znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 710/2013-18

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   12.   decembra 2013   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   V.,   Cyprus,   zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. A. V., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky   JUDr. A.   V.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1967/99, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti V. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti V., Cyprus (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou   kanceláriou   JUDr.   A.   V.,   s.   r.   o.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1967/99 (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľka bola ako záložná veriteľka účastníčkou exekučného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. Er 1967/99 v štádiu rozhodovania o rozvrhu výťažku exekučnej dražby.

Exekučné konanie bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. Er 1967/99 v prospech oprávneného M. S. S., ktorý časť svojej pohľadávky v priebehu konania postúpil Ing. R. V., proti povinným: 1. spoločnosti L., spol. s r. o., a 2. R. K.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uvádza „chronologicky   usporiadané   súdne   rozhodnutia vydané v tomto exekučnom konaní, ako aj právne úkony vykonané súdnym exekútorom, ktoré mali pre priebeh konania zásadný význam:

a) Uznesením zo dňa 27. 08. 2001 Okresný súd v Leviciach schválil príklep, udelený súdnym exekútorom na dražbe nehnuteľností povinného 1/.

b) Dňa 27. 11. 2001 vykonal súdny exekútor rozvrhové pojednávanie; uznesením zo dňa 02. 09. 2002 Okresný súd Levice vyhovel námietkam oprávneného aj sťažovateľa (v postavení záložného veriteľa) a v poradí prvý rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností neschválil.

c)   Dňa   27.   09.   2002   vykonal   súdny   exekútor   druhé   rozvrhové   pojednávame,   na ktorom proti rozvrhu sťažovateľ opakovane vzniesol námietky; uznesením zo dňa 28. 11. 2002 Okresný súd Levice v poradí druhý rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností schválil a námietky sťažovateľa v postavení záložného veriteľa zamietol.

d)   Sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu   o   schválení   rozvrhu   v   zákonnej   lehote   dňa 23. 12. 2002 odvolanie.

e) Dňa 10. 12. 2002 súdny exekútor vydal oprávnenému v hotovosti sumu 5.259.662.- Sk, a to bez toho, aby mal k dispozícii právoplatné rozhodnutie o schválení rozvrhu.

f) Dňa 21. 12. 2004 Krajský súd v Nitre odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu v Leviciach zo dňa 28. 11. 2002 zrušil a vrátil vec Okresnému súdu v Leviciach na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu uložil povinnosť vysporiadať sa s otázkou účastníkov konania a potom o rozvrhu výťažku znovu rozhodnúť.

g) Dňa 20. 05. 2005 doručil súdny exekútor Okresnému súdu v Leviciach návrh oprávnených na zastavenie exekúcie.

h) Okresný sud v Leviciach uznesením zo dňa 23. 08. 2005 exekučné konanie zastavil bez toho, aby právoplatne rozhodol o výťažku z dražby nehnuteľností povinného a trovách exekúcie.

i) Dňa 20. 10. 2005 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie zo   dňa   23.   08.   2005.   Krajský   súd   v   Nitre   uznesením   zo   dňa   31.   01.   2006   odvolanie sťažovateľa odmietol z dôvodu neprípustnosti.

j) Podnet sťažovateľa zo dňa 28. 08. 2006 adresovaný generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania generálny prokurátor rovnako z dôvodu neprípustnosti podaním zo dňa 05. 09. 2006 odložil.

k) Uznesenie Okresného súdu Levice zo dňa 23. 08. 2005, ktorým súd exekučné konanie   vedené   pod   sp.   zn.   Er   1967/99   zastavil,   nadobudlo   právoplatnosť   dňa 17. 11. 2005.“.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd „bol povinný rozhodnúť o rozdelení výťažku z   dražby   nehnuteľností   právoplatným   rozvrhovým   uznesením   pred   tým,   ako   exekučné konanie zastavil, nakoľko svojim konaním spôsobil protiprávny stav, kedy nehnuteľnosti, zabezpečujúce   pohľadávku   sťažovateľa,   boli   v   exekučnom   konaní   speňažené,   avšak   súd o nároku na výťažok zo speňaženia založenej veci nerozhodol... Nečinnosťou Okresného súdu   Levice   vo   veci   vydania   rozhodnutia   o   rozvrhu   výťažku   z   predaja   nehnuteľností v exekučnom   konaní   Er   1967/99,   EX   565/99   je   porušené   právo   sťažovateľa   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa, spoločnosti V., na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice porušené bolo.

2. Okresnému súdu Levice prikazuje rozhodnúť o rozvrhu výťažku zo speňaženia nehnuteľností v exekučnom konaní Er 1967/99, EX 565/99 bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 Eur, ktoré   je   Okresný   súd   Levice   povinný   vyplatiť   mu   v   lehote   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti nálezu.

4. Spoločnosti V. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 332,33 Eur, ktoré   je   Okresný   súd   Levice   povinný   vyplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   Advokátska kancelária JUDr. A. V., s. r. o. do troch dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím príslušného   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   základného   práva   alebo slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS   288/05).   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   takú,   pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1967/99 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K   vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade   okresným   súdom)   ešte   mohlo   trvať.   Ak   v   čase,   keď   sťažnosť   bola   doručená ústavnému   súdu,   už   nemohlo   dochádzať   k   namietanému   porušovaniu   označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. Er 1967/99 a zistil tieto relevantné skutočnosti:

Okresný   súd   viedol   pod   sp.   zn.   Er   1967/99   exekučné   konanie   v prospech oprávneného M. S. S., ktorý časť svojej pohľadávky v priebehu konania postúpil Ing. R. V., proti   povinným:   1.   spoločnosti   L.,   spol. s r. o.,   a 2. R.   K.   V napadnutom   konaní   bola exekúcia vykonávaná spôsobom predaja nehnuteľností na dražbe.

