znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 70/05-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   8.   júla   2005   v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť M. Č., M., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. Š., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 C 70/94 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   70/94 p o r u š i l základné právo M. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitostí   v primeranej   lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 70/94 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. M. Č. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Trnava p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. M. Č. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 327 Sk (slovom sedemtisíctristodvadsaťsedem slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť   jej právnemu   zástupcovi   advokátovi JUDr.   Ľ.   Š.,   B.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 9. marca 2005 č. k. IV. ÚS 70/05–27 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť M.   Č.,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. Š., B., ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 70/94.

V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť IV. senát ústavného súdu, pretože v roku 2004 a v roku 2005 v súlade s rozvrhom práce na tento rok bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom IV. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu uznesením z 31. mája 2005 Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2005 sp. zn. Spr 1164/04 rozhodlo, že s účinnosťou od 8. júna 2005 sa sudca spravodajca Juraj Horváth stal členom I. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj Horváth, sa prejednajú v I. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prejednala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Zo sťažnosti vyplýva, že pôvodná žalobkyňa P. K. [(matka sťažovateľky), ďalej len „žalobkyňa“]   sa   žalobou   podanou   na   okresnom   súde   30.   júna   1993   domáhala   proti žalovaným   1)   J.   V.   (ďalej   len   „žalovaná   v I. rade“)   a 2)   P.   V.   (ďalej   len   „žalovaná v II. rade“)   vyrovnania   dedičských   podielov   podľa   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 293/1992   Zb.   o   úprave   niektorých   vlastníckych   vzťahov   k nehnuteľnostiam   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 293/1992 Zb.“). Podľa tvrdenia sťažovateľky žalobkyňa   po   podaní   žaloby   v snahe   zabrániť   žalovaným   v disponovaní   so   spornými pozemkami podala 20. decembra 1993 na okresnom súde návrh na vydanie predbežného opatrenia,   avšak   okresný   súd   o tomto   návrhu   nerozhodol.   Po   tom,   ako   žalobkyňa 10. augusta   1994   zomrela,   sa   sťažovateľka   ako   jediná   dedička   po   žalobkyni   stala účastníčkou konania. Podľa tvrdenia sťažovateľky, aj napriek jej viacnásobným sťažnostiam a urgenciám okresný súd v jej veci vedenej pod sp. zn. 15 C 70/94 právoplatne nerozhodol.

Sťažovateľka   v sťažnosti   okrem   iného   uviedla: „Súd   napriek   listinným   dôkazom a vykonaným   pojednávaniam   v predmetnej   veci   v priebehu   takmer   11   rokov   o   veci nerozhodol, nekonal   v   súlade   s   platnou   právnou   úpravou   Slovenskej   republiky a Dohovorom  ...,   žiada   neustále   stanoviská   sťažovateľky,   prípadne   zmenu   pôvodného návrhu, čím traumatizuje sťažovateľku. (...)

Ako vyplýva zo skutkového stavu uvedeného v časti I. tejto sťažnosti, súd tým, že v primeranej lehote o veci nerozhodol, zapríčinil z vlastnej viny prieťahy v konaní (temer 11 rokov od doručenia podania na súd) (...).“

Sťažovateľka   sa   domáhala   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia „z dôvodu   nečinnosti a prieťahov Okresného súdu v Trnave v konaní na vyrovnanie dedičských   podielov   a   tým úpravu   vlastníckych   vzťahov,   nakoľko   návrh   na   začatie predmetného konania bol podaný 28. 6. 1993 . Ak príslušný súd nie je schopný vo veci konať   a   rozhodnúť   po   11   rokoch od   podaného   návrhu   nesvedčí   to,   napriek   rôznych objektívnym   i subjektívnym   skutočnostiam   súdu,   ani   o   snahe   celé   konanie   urýchlene ukončiť,   skôr   o prieťahoch   v   konaní,   tak   ako   to vyplýva   aj   zo   samotného   spisového materiálu a tejto sťažnosti. Naviac 11 rokov prebiehajúce súdne konanie hrubým spôsob traumatizuje   celú   najbližšiu   rodinu   sťažovateľky,   resp.   právnej nástupkyne   pôvodnej navrhovateľky,   nakoľko   tejto,   napriek   snahe   o   vysporiadanie vlastníckych   a majetkových   pomerov   vo   vlastnej   rodine,   nebolo   už   súdené   dožiť   sa   právoplatného rozhodnutia príslušného Okresného súdu v Trnave.

Z uvedených dôvodov považuje sťažovateľka požadované finančné zadosťučinenie za dostatočne odôvodnené a opodstatnené“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol:„Základné   právo   sťažovateľky   M.   Č.   na   prerokovanie   veci bez   zbytočných prieťahov   zakotvené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a   čl.   6   Dohovoru ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd Okresným   súdom   Trnava v občianskoprávnom konaní vedenom pod č. k. 7 C 24/03 (poznámka ústavného súdu: správne má byť sp. zn. 15 C 70/94) porušené bolo.

