znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  IV. ÚS 72/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2008 predbežne   prerokoval sťažnosť   Mgr.   V.   Š.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva na informácie podľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre pri výkone konfrontácie 14. mája 2007 v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-43/OEK-NR-2006-Ša a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. V. Š. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2007 doručená sťažnosť Mgr. V. Š., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   informácie   podľa   čl.   26   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava”) a práva podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor”)   postupom   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre pri výkone konfrontácie 14. mája 2007 (ďalej len „postup vyšetrovateľa“) v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-43/OEK-NR-2006-Ša (ďalej aj „trestné konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že k namietanému porušeniu jeho základného práva na informácie   malo   dôjsť   postupom   vyšetrovateľa   v trestnom   konaní,   ktorým   mu   ako právnemu   zástupcovi   jedného   zo   svedkov   nebolo   umožnené pokračovať   vo   vyhotovení zvukového záznamu o priebehu konfrontácie medzi svedkami s odôvodnením, že tento úkon je vykonávaný v mieste režimového pracoviska.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že umožnenie vyhotovenia zvukového záznamu o priebehu konfrontácie «je výkonom práva na informácie garantovaného čl. 26 Ústavy SR, ktoré môže byť obmedzené iba zákonom a len v prípade nevyhnutnosti a v záujme ochrany taxatívne určených záujmov. Trestný poriadok, ani iný právny predpis ani explicitne, ani implicitne nezakazuje prítomným osobám zhotovovať zvukový záznam priebehu úkonu. Ústavný súd SR pritom opakovane judikoval, že zaznamenanie priebehu úradného aktu, a to dokonca aj neverejného,   je   výkonom   ústavného   práva   na   informácie.   Tvrdenie   vyšetrovateľa „o režimovom pracovisku“ tiež nemá oporu v žiadnom právnom predpise».

Keďže konanie vyšetrovateľa „bolo jednorazové a v súčasnosti už netrvá“, podľa sťažovateľa   je   v danej   veci „jediným   prostriedkom   nápravy   autoritatívne   konštatovanie porušenia ústavného práva“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol, že je advokátom zapísaným v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou pod č. 4479, a preto si myslí, že je plne kvalifikovaný na zastupovanie pred ústavným súdom v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 a § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a   požadovať   od   neho   predloženie splnomocnenia   udeleného   inému   advokátovi   na   zastupovanie   v   konaní   pred   ústavným súdom je formalizmom.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vo veci jeho sťažnosti rozhodol nasledovne:

„Základné   právo   Mgr.   V.   Š.   na   informácie   podľa   čl.   26   Ústavy   SR   a právo   na informácie podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného zboru v Nitre pri vykonávaní konfrontácie medzi svedkami dňa 14. 05. 2007 v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-43/OEK-NR-2006-Ša porušené bolo.”

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený a tiež návrh, ktorý podala zjavne neoprávnená osoba.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany základných   práv   na   ústavnom   súde   môže   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06).

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných   práv   v   spojitosti   s konaním   pred   všeobecným   súdom,   resp.   iným   orgánom verejnej moci, čo je možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (m. m. II. ÚS 3/05).

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 26 ústavy a práva podľa čl. 10 dohovoru postupom vyšetrovateľa v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OPR-43/OEK-NR-2006-Ša, ktorého bol účastný ako právny zástupca „osoby predvolanej na konfrontáciu“, resp. svedka.

Keďže   sťažovateľ   nemá   v   predmetnom   súdnom   konaní   procesné   postavenie účastníka   konania   (nie   je   účastníkom   uvedeného   trestného   konania,   ale   len   právnym zástupcom   svedka),   nemohol   v tomto   konaní   uplatňovať   svoje   procesné   práva   a plniť procesné   povinnosti.   Z toho   dôvodu   nemohlo   v posudzovanom   konaní   dochádzať k porušovaniu jeho základných práv alebo slobôd (m. m. II. ÚS 205/04).

Ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   právo   na   informácie   o priebehu   konfrontácie v uvedenom trestnom konaní je nárokom účastníka konania, a nie nárokom jeho právneho zástupcu.   Rozhodnutím   vyšetrovateľa   o neumožnení   vyhotovenia   zvukového   záznamu o priebehu konfrontácie zo 14. mája 2007 by teda mohli byť dotknuté iba práva účastníka konania, a nie jeho právneho zástupcu.

Z uvedeného   vyplýva, že   sťažnosť   ústavnému súdu   bola v tomto   prípade   podaná sťažovateľom, ktorý nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na jej podanie, a preto ju ústavný súd po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú neoprávnenou osobou.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2008