znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 70/04-32  

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2004 predbežne prerokoval sťažnosť A. B., bytom B., vo veci porušenia jeho základných práv postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   23   C   31/98 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 252/99, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. B.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 12.   januára   2004   doručená   sťažnosť   A.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie   svojich   základných   práv   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 31/98 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 252/99.

Keďže jeho sťažnosť neobsahovala náležitosti požadované ustanoveniami § 20, § 50 a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), splnenie ktorých je predpokladom začatia konania   pred   ústavným   súdom,   ústavný   súd   20.   januára   2004   sťažovateľa   vyzval na odstránenie   nedostatkov   sťažnosti,   a to   konkrétne,   aby   k nej   pripojil   splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom. Ďalej vo výzve ústavný súd sťažovateľa vyzval, aby presne označil, ktoré základné práva alebo slobody sú podľa neho   porušované,   a zároveň   bol   upozornený   na   neprípustnosť   návrhu   v prípade nepreukázania, že vyčerpal opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov [napr. Trestný poriadok, zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov.]

Na   základe   tejto   výzvy   sťažovateľ   12.   februára   2003   ústavnému   súdu   doručil podanie, v ktorom okrem iného uviedol, že 21. októbra 1996 podal žalobu na krajský súd a neskôr o jeho žalobe rozhodoval okresný súd, pričom všeobecný súd do dnešného dňa nerozhodol.

Ak ústavný súd primerane aplikujúc (§ 31a zákona o ústavnom súde) ustanovenia § 5 ods. 1 a § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 33 ods. 3 Trestného poriadku poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu   alebo   doplnenie   sťažnosti   v nej   obsiahnuté   rešpektovať.   V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietne.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v stanovenej lehote napriek výzve ústavného súdu   vo   svojej   sťažnosti   neoznačil,   ktoré   jeho   základné   práva   podľa   ústavy   alebo medzinárodných   zmlúv   o ľudských   právach   a základných   slobodách   boli   postupom všeobecných súdov porušené [§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde], a nepreukázal, že   vyčerpal   všetky   opravné   prostriedky   alebo   právne   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje. Rovnako doteraz nepredložil ústavnému   súdu   splnomocnenie   na   jeho   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátom   napriek   tomu,   že   na   odstránenie   tohto   nedostatku   bol   vyzvaný,   pričom od povinného zastúpenia advokátom nie je možné upustiť (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2004