znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 71/07-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2007 predbežne prerokoval   sťažnosť   A.   H. a E.   H.,   obaja bytom Z.,   zastúpených   advokátom JUDr. M. Ď., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   v   konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 403/05, za účasti Okresného súdu Bratislava IV a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. H. a E. H. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára 2007   doručená   sťažnosť   A.   H.   a E.   H.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 403/05.

Sťažovatelia   v sťažnosti   uviedli,   že „20. 12. 2005   podali   na   Okresnom   súde Bratislava - IV., odporovaciu žalobu, čís. k.: 12 C 403/2005, o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka (...)“.

Podľa sťažovateľov „V dôsledku zjavnej nechuti a prieťahom na Okresnom súde Bratislava - IV, (...) bol vytvorený veľkolepý časový priestor na to, aby sťažovatelia v tomto súdnom spore boli právne zneistený, pretože celý majetok odporcu sa pred ich očami stráca a postupne ocitá v iných rukách“.

Sťažovatelia k postupu okresného súdu od podania ich žaloby uviedli, že „Zákonný sudca v predmetnej veci v ďalšom postupe síce zadovažoval dôkazy a určil jeden termín pojednávania na deň 08. 06. 2006, ktorý však vzápätí zrušil“, a to z dôvodu jeho dočasného pridelenia   na   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   od   1. júna 2006 do 30. novembra 2006.

Preto   sťažovatelia   podaním   z   8.   mája   2006   požiadali   okresný   súd   o zmenu zákonného sudcu v ich veci, na ktoré im bola doručená odpoveď s tým, že „vec vedená na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 12 C 403/05 nebude na toto obdobie pridelená inému sudcovi, nakoľko súčasné personálne obsadenie sudcov Okresného súdu Bratislava IV   nedáva   takúto   možnosť   a záruku,   že   vzhľadom   na   enormne   vysoký   nápad   vecí   vo všetkých občiansko-právnych oddeleniach pri rozdelení odd. 12 C medzi ostatných sudcov, by títo zabezpečili plynulosť konaní vzhľadom na ich doterajšiu zaťaženosť“.

Sťažovatelia zastávajú názor, že uvedeným postupom okresného súdu bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.   Svoje   tvrdenia   odôvodňujú   aj   tým,   že predmet   konania   nie   je   ani   skutkovo a ani právne   zložitý   a oni   sami   žiadnym   spôsobom   neprispeli   k spomaleniu   konania, naopak, domnievajú sa, že žiadosťou z 8. mája 2006 o zmenu zákonného sudcu mali snahu urýchliť konanie okresného súdu.

Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, domáhajú sa, aby ústavný   súd   rozhodol,   že   postupom   okresného   súdu   bolo   porušené   ich   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie ich záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 403/05, a aby prikázal okresnému súdu konať v ich právnej veci bez zbytočných prieťahov. Ďalej sa sťažovatelia domáhajú, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk pre každého z nich, ako aj úhrada trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označili sťažovatelia, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietali, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody,   ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 107/06).

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   nárok   sťažovateľov   na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým im boli podľa nich spôsobené zbytočné prieťahy a porušené   ich   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote v konaní o neúčinnosti právneho úkonu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (II. ÚS 57/01,   I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, II. ÚS 107/06). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil   porušenie   základného   práva   zaručeného   v tomto   článku   (napr.   II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04),   prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr.   I. ÚS 11/00)   alebo   ho   odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, II. ÚS 107/06).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a súvisiacim spisom okresného súdu dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je zjavne neopodstatnená.

Právny   názor   ústavného   súdu   o   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   vychádza z analýzy   doterajšieho   priebehu   konania   vedeného   okresným   súdom,   ktoré   začalo 20. decembra 2005 doručením žaloby okresnému súdu a ku dňu podania sťažnosti trvalo viac ako 1 rok.

Doterajší priebeh konania bol nasledovný:

- 24. januára 2006 okresný súd vyzval sťažovateľov na doplatenie súdneho poplatku (urobili tak 6. februára 2006),

- 20. februára 2006 okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k priloženej žalobe (urobili tak podaniami doručenými 20. a 23. marca 2006),

- 24. marca 2006 okresný súd nariadil termín pojednávania na 8. jún 2006 a vyžiadal od Katastrálneho úradu v B. výpisy z katastra nehnuteľností na označené pozemky,

- 5. apríla 2006 okresný súd zrušil termín pojednávania nariadeného na 8. jún 2006 z dôvodu   dočasného   pridelenia   zákonného   sudcu   na   krajský   súd   (urobil   tak   podaním doručeným sťažovateľom 24. apríla 2006),

- 1. marca 2007 okresný súd nariadil termín pojednávania na 25. apríl 2007.

Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 403/05 nebol   nečinný,   vykonal   viacero   úkonov   (súvisiacich   s prípravou   pojednávania)   okrem obdobia   od   24. marca 2006,   keď   nariadil   termín   pojednávania,   do   1. marca 2007, keď nariadil   nový   termín   pojednávania.   Toto   obdobie   predstavuje   prieťahy   v trvaní 11 mesiacov.

Aj napriek tomuto obdobiu nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd po komplexnom zhodnotení jeho celého doterajšieho priebehu nepovažuje označenú nečinnosť okresného súdu v danom štádiu konania za tak závažnú, aby napadnuté konanie ako celok na jej základe bolo možné kvalifikovať ako konanie so zbytočnými prieťahmi.

V   nadväznosti   na   uvedené   ústavný   súd   poukazuje   aj   na   svoje   predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   nemusí   ešte   zakladať   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04, IV. ÚS 36/06). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 36/06).Z   týchto   dôvodov   ústavný   súd   nepovažoval   postup   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp. zn.   12 C 403/05   za   taký,   ktorý   by   signalizoval možnosť   kvalifikovať ho po prijatí   sťažnosti   sťažovateľov   na   ďalšie   konanie   ako   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľov   podľa   § 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, ktorý nie je možné odstrániť, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2007