Po   schválení   príklepu   okresným   súdom   vykonal   súdny   exekútor   dve   rozvrhové pojednávania, pričom prvý rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti okresný súd neschválil (vyhovel námietkam oprávneného i sťažovateľa) a následne uznesením sp. zn. Er 1967/99 z 28. novembra 2002 schválil v poradí druhý rozvrh výťažku dražby nehnuteľnosti s tým, že námietky sťažovateľa zamietol.

Sťažovateľ podal 23. decembra 2002 proti uzneseniu o schválení rozvrhu výťažku dražby odvolanie.

Súdny   exekútor   poukázal   v lehote   v zmysle   §   165   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č. 233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) výťažok z dražby oprávnenému, ktorý ho 10. decembra 2002 prevzal.

Krajský   súd   v Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“   alebo   „odvolací   súd“)   uznesením č. k. 8 CoE 103/2004-318 z 21. decembra 2004 napadnuté uznesenie okresného súdu v časti výroku   o schválení   rozvrhu   výťažku   z dražby   zrušil   a vec   vrátil   na   ďalšie   konanie. V odôvodnení odvolací súd okrem iného uviedol, že okresný súd sa musí po vrátení veci predovšetkým vysporiadať s otázkou okruhu účastníkov exekučného konania a až potom rozhodnúť vo veci, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Dňa 20. mája 2005 bol okresnému súdu doručený návrh oprávnených na zastavenie exekúcie.

Okresný súd uznesením č. k. Er 1967/99-352 z 23. augusta 2005 zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. novembra 2005.

Proti   rozhodnutiu   o zastavení   exekúcie   podala   sťažovateľka   20.   októbra   2005 odvolanie,   ktoré   krajský   súd   uznesením   č.   k.   5   CoE   83/2005-386   z 31.   januára   2006 odmietol.

Keďže   okresný   súd   dosiaľ   právoplatne   nerozhodol   o rozvrhu   výťažku   z dražby, spôsobuje tým podľa názoru sťažovateľky prieťahy v konaní a porušuje jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka poukazuje na názor právnej teórie (vyskytujúci sa však aj v aplikačnej praxi), podľa ktorého exekúcia v štádiu, keď sa uskutočňuje rozvrh výťažku predanej veci, už nemá charakter sporového konania, ale charakter konania nesporového a ak súd v tomto štádiu   exekúciu   zastaví,   pokračuje   sa   napriek   jej   zastaveniu   vo   vykonávaní   úkonov smerujúcich   k rozvrhu   výťažku,   pričom   zástancovia   tohto   právneho   názoru   uvádzajú i výnimky   (napr.   zastavenie   exekúcie   z dôvodu   vyhlásenia   konkurzu,   resp.   povolenia reštrukturalizácie).

Podľa názoru ústavného súdu je možné argumentáciu sťažovateľky o nesporovom charaktere konania v štádiu rozhodovania exekučného súdu o rozvrhu výťažku akceptovať, avšak iba v prípadoch, keď po zastavení exekúcie zostane reálne na účte súdneho exekútora nerozdelený výťažok z exekučnej dražby.

V zmysle § 165 ods. 1 Exekučného poriadku po schválení rozvrhu výťažku a po úplnom   zaplatení   najvyššieho   podania   poukáže   súdny   exekútor   do   siedmich   dní oprávneným   osobám   prikázané   sumy   s výnimkou   prípadov,   o ktorých   prebieha   konanie o zapretie prihlásenej pohľadávky.

Podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že i keď rozhodnutie okresného súdu, ktorým rozhodol o rozvrhu výťažku, bolo odvolacím súdom neskôr zrušené, stalo sa tak až potom, čo   súdny   exekútor   poukázal   rozvrh   výťažku   oprávnenému   v lehote,   tak   ako   mu   to ustanovuje zákon. V exekučnom konaní platí zásada zákazu návratu do pôvodného stavu (restitutio in integrum). V prípade, že dôjde k vykonaniu exekúcie, hoci sa neskôr ukáže, že exekúcia   nemala   byť   vykonaná,   nemožno   už   vykonaný   exekučný   úkon   zrušiť.   Rozvrh výťažku bol teda „de facto“ poukázaný oprávnenému, ktorý následne požiadal exekučný súd o zastavenie exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa názoru ústavného súdu s poukázaním i na znenie § 61 Exekučného poriadku predmet   konania   o rozvrhu   výťažku   zanikol   (vydaním   oprávnenému),   teda   nemožno v konaní o rozvrhu výťažku pokračovať. V napadnutom exekučnom konaní preto nemožno použiť právny názor týkajúci sa rozhodovania exekučného súdu po právoplatnom zastavení konania o výťažku z dražby.

V   čase,   keď   bola   sťažnosť   sťažovateľky   doručená   ústavnému   súdu,   už   nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, pretože exekúcia bola právoplatne zastavená   a výťažok   z dražby   bol   poukázaný   oprávnenému,   čo   v   súlade   s   konštantnou judikatúrou   ústavného   súdu   zakladá   dôvod   na   odmietnutie   sťažnosti   pre   zjavnú neopodstatnenosť.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013