Okresnému súdu Trnava prikazuje vo veci vedenej pod č. k. 15 C 70/94 konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   sťažovateľke   M.   Č.   priznáva   finančné zadosťučinenie   vo   výške 220.000 Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   Trnava   povinný vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť sťažovateľke M. Č. náhradu trov konania vrátane   trov   právneho   zastúpenia   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   tohto   nálezu. Trovy právneho zastúpenia podľa predloženého vyúčtovania v sume 7.327 Sk, je povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu (...).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka JUDr. H. G. listami z 28. júna 2004 a zo 6. mája 2005   sp.   zn.   Spr.   874/04   a   právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedeným vyjadreniam okresného súdu listom z 1. júna 2005.

2. 1. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla: „V predmetnej veci ide   o   právne   zložitú   vec,   komplikovanú   na   dokazovanie,   ide o vyrovnanie dedičských podielov k predmetným nehnuteľnostiam, v priebehu konania bolo zistené, že ide o veľké množstvo   parciel,   ktoré   boli   aj   prečíslované   a   v   priebehu   konania menené.   Právna predchodkyňa terajšej navrhovateľky P. K. v čase od podania návrhu na súd 30. 6. 1993 v podstate do 5. 5. 1994 si spôsobila prieťahy konania sama tým, že súdu nezaslala riadny návrh na začatie konania. Ďalšie prieťahy v konaní nastali po tom, čo súd zisťoval, v akom štádiu sa nachádza dedičské konanie - dodatočné dedičské konanie po zomrelom otcovi pôvodnej navrhovateľky J. Š., ktorý zomrel (...). Dedičské konanie vedené na tunajšom súdu pod   sp.   zn.   7   D   890/96   bolo   právoplatne   skončené   27.   3.   1997, pričom   predmetnom dedičského konania boli aj nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyrovnania dedičských podielov   v   predmetnej   veci.   Pôvodná   navrhovateľka   zomrela 10.   8.   1994   a   táto skutočnosť   bola   zistená   na   pojednávaní   dňa   8. 9.   1994,   kedy   bolo   zistené,   že jedinou dedičkou   po   zomrelej   P.   K.   je   jej   dcéra   M.   Č. Navrhovateľka   -   dedička   sa   na pojednávaní na deň 29. 9. 1997, ktorý termín bol už určený sudcom Mgr. B. po pridelení spisu do jeho senátu, sa nezúčastnila a taktiež sa nezúčastnila   na   pojednávaní   dňa 12. 11.   1997.   Týmto   spôsobom   tiež   spôsobila   prieťah v konaní sťažovateľka M. Č. Potom čo sudca Mgr. B. zistil, že v konaní nebolo vypracované uznesenie o pripustení rozšírenia návrhu na ďalšiu odporkyňu, tento nedostatok odstránil, vypracoval uznesenie, doručil účastníkom konania, preto toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť až 24. 1. 1998. V   ďalšom   období   sudca   odstraňoval   nedostatok návrhu   na   vydanie   predbežného opatrenia,   podaný   sťažovateľkou   M.   Č.,   preto bola   menovaná   vyzvaná   na   odstránenie nedostatku, tento nedostatok odstránila podaním na súd 8. 1. 2001 a až potom mohol sudca rozhodnúť o návrhu a dňa 30. 1. 2001 uznesením vydal predbežné opatrenie. Následne sudca konal vo veci priebežne aj s ohľadom na ďalšie množstvo starých nevybavených vecí v oddelení. Predmetná vec vrátane ďalších vecí, ktoré zostali nerozhodnuté po sudcoch, ktorí odišli po rozdelení na Krajský súd v Trnave, teda aj predmetná vec po JUDr. J., bola pridelená Mgr. B., ktorý vo veci konal aj s ohľadom na veľké množstvo reštančných vecí,   avšak   v   podstate   nebolo   možné v pridelených veciach konať plynulo a bez zbytočných prieťahov i napriek tomu, že menovaný sudca riadne využíval pojednávacie dni.“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného   súdu   uviedol: „Vzhľadom   na   to,   že   predsedníčka   súdu   v nich   v podstate potvrdzuje doterajší priebeh konania i dôvody uvedené v sťažnosti mojej mandantky, nie je podľa môjho názoru potrebné k ich obsahu zaujímať zvlášť podrobnejšie stanovisko. (...) Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažnosť mojej mandantky na Ústavný súd Slovenskej republiky   vrátane   jej   návrhu   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia považujem naďalej za dôvodné.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní - vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   -   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 70/94:

