému súdu   odvolanie proti uzneseniu č. k. /35/ 19 C 131/99-158 z 11. marca 2005 v časti, v ktorej mu bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku (z uvedeného dôvodu bol tiež 20. apríla 2005 zrušený termín pojednávania nariadený na 1. jún 2005).

Dňa   10.   mája   2005   okresný   súd   uznesením   č.   k.   19   C   131/99-174   odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu č. k. /35/ 19 C 131/99-158 v časti, v ktorej mu bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku podľa § 209 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj,,OSP“), odmietol.

Dňa 27. mája 2005 sťažovateľ doručil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu č. k. 19 C 131/99-174 z 10. mája 2005, ktorým odmietol odvolanie sťažovateľa; okresný súd predložil vec 24. augusta 2005 Krajskému súdu v Trnave (ďalej len,,krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 30. novembra 2005 krajský súd uznesením č. k. 21 Cob 233/05-85 sťažovateľom napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 19 C 131/99-174 z 10. mája 2005 zrušil (vec bola vrátená okresnému súdu 22. decembra 2005).

Dňa 29. marca 2006 bol krajskému súdu spolu s opravným prostriedkom sťažovateľa zo 4. apríla 2005 proti uzneseniu č. k. /35/ 19 C 131/99-158 z 11. marca 2005 proti uloženiu povinnosti zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku doručený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa   10.   augusta   2006   krajský   súd   uznesením   č.   k.   21   Cob/118/2006-192 sťažovateľom napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. /35/ 19 C 131/99-158 z 11. marca 2005 potvrdil (vec bola vrátená okresnému súdu 10. augusta 2006).

Dňa   13.   októbra   2006   okresný   súd   zaslal   spis   sp.   zn.   19   C   131/99   na   základe uznesenia   č.   k.   /35/   19   C   131/99-158   z   11.   marca   2005   znalkyni   na   vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 31. júla 2007, 25. septembra 2007 a 5. decembra 2007 okresný súd urgoval znalkyňu na zaslanie znaleckého posudku.

Dňa 2.   a   16.   januára   2008   po   ďalšej   zmene zákonnej   sudkyne (ďalšou   v poradí zákonnou   sudkyňou   sa   stala   JUDr.   Z.   Z.)   okresný   súd   opätovne   urgoval   znalkyňu   na zaslanie znaleckého posudku.

Dňa 6. marca 2008 ustanovená znalkyňa doručila okresnému súdu návrh na zrušenie uznesenia č. k. /35/ 19 C 131/99-158, a to z dôvodu, že podľa jej vyjadrenia ,,... nie je zapísaná v odvetviach v ktorých je potrebné úkon vykonať...“.

Dňa 14. mája 2008 okresný súd uznesením č. k. 19 C 131/99-214 ustanovil nového súdneho znalca z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty stavebných prác a uložil mu povinnosť vypracovať a predložiť znalecký posudok v 3 vyhotoveniach v lehote dvoch mesiacov.

Dňa 5. augusta 2008 okresný súd urgoval znalca na podanie znaleckého posudku.Dňa 10. októbra 2008 okresný súd zaslal znalcovi výzvu, aby doručil okresnému súdu znalecký posudok pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 12. novembra 2008 ustanovený znalec zaslal okresnému súdu znalecký posudok č.   115/2008   spolu   so   zapožičaným   spisom;   okresný   súd   zaslal   znalecký   posudok 13. novembra 2008 na vyjadrenie účastníkom konania.

Dňa   17.   decembra   2008   okresný   súd   zaslal   sťažovateľovi   vyjadrenie   žalobcu k znaleckému posudku, aby sa k nemu vyjadril.

Dňa 12. januára 2009 sťažovateľ zaslal okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému posudku a k vyjadreniu žalobcu k znaleckému posudku.

Dňa 15. januára 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. jún 2009.Dňa 18. februára 2009 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ zúčastnil; okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že uložil znalcovi povinnosť v lehote 1 mesiaca doplniť znalecký posudok v zmysle záverov tohto pojednávania.Dňa 24. marca 2009, 26. apríla 2009 a 15. júna 2009 urgoval okresný súd znalca na podanie doplňujúceho znaleckého posudku.

Dňa 6. augusta 2009 okresný súd zaslal znalcovi výzvu, aby doručil pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty vyhotovený doplňujúci znalecký posudok v lehote 1 mesiaca.Dňa 21. septembra 2009 znalec zaslal okresnému súdu doplňujúci znalecký posudok č. 80/2009 spolu so zapožičaným spisom; okresný súd zaslal doplňujúci znalecký posudok 24. septembra 2009 na vyjadrenie účastníkom konania.

