znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 72/04-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   augusta   2004 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Lubyho   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a Juraja   Horvátha prerokoval   sťažnosť   JUDr.   Ľ.   V.   a J.   V.,   obaja   bytom   B.,   zastúpených   advokátkou JUDr. I. B.,   B.,   vo   veci   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 825/00 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo JUDr. Ľ. V. a J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 825/00   p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára 2004 doručená sťažnosť JUDr. Ľ. V. a   J. V. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 825/00.

Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 72/04–12 zo   17. marca 2004 prijal sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   na   ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 29. apríla 2004 uvádza nasledovnú podrobnú chronológiu úkonov okresného súdu:

„ - 18. 12. 2000 – doručený návrh na súd na začatie konania o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2. 657. 096, 70 Sk s príslušenstvom, vrátane návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

-29. 01. 2001 – súd vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia a zakázal odporcovi   AgroGemProdukt   spol.   s   r.   o.   (ďalej   iba   odporca)   nakladať s nehnuteľnosťami   zapísanými   na   LV   č.  ...,   katastrálne   územie   R.   (pozemky v intraviláne – zastavaná plocha o rozlohe 32 421 m ² ).

-30. 01. 2001:

úprava sudcu na doručenie uznesenia súdu zo dňa 29. 01. 2001, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, a to účastníkom konania,

výzva na zaplatenie súdneho poplatku za návrh,

výzva na špecifikáciu návrhu (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody).

-26. 02. 2001 – zaplatený súdny poplatok.

-08. 03. 2001 – doručená špecifikácia návrhu (čiastočná).

-20. 02. 2001 – doručené predbežné opatrenie odporcovi, ktorý je právnickou osobou, náhradným spôsobom.

-28. 03. 2001 – doručené predbežné opatrenie konateľovi odporcu – osobne.

-17. 04. 2001 – odvolanie odporcu proti nariadenému predbežnému opatreniu.

-22. 04. 2001 – vyznačenie vykonateľnosti na predbežné opatrenie dňom 28. 03.2001.

-25.   04.   2001   –   doručené   na   vyjadrenie   právnemu   zástupcovi   navrhovateľov (JUDr. Ľ.   V.,   J.   V.)   odvolanie   odporcu   proti   uzneseniu   o nariadení   predbežného opatrenia.

-04. 05. 2001 – doručené vyjadrenie navrhovateľov.

-11. 07. 2001 – vypracovaná predkladacia správa na Krajský súd v Bratislave.

-28. 08. 2001 – spis doručený Krajskému súdu v Bratislave.

-13. 11. 2001 – Krajský súd spis vrátil bez rozhodnutia, za účelom zisťovania, či sa odporca – právnická osoba – v čase doručovania uznesenia o nariadení predbežného opatrenia zdržiaval v mieste sídla.

-03. 12. 2001 – úprava sudcu za účelom zisťovania údaju, ktoré nariadil Krajský súd adresovaná konateľovi odporcu.

-29. 01. 2002 – opätovne doručované, nakoľko odporca na výzvu súdu nereagoval a túto si neprevzal.

-07. 03. 2002 – doručená výzva odporcovi.

-15. 03. 2002 – doručená správa od odporcu.

-25. 04. 2002 – spis opätovne predložený Krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní voči predbežnému opatreniu.

-14. 06. 2002 – spis vrátený z Krajského súdu.

-24.   06.   2002   –   doručované   uznesenie   Krajského   súdu   v Bratislave   účastníkom konania,   ktorým   bolo   odmietnuté   odvolanie   odporcov   voči   nariadenému predbežnému opatreniu.

-24. 07. 2002 – dovolanie odporcov voči rozhodnutiu Krajského súdu.

-27.   01.   2003   –   súd   uznesením   rozhodol   o námietke   odporcu   ohľadne   miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Pezinok, tak, že túto zamietol.

-10. 03. 2003 – súd vytýčil termín pojednávania na 02. 04. 2003.

-02. 04. 2003 – termín pojednávania odročený na 07. 05. 2003 z dôvodu neúčasti odporcu.

-07. 05. 2003 – pojednávanie – neúčasť odporcu, vypočutá navrhovateľka v 1) rade. Pojednávanie odročené na 04. 06. 2003.

-28. 05. 2003 – doručený návrh navrhovateľov na vydanie ďalšieho predbežného opatrenia na zákaz nakladania s ďalšími nehnuteľnosťami odporcovi.