- 30. jún 1993 - žalobkyňa sa žalobou podanou na okresnom súde domáhala vyrovnania dedičských   podielov   z dedenia   po   jej   otcovi   (J.   Š.,   sp.   zn.   D   1587/64)   podľa   zákona č. 293/1992 Zb. na pozemkoch zapísaných na LV č. 23 v kat. území B. Okresný súd vo veci konal pod sp. zn. 22 Nc 2377/93;

- 8. júl 1993 - okresný súd pod hrozbou zastavenia konania vyzval žalobkyňu, aby doplnila svoju   žalobu   upresnením   žalobného   petitu   uvedením   výšky   podielu,   ktorý   požaduje   na sporných pozemkoch priznať, doložením listín osvedčujúcich vlastnícke právo žalovaných k sporným pozemkom a rozhodnutie v dedičskej veci po zomrelom právnom predchodcovi žalovaných (J. Š., bratovi žalobkyne a otcovi žalovaných), ktorý podľa tvrdenia žalobkyne sporné nehnuteľnosti zdedil po ich spoločnom právnom predchodcovi (J. Š., ich otcovi);

- 27. júl 1993 - žalobkyňa žiadala okresný súd o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby;

- 19.   august   1993   -   žalobkyňa   zaslala   okresnému   súdu   upravenú   žalobu   a okresným súdom požadované listiny v konaní po J. Š. sp. zn. D 2435/85);

- 6. september 1993 - okresný súd pod hrozbou zastavenia konania vyzval žalobkyňu, aby opravila svoju žalobu v súlade s údajmi v rozhodnutí dedičskej   veci   sp. zn. D 2435/85 (J. Š.), podľa ktorého žalované zdedili iné, než žalobkyňou označené pozemky s tým, že žalobkyňu   vyzval   na   predloženie   výpisov   z pozemkovej   knihy   a doklad   o prípadnom prečíslovaní sporných pozemkov;

-   15.   september   1993   -   žalobkyňa   zaslala   okresnému   súdu   požadované   listiny   (výpisy z pozemkovej   knihy,   LV   č.   23   osvedčujúci   vlastnícke   právo   žalovaných   k sporným pozemkom);

- 12. október 1993 - okresný súd pod hrozbou zastavenia konania vyzval žalobkyňu, aby doložila   list   vlastníctva   osvedčujúci   vlastnícke   právo   žalovaných   k všetkým   sporným pozemkom uvedeným v žalobe, pôvodné rozhodnutie o dedičstve po právnom predchodcovi žalovaných sp. zn. D 2435/85 a potvrdenie Správy katastra P. (ďalej len „kataster“), že sporné pozemky na LV č. 23 boli prečíslované;

- 22. október 1993 - žalobkyňa zaslala okresnému súdu žiadané listiny (z vyjadrenia katastra je zrejmé, že niektoré zo sporných pozemkov neboli prejednané v dedičskom konaní po právnom predchodcovi žalovaných J. Š. a tiež prečíslovanie pozemkov vedených na LV č. 23 s uvedením užívateľa);

-   21.   december   1993   -   okresný   súd   oznámil   žalobkyni,   že   sporné   pozemky   neboli prejednané   v dedičskom   konaní   po   právnom   predchodcovi   žalovaných   (poznámka ústavného   súdu:   zo   správy   katastra   vyplýva,   že   sa   to   týkalo   len   niektorých   sporných pozemkov),   a tak   je   na   ich   strane   nedostatok   pasívnej   legitimácie   a súčasne   žalobkyňu upozornil,   aby   ohľadne   týchto   pozemkov   iniciovala   dodatočné   dedičské   konanie   po právnom predchodcovi žalovaných;

- 22. december 1993 - žalobkyňa podala okresnému súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd obmedzil žalované v nakladaní so spornými pozemkami;

- 20. január 1994 - zákonný sudca dal pokyn na preradenie spisu do registra „C“;

- 28. január 1994 - zákonný sudca dal pokyn na spätné zaradenie spisu do registra „Nc“ z dôvodu, že do registra „C“ bol preradený predčasne, pretože vzhľadom na pochybnosť o pasívnej legitimácii žalovaných a prečíslovanie sporných pozemkov bolo potrebné upraviť žalobný petit (spis vedený pod sp. zn. 15 Nc 1639/94);

-   31.   január   1994   -   okresný   súd   vyzval   žalobkyňu,   aby   upravila   žalobný   petit, konkretizáciou   podielov,   ktorých   sa   na   sporných   pozemkoch   domáha,   so   zreteľom   na skutočnosť,   že   časť   týchto   pozemkov   nie   je   vo   vlastníctve   žalovaných,   keďže   neboli prejednané v dedičskom konaní po ich právnom predchodcovi;

- 11. február 1994 - okresnému súdu bola doručená opravená žaloba a žalobkyňa doložila aj znalecký posudok z 8. februára 1994 o ocenení sporných pozemkov na LV č. 23 a o ich prečíslovaní v dôsledku ich delenia na menšie pozemky;

- 8. marec 1994 - okresný súd nariadil výsluch žalobkyne na 31. marec 1994;

