znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 71/04-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2004 predbežne prerokoval sťažnosť S. D., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave   na   výkon   väzby   Leopoldov,   vo   veci   porušenia   jeho   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 1 T   45/01   a   uznesením Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky sp. zn. 3 To 48/03 zo 16. júla 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. D. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli 23. januára 2004   doručené   podania   S.   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktoré   boli   doplnené podaním z 5. marca 2004 na základe výzvy ústavného súdu z 5. februára 2004. Súčasťou tohto podania bola i žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu.

Ústavný   súd   uznesením   č. k.   IV. ÚS 71/04-08   zo   17. marca 2004   žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nevyhovel a súčasne   ním   vyzval   sťažovateľa,   aby   do   10   dní   odo   dňa   doručenia   predmetného rozhodnutia   predložil   splnomocnenie   pre   advokáta   na   jeho   zastupovanie   v   konaní pred ústavným súdom. Rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 13. apríla 2004.

Na výzvu sťažovateľ reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 19. apríla 2004, v ktorom v závere okrem iného uviedol, že „Opätovne Vás žiadam o ustanovenie právneho zástupcu v predmetnej veci mojej sťažnosti. V prípade, že daný súdny spor prehrám, týmto sa   zaväzujem   k   úhrade   všetkých   trov   spojených   s   predmetnou   vecou   prejednania a rozhodnutia o mojej sťažnosti“.

Ústavný   súd   na   základe   tohto   podania   opätovne   doručil   sťažovateľovi   výzvu na odstránenie nedostatkov podania, v ktorej ho poučil, že ako väzobne stíhaná osoba môže advokáta, ktorého má v rámci nutnej obhajoby, podľa § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   156/1993   Z.   z.   o výkone   väzby   v znení   neskorších   predpisov požiadať   o právnu   pomoc   vo   veci,   ktorá   nesúvisí   s trestnou   vecou,   pre   ktorú je vo väzbe, a advokát   nemôže   odmietnuť   poskytnutie   právnej   pomoci   v   zmysle § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ   podaním   z   1. júna 2004   požiadal   ústavný   súd   o predĺženie   lehoty na predloženie   splnomocnenia   pre   advokáta,   ktorej   ústavný   súd   vyhovel   a   predĺžil mu lehotu do 6. júla 2004.

Podaním z 3. júla 2004, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 8. júla 2004, sťažovateľ okrem iného uviedol, že „Ako som   Vás informoval, požiadal som Advokátsku komoru o pridelenie   obhajcu.   Žiaľ,   doposiaľ   som   nebol   v predmetnej   veci   vyrozumený   a z tohto dôvodu ani ja sám nemôžem dodržať záväzok v odstránení nedostatkov podania, ktoré som Vám zaslal a tým si i uplatniť ústavnosť – zákonnosť mojich práv“.

Z obsahu podania vyplýva, že sťažovateľ v určenej lehote nepredložil splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, aj keď bol na možnosť odmietnutia   sťažnosti   podľa   § 25   ods. 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) upozornený. Neurobil tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   od   povinného   zastúpenia   advokátom   v konaní pred ústavným súdom nie je možné upustiť (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2004