Dňa 13. októbra 2009 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k doplňujúcemu znaleckému posudku č. 80/2009.

Dňa 5. novembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. január 2010.Dňa 18. januára 2010 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ zúčastnil; okresný súd vypočul znalca a odročil pojednávanie na neurčito s tým, že účastníci sa pokúsia o uzavretie mimosúdnej dohody, ktorú navrhla právna zástupkyňa žalobcu.Dňa   5.   februára   2010   okresný   súd   zaslal   sťažovateľovi   výzvu,   aby   sa   vyjadril k vyjadreniu žalobcu a tiež   aby sa vyjadril, či súhlasí s pribratím kontrolného znalca do konania.

Dňa   17.   februára   2010   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   odpoveď   na   výzvu z 9. februára 2010, pričom sa vyjadril, že nesúhlasí s ustanovením kontrolného znalca.Dňa 18. februára 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. marec 2010; termín tohto pojednávania bol na základe žiadosti právnej zástupkyne žalobcu okresným súdom zmenený na 24. marec 2010.

Dňa 24. marca 2010 okresný súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľ zúčastnil; okresný súd odročil pojednávanie na neurčito bez uvedenia dôvodu s tým, že právna zástupkyňa žalobcu do 9. apríla 2010 písomne oznámi súdu, či trvá na návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody, alebo ho berie späť.

Dňa 19. apríla 2010 a 12. mája 2010 okresný súd urgoval právnu zástupkyňa žalobcu na podanie správy, či na podanom návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody trvá, alebo ho berie späť.

Dňa 19. mája 2010 žalobca doručil okresnému súdu oznámenie, že k 6. máju 2010 došlo k odvolaniu plnej moci jeho právnej zástupkyni.

Dňa 7. júna 2010 okresný súd zaslal žalobcovi výzvu, aby sa vyjadril, či prichádza do úvahy uzatvorenie mimosúdnej dohody, resp. súdneho zmieru.

Dňa 6. augusta 2010 okresný súd uznesením č. k. 19 C 131/99-356 ustanovil za súdneho znalca Ing. A. F., súdneho znalca z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty stavebných   prác   a   uložil   mu   povinnosť   vypracovať   a   predložiť   znalecký   posudok   v   3 vyhotoveniach v lehote dvoch mesiacov.

Dňa 5. septembra 2010 okresný súd urgoval znalca na podanie znaleckého posudku.Dňa 4. novembra 2010 znalec doručil okresnému súdu odpoveď na urgenciu s tým, že posudok nemohol vypracovať, keďže mu nebol zaslaný súdny spis (spis mu okresný súd doručil 9. novembra 2010).

Dňa 8. marca 2011 zaslal znalec okresnému súdu znalecký posudok č. 13/2011 spolu so zapožičaným spisom, okresný súd zaslal znalecký posudok 9. marca 2011 na vyjadrenie účastníkom konania.

Dňa 29. marca 2011 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému posudku.

Ústavný súd zistil, že po doručení vyjadrenia sťažovateľa a žalobcu k znaleckému posudku nebolo vo veci nariadené pojednávanie.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prerokovanie   veci   v   primeranej   lehote.   Z   uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu   (m.   m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   i   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil   na súd   so   žiadosťou   o jeho rozhodnutie.   Táto povinnosť   súdu   a sudcu vyplýva   z   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.

Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1.   Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium,   predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je rozhodovanie o žalobe o zaplatenie časti ceny diela (v sume 60 925,70 Sk) a rozhodovanie o vzájomnom návrhu sťažovateľa na zaplatenie sumy 131 650 Sk. Po právnej stránke ide o štandardnú   vec   patriacu   do   rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov.   Zo   skutočností uvedených sťažovateľom a okresným súdom ani z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil nijakú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti veci.   Pokiaľ ide   o faktickú   zložitosť veci,   je potrebné poukázať na to,   že dokazovanie vyžadovalo okrem zabezpečenia viacerých listinných dôkazov aj vypracovanie znaleckých posudkov;   v žiadnom   prípade   však   nejde   o takú   zložitosť   veci,   ktorou   by   bolo   možné odôvodniť doterajšiu dĺžku konania (takmer 12 rokov) bez prijatia rozhodnutia vo veci samej.

2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd uplatnil pri hodnotení doterajšieho priebehu napadnutého konania, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka konania.