-   31.   marec   1994   -   okresný   súd   vypočul   zaťa   žalobkyne,   ktorá   ho   na   tento   úkon splnomocnila s tým, že žalobkyni sa uložila povinnosť upraviť žalobu podľa poučenia súdu tak, že v žalobe uvedie len tie pozemky, ktoré v súlade s rozhodnutím o dedičstve žalované zdedili po ich právnom predchodcovi;

- 5. máj 1994 - okresnému súdu bola doručená žalobkyňou (právne zastúpená) upravená žaloba;

- 6. máj 1994 - spis bol preradený do registra „C“ pod sp. zn. 15 C 70/94;

- 16 máj 1994 - okresný súd nariadil pojednávanie na 31. máj 1994 a žalobkyňu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za žalobný návrh;

- 18. máj 1994 - právna zástupkyňa žalobkyne žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov a doložila potvrdenia o príjme žalobkyne;

-   31.   máj   1994   -   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   neurčito   z dôvodu   zistenia majetkových pomerov žalobkyne pre účely rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov;

-   1.   jún   1994   -   okresný   súd   uznesením   nepriznal   žalobkyni   oslobodenie   od   súdnych poplatkov, vyzval ju na ich úhradu a nariadil pojednávanie na 16. jún 1994;

- 8. jún 1994 - žalobkyňa zaplatila súdny poplatok;

- 16. jún 1994 - pojednávanie bolo po vypočutí právneho zástupcu žalovaných odročené na neurčito z dôvodu poskytnutia lehoty právnej zástupkyni žalobkyne, aby zaujala k týmto vyjadreniam kvalifikované stanovisko a právny zástupca žalovaných mal okresnému súdu oznámiť judikatúru ohľadne výkladu § 13 zákona č. 293/1992 Zb.;

- 8. júl 1994 - okresný súd urgoval právnych zástupcov účastníkov na podanie stanovísk tak, ako im to bolo uložené na pojednávaní 16. júna 1994;

- 14. júl 1994 - právny zástupca žalovaných oznámil okresnému súdu judikatúru k zákonu č. 293/1992 Zb. (sp. zn. 22 C 7/94);

-   20.   júl   1994   -   právna   zástupkyňa   žalobkyne   zaslala   okresnému   súdu   stanovisko k vyjadreniam   právneho   zástupcu   žalovaných   s tým,   že   pripustila,   že   po   právnom predchodcovi žalobkýň neboli prejednané všetky sporné pozemky, a žiadala o pripustenie rozšírenia okruhu účastníkov na strane žalovaných o ďalšiu osobu - matku odporkýň;

- 2. august 1994 - okresný súd nariadil pojednávanie na 23. august 1994 a 9. augusta 1994 ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní právny zástupca;

- 23. august 1994 - pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania odročené na 8. september 1994;

- 8. september 1994 - konalo sa pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa žalobkyne okresnému súdu oznámila, že 10. augusta 1994 žalobkyňa zomrela, a súčasne predložila listiny osvedčujúce, že jedinou dedičkou, a teda právnou nástupkyňou po žalobkyni je jej dcéra – sťažovateľka, ktorá trvala na spore. Okresný súd uznesením na pojednávaní pripustil rozšírenie okruhu žalovaných o osobu matky žalovaných (ďalej len „žalovaná v III. rade“) a z dôvodu   ďalšieho   vypočúvania   účastníkov   k sporným   bodom   výpovedí   bolo pojednávanie odročené na 27. september 1994;

- 27. september 1994 - po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania a po objasnení okruhu pozemkov, ktoré boli predmetom sporu, bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že právna zástupkyňa sťažovateľky preverí v katastri aktuálne očíslovanie sporných pozemkov;

- 12. október 1994 - právna zástupkyňa sťažovateľky zaslala okresnému súdu stanovisko katastrálneho úradu k číslovaniu sporných pozemkov;

- 14. október 1994 - okresný súd nariadil pojednávanie na 10. november 1994 a 24. októbra 1994 ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaných;

-   10.   november   1994   -   pojednávanie   bolo   pre   neprítomnosť   účastníkov   (ospravedlnená neúčasť) odročené na 1. december 1994;

-   1.   december   1994   -   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   právneho   zástupcu   žalovaných (ospravedlnená neúčasť právnej zástupkyne sťažovateľky) odročené na 10. január 1995;

- 10. január 1995 - po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania bolo pojednávanie odročené   na   16.   február   1995   s tým,   že   súd   bude   pokračovať   výsluchom   účastníkov s cieľom ustáliť okruh sporných pozemkov porovnaním dedičských rozhodnutí po právnom predchodcovi žalovaných (J. Š.), ako aj po jeho právnom predchodcovi (J. Š.);