-04.   06.   2003   –   pojednávanie   –   neúčasť   účastníkov   konania.   Odporca   písomne požiadal o vypočutie dožiadaným súdom. Odročené na 25. 06. 2003.

-25. 06. 2003 – termín pojednávania – neúčasť odporcu, vypočutý navrhovateľ v 2) rade. Odročené na neurčito s tým, že bude žiadané vypočuť odporcu dožiadaným súdom.

-04.   09.   2003   –   uznesenie   súdu   5   C   825/00   zamietnutý   druhý   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia z dôvodu, že eventuálny výkon rozhodnutia je zabezpečený predbežným opatrením zo dňa 29. 01. 2001.

-08.   09.   2003   –   uznesenie   o zamietnutí   predbežného   opatrenia   doručované účastníkom.

-13.   10.   2003 – odvolanie navrhovateľov voči uzneseniu,   ktorým bolo zamietnuté predbežné opatrenie.

-27. 10. 2003 – vyhotovená kópia spisu.

-03. 11. 2003:

originál spisu zaslaný Krajskému súdu v Bratislave za účelom rozhodnutia o odvolaní proti zamietnutiu predbežného opatrenia.

kópia   spisu   zaslaná   Okresnému   súdu   v Rožňave   za   účelom   vykonania výsluchu odporcu. (....)

Ako   vyplýva   z prehľadu   procesných   úkonov,   od   podania   návrhu   súd   vo   veci priebežne   konal,   keď   rozhodol   o predbežnom   opatrení,   odstraňoval   vady   návrhu. K vytýčeniu   pojednávania   došlo   neskôr   práve   z dôvodov   rozhodovania   o opravnom prostriedku voči predbežnému opatreniu,   keď prvostupňový súd realizoval úkony podľa pokynov Krajského súdu v Bratislave.

V danom prípade malo vplyv na dĺžku konania predovšetkým zložitosť veci, keď sa jedná   o spor   o vydanie   bezdôvodného   obohatenia   a náhradu   škody,   ktorá   vznikla   pri realizácii stavby rodinného domu, keď navrhovateľ v priebehu výstavby odstúpil od zmluvy o dielo a dom dostavovala podľa novej projektovej dokumentácie tretia osoba. K zložitosti veci   prispievajú   i návrhy   na   vydanie   predbežných   opatrení,   ktorých   sa   navrhovateľ dovoláva. Vplyv na dĺžku konania má i postup účastníkov, keď odporca sa ospravedlnil na všetkých štyroch vytýčených pojednávaniach.“

Zo   spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 825/00 ústavný súd zistil obdobné procesné úkony, ako konštatoval vo svojom vyjadrení predseda okresného súdu.

Ústavný   súd   zo   spisu   okresného   súdu   ďalej   zistil,   že   Krajský   súd   v Bratislave 30. apríla   2004   rozhodol   o odvolaní   sťažovateľov   tak,   že   rozhodnutie   okresného   súdu, ktorým bolo vydané predbežné opatrenie, potvrdil a 7. júla 2004 spis vrátil okresnému súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 825/00 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovatelia   sa   podanou   sťažnosťou   domáhali   vyslovenia   porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, IV. ÚS   15/03,   II.   ÚS   66/03),   v súlade   s ktorou   možno   za   konanie   (postup)   súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   vedenom pod sp. zn. 5 C   825/00   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).

Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 5 C 825/00 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania na okresnom súde je nárok sťažovateľov na náhradu škody a o vydanie bezdôvodného obohatenia. Takéto konanie   nie   je   právne   zložité.   Právna   úprava   je   daná   predovšetkým   Občianskym zákonníkom, metodika postupu všeobecných súdov v takýchto veciach je jasná a podporená stabilizovanou judikatúrou. Podľa názoru ústavného súdu možno však čiastočne súhlasiť s vyjadrením   okresného   súdu,   že   ide   o skutkovo   zložitú   vec,   vzhľadom   na   posúdenie a zistenie skutkového stavu potrebného na konečné rozhodnutie o merite veci po odstúpení sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania od zmluvy o dielo uzavretej s obchodnou spoločnosťou počas výstavby rodinného domu.

2.   Správanie   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom, či v konaní   pred   označeným   porušovateľom   práva   došlo   k zbytočným   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

V danom prípade ide o spor, v ktorom je každý účastník povinný postupovať podľa § 6 a § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vyvíjať všetko úsilie na súčinnosť so súdom tak, aby súd mohol o uplatnenej ochrane rozhodnúť v súlade so zákonom.

