znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 711/2013-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   12.   decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. PK 1 T 56/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. Ing. J. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta 2013   doručená   sťažnosť   Mgr.   Ing.   J.   S.,   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou   JUDr.   E.   K.,   P.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“, v citáciách aj „porušovateľ“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   PK   1   T   56/03   (ďalej   len   „namietané konanie“).

Z   obsahu   podanej   sťažnosti   a vyžiadaného   spisu   ústavný   súd   zistil,   že   proti sťažovateľovi je vedené pred okresným súdom trestné stíhanie pre trestné činy falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 2 a 3 písm. b) a podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) v rámci konania vedeného pod sp. zn. PK 1 T 56/03, a   to   na   základe   obžaloby   podanej   5.   júna   2003.   Okresný   súd   o obžalobe   rozhodol rozsudkom z 21. júna 2005, ktorým uznal sťažovateľa za vinného z označených trestných činov a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť a pol roka. Na základe odvolania   sťažovateľa   bol   však   prvostupňový   rozsudok   uznesením   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 102/2009 z 28. apríla 2011 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza: „Sťažovateľ listom zo dňa 27. 07. 2011, doručeným Okresnému súdu Bratislava III do podateľne dňa 29. 07. 2011 v rámci konania č. k. PK 1 T 56/03 podal dovolanie proti zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 To 102/2009 zo dňa 28. apríla 2011 (príloha č. 1). Sťažovateľ zistil, že Okresný súd Bratislava III dovolanie sťažovateľa bezodkladne nepredložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR, nezačal konanie o dovolaní v súlade s platnými ustanoveniami Trestného poriadku, čím zapríčinil prieťahy v tejto časti konania už viac ako 2 roky. Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy predsedovi Okresného súdu   Bratislava   III   listom   zo   dňa   08.   08.   2013,   doručeným   do   podateľne   súdu   dňa 08. 08. 2013 (príloha č. 2). Otázka prieťahov v dovolacom konaní nebola riešená ústavným súdom ani v konaní č. k. III. ÚS 352/2012 - viď. odôvodnenie nálezu č. k. III. ÚS 352/2012- 31 zo dňa 14. mája 2013.

Stav neistoty sťažovateľa o výsledok dovolacieho konania trvá neprípustné už viac ako 2 roky, porušovateľ nezačal konanie o dovolaní v súlade s platnými ustanoveniami Trestného poriadku, sťažovateľ evidentne k prieťahom a nečinnosti súdu v časti konania o dovolaní neprispel. Teda stav neistoty sťažovateľa o výsledok trestného konania a jeho traumy, psychického strádania trvá už viac ako 11 rokov, z toho v konaní o dovolaní už viac ako 2 roky, to všetko vinou porušovateľa.“

Podľa   názoru   sťažovateľa „Konanie   porušovateľa   voči   sťažovateľovi   nadobudlo charakter   odmietnutia   spravodlivosti   súdneho   konania   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Porušovateľ nekonzistentným a svojvoľným postupom marí prerokovanie veci a dovolania zo dňa 29.07.2011 v primeranej lehote, koná v rozpore s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR. Konanie porušovateľa nie je perfektné, nie je bezvadné.   Tento   stav neistoty a bezmocnosti   sťažovateľa   o výsledok konania aj v čase podania ústavnej sťažnosti trvá.“.

Sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré odôvodňuje „... dľa judikatúry ESĽP sa odškodnenie za prieťahy zapríčinené   súdom   v   trestnom   konaní   posudzuje   prísnejšie...   K   odškodňovaniu   obetí prieťahov   zapríčinených   súdom   v   trestnom   konaní   poukazuje   sťažovateľ   na   aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 193/2011 zo dňa 25. 4. 2012, ktorým Najvyšší súd SR judikoval odškodné za 1 rok prieťahov v trestnom konaní (nečinnosti) v súdnom konaní zavinených pasivitou súdu v sume: 1.713,98 €.“.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. PK 1 T 56/03 porušené boli.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   sa   prikazuje   konať   bez   zbytočných   prieťahov a predložiť   dovolanie   sťažovateľa   zo   dňa   29.   07.   2011   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky.

3. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume: 3.000,- € (slovom: tritisíc euro), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom : dvestošesťdesiatdeväť euro a 58/100 centov), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky JUDr. E. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote.

Medzi obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadnejších rozdielov, a preto aj vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje a vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno ich prípadné porušenie posudzovať v rámci predbežného prerokovania sťažnosti spoločne.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z doterajšej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   vyplýva,   že   už   rozhodoval o predchádzajúcej   sťažnosti   sťažovateľa,   ktorou   namietal   zbytočné   prieťahy   spôsobené postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PK 1 T 56/03. O tejto sťažnosti ústavný   súd   rozhodol   nálezom   sp.   zn.   III.   ÚS   352/2012   zo   14.   mája   2013,   v ktorom vyslovil, že základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PK 1 T 56/03 porušené boli, a okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. PK 1 T 56/03 konal bez zbytočných   prieťahov.   Sťažovateľovi   priznal   finančné   zadosťučinenie   v   sume   1 000   € a okresný   súd   zaviazal   na   náhradu   trov   konania.   Tento   nález   nadobudol   právoplatnosť 5. júna 2013.

Ústavný   súd   z   vyžiadaného   súdneho   spisu   zistil,   že   tento   bol   po   rozhodnutí ústavného súdu o predchádzajúcej sťažnosti okresnému súdu odstúpený na ďalšie konanie 27. júna 2013.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. PK 1 T 56/03 najmä v súvislosti s nepredložením jeho písomného podania   z 27.   júla   2011   označeného   ako „Dovolanie“ Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky ako dovolaciemu súdu.

1.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PK 1 T 56/03 v období do 5. júna 2013

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Z   už   uvedeného   vyplýva,   že   ústavný   súd   rozhodol   o   predchádzajúcej   sťažnosti sťažovateľa, ktorou tiež namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PK 1 T 56/03, nálezom č. k. III. ÚS 352/2012-31 zo 14. mája 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 5. júna 2013. Z toho vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa sa v časti do   5.   júna   2013   týka   veci,   o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol.   Napriek   tomu,   že v predmetnom náleze ústavný súd neprikázal „expressis verbis“ okresnému súdu predložiť podanie sťažovateľa označené ako „Dovolanie“ Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, príkaz konať je všeobecným a záväzným príkazom, pričom úlohou ústavného súdu nie je špecifikovať jednotlivé úkony (či už vo výrokovej časti, alebo v odôvodnení — ako na to poukazuje sťažovateľ),   ktoré   by   mal   okresný   súd   v   rámci   odstránenia   právnej   neistoty účastníka konania uskutočniť.

Na tomto základe ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

2.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PK 1 T 56/03 v období po 5. júni 2013

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu alebo rozhodnutím verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a   základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú,   aby   tento   orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú   možno   považovať   takú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Pri   predbežnom   prerokovaní   tejto   časti   sťažnosti   ústavný   súd   konštatuje,   že sťažovateľ ju doručil ústavnému súdu 14. augusta 2013, t. j. dva mesiace po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu o predchádzajúcej sťažnosti, ktoré sa týkalo tej istej veci.

Táto skutočnosť podľa názoru ústavného súdu v zásade už sama osebe vylučuje, aby ústavný súd po tak krátkom čase opätovne vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, a to ani napriek tomu, že v predmetnej veci už prikázal okresnému súdu svojím nálezom zo 14. mája 2013, aby konal bez zbytočných prieťahov (tento nález bol okresnému súdu doručený 5. júna 2013).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v období po 5. júni 2013 nemohlo dôjsť k porušeniu práv označených sťažovateľom postupom okresného súdu v namietanom konaní, a preto sťažnosť v tejto časti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade,   ak by okresný súd v ďalšom   období v namietanom konaní nepostupoval plynulo,   resp.   efektívne,   sťažovateľovi   nič   nebráni   v   tom,   aby   sa   opätovne   obrátil   na ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013