SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 70/04-32
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2004 predbežne prerokoval sťažnosť A. B., bytom B., vo veci porušenia jeho základných práv postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 31/98 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 252/99, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť A. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára 2004 doručená sťažnosť A. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 31/98 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 252/99.
Keďže jeho sťažnosť neobsahovala náležitosti požadované ustanoveniami § 20, § 50 a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), splnenie ktorých je predpokladom začatia konania pred ústavným súdom, ústavný súd 20. januára 2004 sťažovateľa vyzval na odstránenie nedostatkov sťažnosti, a to konkrétne, aby k nej pripojil splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom. Ďalej vo výzve ústavný súd sťažovateľa vyzval, aby presne označil, ktoré základné práva alebo slobody sú podľa neho porušované, a zároveň bol upozornený na neprípustnosť návrhu v prípade nepreukázania, že vyčerpal opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov [napr. Trestný poriadok, zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.]
Na základe tejto výzvy sťažovateľ 12. februára 2003 ústavnému súdu doručil podanie, v ktorom okrem iného uviedol, že 21. októbra 1996 podal žalobu na krajský súd a neskôr o jeho žalobe rozhodoval okresný súd, pričom všeobecný súd do dnešného dňa nerozhodol.
Ak ústavný súd primerane aplikujúc (§ 31a zákona o ústavnom súde) ustanovenia § 5 ods. 1 a § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 33 ods. 3 Trestného poriadku poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať. V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietne.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v stanovenej lehote napriek výzve ústavného súdu vo svojej sťažnosti neoznačil, ktoré jeho základné práva podľa ústavy alebo medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách boli postupom všeobecných súdov porušené [§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde], a nepreukázal, že vyčerpal všetky opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje. Rovnako doteraz nepredložil ústavnému súdu splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom napriek tomu, že na odstránenie tohto nedostatku bol vyzvaný, pričom od povinného zastúpenia advokátom nie je možné upustiť (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2004