-   16.   február   1995   -   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   účastníkov   ohľadne   upresnenia predmetu   sporu   odročené   na   28.   marec   1995   z dôvodu   predvolania   svedka   a žalovanej v III. rade a predloženia kúpnopredajných zmlúv, ktorými právny predchodca žalovaných (J.   Š.)   scudzil   niektoré   zo   sporných   pozemkov,   ktoré   zdedil   po   svojom   právnom predchodcovi (J. Š.);

- 27. február 1995 - právny zástupca žalovaných zaslal súdu požadované kúpnopredajné zmluvy o scudzení niektorých sporných pozemkov;

- 27. marec 1995 - okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 28. marec 1995 z dôvodu účasti zákonného sudcu na seminári;

- 2. máj 1995 - konalo sa pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí účastníkov odročené na 1. jún 1995 z dôvodu predvolania svedka a vyžiadania listinných dôkazov [dedičský spis sp. zn.   D   1587/64   (J.   Š.),   zistenie,   či   bolo   prejednané dedičstvo   po   žalobkyni   a výzva matričnému úradu, kedy zomrel jej manžel, pripojenie spisu sp. zn. 22 C 7/94 - judikatúra k zákonu č. 293/1992 Zb.];

- 15. máj 1995 - okresný súd zistil, že dedičstvo po právnom predchodcovi žalovaných (J. Š.) bolo prejednané pod sp. zn. D 2435/85 a sp. zn. 7 D 316/94;

- 1. jún 1995 - pojednávanie bolo po vypočutí svedka a účastníkov odročené na 29. jún 1995 z dôvodu predvolania ďalších svedkov, urgovania správy od matričného úradu a pripojenia dedičského spisu sp. zn. 7 D 316/94 (J. Š. – právny predchodca žalovaných);

- 9. jún 1995 - matričný úrad oznámil dátum úmrtia manžela žalobkyne (M. Š.) a 27. júna 1995 právny zástupca žalovaných ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 29. júna 1995 z dôvodu kolízie konaní;

-   29.   jún   1995   -   po   oboznámení   sa   okresného   súdu   s rozhodnutím   o dedičstve sp. zn. 9 D 1633/94 po žalobkyni a po vypočutí svedkov bolo pojednávanie odročené na 17. august   1995   z dôvodu   urgovania   správy   o stave   dedičského   konania   po   manželovi žalobkyne a pripojenia spisov sp. zn. 7 D 316/94 a sp. zn. 22 C 7/94 (judikatúra);

-   17.   august   1995   -   pojednávanie   bolo   z dôvodu   neprítomnosti   účastníkov   (právna zástupkyňa   sťažovateľky   a sťažovateľka   neospravedlnili   neúčasť)   odročené   na 21. september 1995;

- 21. september 1995 - pojednávanie bolo pre ospravedlnenú neúčasť účastníkov konania odročené na 19. október 1995;

-   19.   október   1995   -   po   dohode   účastníkov,   že   niektoré   sporné   pozemky,   ktoré   sú predmetom   sporu,   je   potrebné   dodatočne   prejednať   v dedičskom   konaní   po   právnom predchodcovi   žalovaných,   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   s tým,   že   právna zástupkyňa   sťažovateľky   oznámi   súdu,   kedy   bol   podaný   návrh   na   dodatočné   dedičské konanie a následne okresný súd zváži možnosť prerušenia konania;

- 23. október 1995 - okresný súd zisťoval na Obvodnom úrade P., či sú sporné pozemky vedené   ako   poľnohospodárska   pôda,   a   22.   novembra   1995   urgoval   podanie   správy   od Obvodného úradu P., ako aj správy od právnej zástupkyne sťažovateľky, či bol podaný návrh na dodatočné dedičské konanie po predchodcovi žalovaných;

- 5. december 1995 - Obvodný úrad P. oznámil, že príslušným na podanie vyžiadanej správy je Slovenský   pozemkový   fond,   ktorý   bol   okresným   súdom   vyzvaný na podanie   správy 6. decembra 1995;

- 7. december 1995 - právna zástupkyňa sťažovateľky okresnému súdu oznámila, že návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po J. Š. sú ako jeho právne nástupkyne povinné podať žalované, a nie je jej známe, ktoré tak urobili;

- 13. december 1995 - právny zástupca žalovaných oznámil okresnému súdu, že bol podaný návrh na dodatočné dedičské konanie po právnom predchodcovi žalovaných;

- 22. december 1995 - okresný súd zisťoval, pod akou spisovou značkou sa vedie dodatočné dedičské konanie po J. Š., a 19. januára 1996 mu bolo dedičskou kanceláriou okresného súdu oznámené, že toto konanie je vedené pod sp. zn. 7 D 316/94 a že tento dedičský spis bol pripojený ku konaniu sp. zn. 15 C 70/94 dňa 9. augusta 1995;

- 22. január 1996 - okresný súd vylúčil zo spisu dedičský spis sp. zn. 7 D 316/94 a zaslal ho dedičskej kancelárii na dodatočné prejednanie dedičstva;