Ústavný súd predovšetkým pripúšťa, že procesné úkony, ktoré v doterajšom priebehu napadnutého konania urobil sťažovateľ (vzájomný návrh sťažovateľa doručený okresnému súdu 21. októbra 1999, odvolanie proti uzneseniu z 11. marca 2005, ktorým mu bola súdom uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené so znaleckým posudkom, doručené okresnému súdu 4. apríla 2005, odvolanie proti uzneseniu z 10. mája 2005, ktorým okresný súd odmietol jeho odvolanie proti uzneseniu z 11. marca 2005, doručené okresnému súdu 27. mája 2005, vyjadrenie k znaleckému posudku č. 115/2008 doručené okresnému súdu 12. januára 2009, vyjadrenie k doplňujúcemu znaleckému posudku č. 80/2009 doručené okresnému súdu 13. októbra 2009, nesúhlas s ustanovením kontrolného znalca doručený okresnému súdu 17. februára 2010, vyjadrenie k znaleckému posudku č. 13/2011 doručené okresnému   súdu   29.   marca   2011),   objektívne   vplývali na priebeh   a   dĺžku   namietaného konania,   keďže   vo   veci   konajúci   okresný   súd   sa   s   týmito   návrhmi   sťažovateľa   musel zaoberať.   Zároveň   ale   ústavný   súd   konštatuje,   že   išlo   o   procesné   úkony,   ktoré   síce ovplyvnili doterajšiu dĺžku namietaného konania, ale na ktorých uplatnenie má sťažovateľ právo podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a preto ich nemožno pripísať na jeho ťarchu. Sťažovateľ bol v konaní v zásade aktívny (na výzvy okresného súdu reagoval s krátkym časovým odstupom), dožadoval sa pokračovania v konaní v obdobiach nečinnosti okresného súdu a podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný súd súčasne pri posudzovaní veci prihliadal aj na § 100 ods. 1 prvú vetu OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   okresný   súd   v   období   od   podania   žaloby (15. jún 1999) do 20. januára 2000 (keď zaslal na vyjadrenie žalobcovi vzájomný návrh sťažovateľa)   postupoval   plynulo   a   zabezpečil   realizáciu   procesných   práv   účastníkov konania v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavný   súd   ďalej   konštatuje,   že   v   konaní   okresného   súdu   sa   opakujú   viaceré obdobia   nečinnosti.   Takým   bolo   obdobie   od   zaslania   vzájomného   návrhu   sťažovateľa žalobcovi 20. januára 2000 do vznesenia námietky zaujatosti vo veci konajúcou zákonnou sudkyňou 10. januára 2001 (v trvaní 11 mesiacov), obdobie od 24. mája 2002 do 3. októbra 2003   (keď   okresný   súd   uskutočnil   ďalšie   pojednávanie   vo   veci   až   po   16   mesiacoch) a obdobie od 2. apríla 2004, keď okresný súd uskutočnil pojednávanie, do 11. marca 2005, keď okresný súd ustanovil súdnu znalkyňu (v trvaní 11 mesiacov).

Konanie okresného súdu však vykazuje aj znaky neefektívnej činnosti. V období od ustanovenia súdnej znalkyne 11. marca 2005 do 14. mája 2008 (keď okresný súd vo veci ustanovil   nového   znalca)   bola   činnosť   okresného   súdu   v   namietanej   veci   nesústredená a neefektívna, a to najmä v súvislosti so znaleckým dokazovaním týkajúcim sa posúdenia oprávnenosti zvýšenia cien a účelnosti všetkých vynaložených nákladov na zhotovenie diela (nadstavby bytu); navyše okresný súd ustanovil znalca prvý raz až 11. marca 2005, t. j. po viac ako 5 a pol roku od začatia konania, pritom okresný súd doručil súdnej znalkyni, ktorú ustanovil a ktorej uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok 11. marca 2005, svoj spis až 13. októbra 2006. V priebehu roka 2007 a 2008 okresný súd síce opakovane urgoval (31. júla 2007, 25. septembra 2007, 5. decembra 2007, 2. januára 2008 a 16. januára 2008) znalkyňu na podanie znaleckého posudku, napriek tomu po viac ako troch rokoch od jej ustanovenia ustanovil uznesením zo 14. mája 2008 vo veci nového znalca (potom, ako znalkyňa 6. marca 2008 okresnému súdu doručila návrh na zrušenie uznesenia, ktorým bola ustanovená,   z dôvodu,   že   nie   je   zapísaná   v odvetviach,   v   ktorých   je   potrebné   úkony vykonať),   čo   svedčí   o   nesústredenom   postupe   okresného   súdu   pri   ustanovení   súdnej znalkyne so znakmi vykazovanej opakovanej nečinnosti.