Konanie sťažovateľov nebolo v súlade s ich právami a povinnosťami ako účastníkov konania, pretože nimi podaný žalobný návrh na začatie konania bol nejasný, neboli k nemu pripojené   prílohy   a dôkazné   prostriedky.   Okresný   súd   preto   30.   januára   2001   vyzval sťažovateľov na odstránenie nedostatkov žaloby. Opätovne na špecifikáciu škôd súvisiacich „s odstraňovaním nedostatkov v pivnici a na stavebných konštrukciách“ ich okresný súd vyzval aj 7. mája 2003. Taktiež treba poukázať na to, že pri podaní žaloby nezaplatili súdny poplatok,   čím   si   nesplnili   poplatkovú   povinnosť   podľa   §   5   ods.   1   písm.   a)   zákona Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra   trestov   v znení   neskorších   predpisov,   ktorá   im   vznikla   v zmysle   citovaného ustanovenia podaním žaloby a súdny poplatok zaplatili až na základe výzvy okresného súdu 26. februára 2001. Sťažovatelia sa 3. júna 2003 nezúčastnili pojednávania, v dôsledku čoho muselo byť pojednávanie odročené.

Vychádzajúc   zo   svojej   ustálenej   judikatúry   (napr.   IV.   ÚS   22/03)   ústavný   súd pripomína,   že   v sporovom   konaní,   akým   je   aj   posudzované   konanie,   nesie   procesnú zodpovednosť za riadne uvedenie návrhu na rozhodnutie vo veci samej, postup vo veci samej,   predkladanie   dôkazov   a iných   úkonov   potrebných   na   dosiahnutie   účelu   takého konania vo výraznej miere účastník (§ 6, § 120 ods. 1 a iné OSP). Tieto skutočnosti ústavný súd vyhodnotil tak, že aj samotní sťažovatelia sa podieľali na predĺžení tohto konania pred okresným súdom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 825/00. Pri skúmaní toho, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu označeného základného práva sťažovateľov ústavný súd zistil, že okresný súd v danej veci konal plynulo, jednotlivé úkony vo veci vykonával priebežne. Vo veci od 2. apríla 2003 do 25. júna 2003 nariadil štyrikrát pojednávania, ktoré pre neúčasť odporcu odročil a až na štvrtom pojednávaní rozhodol o jeho vypočutí dožiadaným súdom. Počas konania rozhodol i o dvoch návrhoch na vydanie predbežného opatrenia. Ojedinelý prieťah bol zistený od 24. júla   2002,   keď   mu   bolo   doručené   dovolanie   odporcu   podané   proti   rozhodnutiu Krajského   súdu   v Bratislave, do   27.   januára   2003,   keď   rozhodol   o námietke   odporcu o miestnej nepríslušnosti okresného súdu (v trvaní viac ako 6 mesiacov). V tomto období nevykonal   žiadny   úkon.   Ojedinelá   nečinnosť   okresného   súdu   v tomto   období   však nedosahuje takú intenzitu, ktorá by zdôvodňovala záver o existencii zbytočných prieťahov v konaní, teda o porušení základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   pri   tomto   rozhodnutí   vychádzal   zo   svojej   konštantnej   judikatúry (I. ÚS 35/01, IV. ÚS 135/03, IV. ÚS 203/03, IV. ÚS 48/04 a IV. ÚS 58/04), podľa ktorej ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   teda   zistil,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 5 C   825/00   nedošlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľov   na   konanie   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože ako vyplýva z vyššie uvedeného prehľadu úkonov, tieto boli vykonávané priebežne a boli účelné. Konanie okresného súdu smerovalo a smeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov v ich veci a sťažovatelia sa nemalou mierou podieľali na jeho predĺžení, ako to bolo konštatované ústavným súdom pri vyhodnotení konania podľa kritéria „správanie sťažovateľov“.

Sťažovatelia okrem vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov žiadali ústavný súd, aby vo svojom rozhodnutí prikázal okresnému súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 825/00 konať bez zbytočných prieťahov, a aby im priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk a úhradu trov konania.

Výrok o prikázaní okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sú   viazané na porušenie základného práva alebo slobody sťažovateľov. Ústavný súd nezistil porušenie označeného základného práva   sťažovateľov,   a preto   neprikázal   okresnému   súdu   vo   veci   konať   bez   zbytočných prieťahov a nepriznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie.

O úhrade trov konania ústavný súd rozhodol v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že ich úhradu neúspešným sťažovateľom nepriznal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2004