- 22. marec 1996 - okresný súd žiadal dedičskú kanceláriu o oznámenie mena súdneho komisára   povereného   dodatočným   prejednaním   dedičstva   a súčasne   urgoval   správu   od S. p. f.;

- 2. apríl 1996 - S. p. f.oznámil, že požadovanú správu o bonite sporných pozemkov je oprávnený podať katastrálny úrad;

- 19. apríl 1996 - okresný súd zisťoval stav konania o dodatočnom prejednaní dedičstva sp. zn. 7 D 316/94 a 8. mája 1996 a 6. júna 1996 urgoval podanie správy;

-   20.   jún   1996   -   okresnému   súdu   bolo   dedičskou   kanceláriou   oznámené,   že   žalované nepredložili   súdnemu komisárovi požadované listiny, preto sa   v dodatočnom   prejednaní dedičstva nepokračuje, a 24. júna 1996 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaných, aby oznámil, prečo jeho klientky nespolupracujú so súdnym komisárom, a 22. júla 1996 okresný súd urgoval podanie tejto správy;

- 31. júl 1996 - právny zástupca žalovaných okresnému súdu oznámil, že žalované nemohli predložiť súdnemu komisárovi potrebné listiny, pretože na katastrálnom úrade je na sporné pozemky „plomba“ z dôvodu súdneho konania, a žiadal, aby okresný súd sám vyžiadal tieto listiny pre potreby dodatočného dedičského konania;

-   7.   august   1996   -   zákonný   sudca   žiadal   dedičskú   kanceláriu   okresného   súdu,   aby   od katastrálneho   úradu   vyžiadala   potrebné   listiny   pre   potreby   dodatočného   prejednania dedičstva po právnom predchodcovi žalovaných (J. Š.);

- 23. august 1996 - dedičská kancelária oznámila, že dodatočné prejednanie dedičstva po J. Š. je vedené pod sp. zn. 7 D 890/96 a meno povereného súdneho komisára;

- 2. september 1996 - okresný súd vyzval súdneho komisára, aby oznámil, v akom štádiu je dodatočné prejednanie dedičstva pod sp. zn. 7 D 890/96, a 4. októbra 1996 urgoval podanie správy a žiadal o prednostné vybavenie veci;

- 10. september 1996 a 4. november 1996 - súdny komisár oznámil okresnému súdu stav dodatočného   prejednania   dedičstva   sp.   zn.   7   D   890/96   (dedičstvo   bolo   dodatočne prejednané 11. marca 1997 a osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 27. marca 1997);

- 8. júl 1997 - zákonný sudca žiadal pripojiť dedičský spis sp. zn. 7 D 890/96;

- 22. júl 1997 - okresný súd nariadil pojednávanie na 29. september 1997;

-   29.   september   1997   -   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   právnych zástupcov   účastníkov konania odročené na 12. november 1997 s tým, že bude pripojený spis sp. zn. 7 D 890/96 (pripojený spis bol vylúčený 5. novembra 1999);

-   12.   november   1997   -   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   z   dôvodu   písomného vypracovania uznesenia o pripustení rozšírenia okruhu žalovaných o žalovanú v III. rade, o ktorom   okresný   súd   rozhodol   ešte   na   pojednávaní   8.   septembra   1994   (uznesenie nadobudlo   právoplatnosť   24.   januára   1998),   a   pripojenia   dedičského   spisu   sp. zn. 9 D 1633/94 po žalobkyni;

- 12. máj 2000 - okresný súd nariadil pojednávanie na 27. september 2000;

- 27. september 2000 - pojednávanie bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu odročené na neurčito;

- 4. december 2000 - sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na vydanie predbežného opatrenia,   ktorým   by   sa   žalovaným   zamedzilo   nakladať   so   spornými   pozemkami zapísanými na LV č. 23 (doložila kópiu LV č. 23);

-   21.   december   2000   -   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   v návrhu   na   vydanie predbežného   opatrenia   presne   špecifikovala   nehnuteľnosti,   na   ktoré   sa   má   predbežné opatrenie   vzťahovať,   a   8.   januára   2001   sťažovateľka   doplnila   svoj   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia;

- 30. január 2001 - okresný súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným disponovať so spornými pozemkami zapísanými na LV č. 23;

- 8. marec 2001 - po doručení predbežného opatrenia katastrálny úrad okresnému súdu oznámil, že na LV. č. 23 sú zapísané už len dva zo sporných pozemkov a ostatné, na ktoré sa predbežné opatrenie malo podľa jeho výroku vzťahovať, boli už žalovanými medzičasom scudzené;

- 16. október 2001 - okresný súd nariadil pojednávanie na 23. január 2002;