Ani v období po ustanovení nového súdneho znalca okresným súdom uznesením zo 14. mája 2008 nepovažuje ústavný súd postup okresného súdu súvisiaci so znaleckým dokazovaním   v   namietanom   konaní   za   sústredený   a   efektívny.   Okresný   súd   síce   na pojednávaní   18.   februára   2009   uložil   znalcovi   povinnosť   v   lehote   1   mesiaca   doplniť znalecký posudok, tento bol však okresnému súdu doručený až po viacerých urgenciách 21. septembra 2009. Ako neefektívnu a nesústredenú považoval ústavný súd aj nasledovnú činnosť okresného súdu, ktorý 6. augusta 2010 ustanovil v konaní už v poradí tretieho znalca   na   odhad   stavebných   prác,   ktorého   opakovane   urgoval   na   jeho   predloženie (9. septembra 2010 a 4. novembra 2010), pričom spis okresného súdu zaslal znalcovi až 9. novembra 2010, t. j. po predchádzajúcich urgenciách.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 131/1999 doteraz uskutočnil osem pojednávaní (10. apríla 2002, 24. mája 2002, 3. októbra 2003,

16. januára 2004, 2. apríla 2004, 18. februára 2009, 18. januára 2010 a napokon 24. marca 2010) a dosiaľ, po takmer 12 rokoch od začatia konania, nerozhodol vo veci samej.

Postup okresného súdu v označenom konaní okrem opakovaných období nečinnosti podľa názoru ústavného súdu má znaky neefektívnej činnosti, pretože dlhodobo nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a jeho nesústredený postup spôsobil doterajšiu dĺžku namietaného konania; spôsobil teda to, že konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené, čím stav právnej neistoty sťažovateľa stále trvá.

Ústavný súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že aj samotný okresný súd priznal prieťahy v namietanom konaní.

Ústavný súd ďalej uvádza, že v súvislosti s hodnotením postupu okresného súdu nemohol   akceptovať   argumenty   uvedené   vo   vyjadrení   predsedníčky   okresného   súdu z 1. apríla 2011 o tom, že „že vec bola postupne prideľovaná piatim sudkyniam, nakoľko vecprejednávajúce sudkyne ukončili svoje pôsobenie na tunajšom súde a jedna sudkyňa vzniesla námietku zaujatosti vo veci“. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol,   že   nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   štát   musí   zabezpečiť   konanie,   ako   aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. IV. ÚS 43/06, IV. ÚS 73/07).

Ústavný súd po posúdení všetkých skutočností vzhľadom na uvedené rozhodol, že okresný   súd   svojou   opakovanou   nečinnosťou   a neefektívnou   a nesústredenou   činnosťou v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 131/1999 s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania (takmer 12 rokov) spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, čím došlo k porušeniu základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy,   ako   aj   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   v   čase   rozhodovania   ústavného   súdu   nebolo   ešte namietané   konanie   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby v konaní vedenom   pod sp.   zn. 19 C 131/1999 v ďalšom   období konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 5 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti, keď uviedol, že „... Dôsledkom už spomínanej nečinnosti   a   neefektívnej   činnosti   súdu   je   takmer   12   rokov   trvajúci   stav   mojej   právnej neistoty,   ktorá   je   pre   mňa   čoraz   viac   stresujúcou.   Dĺžka   súdneho   sporu   má   totiž   za následok, že jeho riziká pre každého z účastníkov sporu neúmerne narástli a to s ohľadom na   výšku   zmluvných   úrokov   z   omeškania,   ktoré   ako   príslušenstvo   istiny   túto   už mnohonásobne prevyšujú. S ohľadom na horeuvedené skutočnosti nemožno považovať za postačujúce,   aby   ústavný   súd   vo   veci   iba   skonštatoval   porušovanie   mojich   základných ústavných   práv   a   súdu   iba   prikázal   vo   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov.   Preto   sa domáham priznania finančného zadosťučinenia a to vo výške 5000,-EUR.“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného sp. zn. 19 C 131/1999 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie   vo   veci   sťažovateľa   nebolo   v   čase   rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne skončené,   ústavný   súd   považoval   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde v sume 4 000 €.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. R. C. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 240,46 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 19 % DPH v sume 48,42 €. Sťažovateľ požadoval úhradu trov konania v sume 303,28 €. Ústavný súd priznal úhradu trov konania v požadovanej sume,   pretože   neprekračuje   sumu   ustanovenú   príslušným   právnym   predpisom.   Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011