- 23. január 2002 - pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že právna zástupkyňa sťažovateľky oznámi súdu, aký postup navrhuje ohľadne sporných pozemkov, ktoré boli odpredané   žalovanými, právny   zástupca   žalovaných predloží   kúpnopredajné zmluvy, na základe ktorých sa predaj uskutočnil, a katastrálny úrad bude vyzvaný, aby predložil listy vlastníctva ohľadne nových vlastníkov, ktorí tieto sporné pozemky kúpili;

- 5. február 2002 - sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že odvolala plnomocenstvo udelené svojej právnej zástupkyni, a súčasne navrhla ďalší postup ohľadne odpredaných pozemkov – žiadala finančnú kompenzáciu;

- 7. február 2002 - katastrálny úrad zaslal listy vlastníctva k sporným pozemkom;

- 20. február 2002 - právny zástupca žalovaných zaslal súdu požadovanú kúpnopredajnú zmluvu a vyjadrenie k sporu;

- 28. máj 2003 - sťažovateľka urgovala nariadenie pojednávania;

- 31. júl 2003 - okresný súd vyzval ešte pôvodnú právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby oznámila,   aký   navrhuje   ďalší   postup   v konaní   (22.   septembra   2003   právna   zástupkyňa okresnému súdu oznámila, že sťažovateľka už nie je jej klientkou);

-   31.   október   2003   -   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aký   navrhuje   ďalší   postup, a 2. decembra 2003 sťažovateľka zaslala okresnému súdu vyjadrenie k sporu;

- 18. február 2004 - nový právny zástupca sťažovateľky žiadal okresný súd o nariadenie pojednávania;

- 25. máj 2004 - okresný súd nariadil pojednávanie na 8. september 2004;

- 9. júl 2004 až 19. august 2004 - súdny spis bol zapožičaný ústavnému súdu;

- 19. august 2004 - právny zástupca sťažovateľky okresnému súdu oznámil, že 7. júla 2004 zomrela žalovaná v II. rade;

- 8. september 2004 – pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu zisťovania, pod akou spisovou značkou prebieha dedičské konanie po žalovanej v II. rade, v akom je stave a ktorý súdny komisár bol poverený jeho prejednaním;

- 21. september 2004 - okresnému súdu bolo oznámené, že dedičské konanie po žalovanej v II. rade sa vedie pod sp. zn. D 447/04 a meno povereného súdneho komisára;

- 20. október 2004 - okresný súd zisťoval stav dedičského konania sp. zn. D 447/04;

- 5. november 2004 - súdna komisárka okresnému súdu oznámila, že dedičské konanie po žalovanej   v II.   rade   je   v štádiu   zisťovania   majetku   a tiež   oznámila   okruh   zákonných dedičov;

- 28. február 2005 - okresný súd uznesením prerušil konanie do právoplatného skončenia dedičského konania sp. zn. D 447/04.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01).

Predmetom sporu je vyrovnanie dedičských podielov podľa zákona č. 293/1992 Zb.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   posudzuje   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   (napr.   predmet sporu), a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že akceptuje názor okresného   súdu,   že   ide   o fakticky   zložitú   vec,   ale   dĺžka   tohto   konania,   ktoré   trvá   na okresnom   súde   takmer   12   rokov,   podľa   názoru   ústavného   súdu   nebola   závislá   len   od zložitosti veci.

2.   Pri   hodnotení   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky   (v   konaní   pred okresným súdom v procesnom postavení žalobkyne), ústavný súd konštatuje, že k doterajšej dĺžke konania prispela tak pôvodná žalobkyňa (právna predchodkyňa sťažovateľky), ako aj samotná sťažovateľka. Žalobkyňa nepodala na okresnom súde riadny žalobný návrh, navyše žaloba   mala   aj   iné   nedostatky   (nekonkretizovala   výšku   podielov,   ktorých   priznania   sa domáhala   na   sporných   pozemkoch,   a   svoje   tvrdenia   v žalobe   nepodložila   listinnými dôkazmi), sťažovateľka a jej právna zástupkyňa sa bez ospravedlnenia nezúčastnila troch pojednávaní (23. august 1994, 1. december 1994 a 17. august 1995)

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný, resp. nepreukázal vo veci relevantnú procesnú činnosť v období od:

- od 12. novembra 1997 (pojednávanie bolo odročené na neurčito) - do 12. mája 2000 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. 2,5 roka okresný súd nevyvíjal žiadnu procesnú aktivitu;

-   od   30.   januára 2001 (okresný   súd vydal   predbežné opatrenie)   -   do   16. októbra   2001 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. viac ako 8 mesiacov;

- od 20. februára 2002 (okresnému súdu boli doručené všetky listiny, kvôli zadováženiu ktorých bolo na neurčito odročené pojednávanie 23. januára 2002) - do 25. mája 2004 (okresný súd nariadil   pojednávanie),   t. j. viac ako 2 roky   a 3 mesiace, pričom   v tomto období okresný súd (aj napriek oznámeniu sťažovateľky 5. februára 2002 o odvolaní plnej moci udelenej jej právnej zástupkyni a o návrhu na ďalší postup v spore) vyzval 31. júla 2003   odvolanú   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky   a 31.   októbra   2003   sťažovateľku   na oznámenie, aký postup v spore navrhujú.

Okresný súd tak v dôsledku svojej nečinnosti spôsobil prieťahy v konaní viac ako 5 rokov.

Okresný   súd   podiel   na   zbytočných   prieťahoch   v konaní   pripisuje   aj   pôvodnej žalobkyni, že napriek výzvam okresného súdu nepodala riadny žalobný návrh. Podľa názoru ústavného   súdu   takéto   prenášanie   zodpovednosti   za   zbytočné   prieťahy   v konaní   na žalobkyňu neobstojí, pretože v takomto prípade (neodstránenie vád návrhu) mal a mohol okresný súd postupovať podľa § 43 ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku „Ak sa napriek výzve predsedu senátu podanie neopraví alebo nedoplní a v konaní nemožno pre tento nedostatok pokračovať, súd konanie zastaví“, čo však neurobil.

V súvislosti s obranným tvrdením okresného súdu, že „(...) sudca konal vo veci priebežne   aj   s   ohľadom   na   ďalšie množstvo starých nevybavených vecí v oddelení. Predmetná vec vrátane ďalších vecí, ktoré zostali nerozhodnuté po sudcoch, ktorí odišli po   rozdelení   na   Krajský   súd   v   Trnave,   teda   aj predmetná   veci   po   JUDr.   J.,   bola pridelená   Mgr.   B.,   ktorý   vo   veci   konal   aj s   ohľadom   na   veľké   množstvo reštančných vecí, avšak v podstate nebolo možné   v pridelených veciach konať plynulo   a   bez   zbytočných   prieťahov   i   napriek   tomu,   že menovaný   sudca   riadne využíval pojednávacie dni“, ústavný súd konštatuje, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu.

Námietka   nedostatočného   personálneho   obsadenia   súdu   a vo   väzbe   na   to neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavujú dôvody, ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. IV. ÚS 58/02). V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (m. m. I. ÚS   19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné   personálne obsadenie   súdu   a   nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej   lehote.   Z vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu   nevyplýva prijatie   účinných opatrení.   Skutočnosť,   že okresný   súd   mal personálne problémy, ktoré   nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (m. m. I. ÚS 156/02, I. ÚS 65/04).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 220 000 Sk „z dôvodu nečinnosti a prieťahov Okresného súdu v Trnave v konaní na vyrovnanie dedičských podielov a tým úpravu vlastníckych vzťahov, nakoľko návrh na začatie predmetného konania bol podaný 28. 6. 1993 . Ak príslušný súd nie je schopný vo veci konať a rozhodnúť po 11 rokoch od podaného návrhu nesvedčí to, napriek rôznych objektívnym   i   subjektívnym   skutočnostiam   súdu,   ani   o   snahe   celé   konanie   urýchlene ukončiť,   skôr   o   prieťahoch   v   konaní,   tak   ako   to vyplýva   aj   zo   samotného   spisového materiálu a tejto sťažnosti. Naviac 11 rokov prebiehajúce súdne konanie hrubým spôsob traumatizuje   celú   najbližšiu   rodinu   sťažovateľky,   resp.   právnej nástupkyne   pôvodnej navrhovateľky,   nakoľko   tejto,   napriek   snahe   o   vysporiadanie vlastníckych a majetkových pomerov vo vlastnej rodine, nebolo už súdené dožiť sa   právoplatného rozhodnutia príslušného Okresného súdu v Trnave.

Z uvedených dôvodov považuje sťažovateľka požadované finančné zadosťučinenie za dostatočne odôvodnené a opodstatnené“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, vzhľadom na dlhodobú bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu, ale aj podiel sťažovateľky na zbytočných prieťahov, považuje za primerané vo výške 40 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému z účastníkov konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania trovy.

Úspešnej   sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom.   Advokát   vykonal   tri   úkony   právnej   služby,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania,   písomné   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu   14.   mája   2004   a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 1. júna 2005. Za dva úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena v sume 4 534 Sk a k tomu dvakrát náhrada režijného paušálu po 136 Sk a za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2005, patrí odmena v sume 2 501 Sk a režijný paušál   150   Sk   [§   13   ods.   8,   §   19   ods.   3,   §   24   ods.   3   a   §   25   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej do 31. decembra 2004 a § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb]. Odmena   advokátovi   za   poskytnuté   právne   služby   v konaní   pred   ústavným   súdom predstavuje   spolu   sumu   11   991   Sk.   Keďže   si   sťažovateľka   uplatnila   náhradu   trov   jej právneho zastúpenia v sume 7 327 Sk, ústavný súd rozhodol v súlade s jej návrhom.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júla 2005