znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 70/02-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2003 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha prerokoval sťažnosť L. i. c., B., zastúpeného advokátom JUDr. O. Š., Pri Suchom mlyne 56, Bratislava, vo   veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 36/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo L. i. c., B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I   v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 36/00   p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   36/00 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. L. i. c., B.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý L. i. c., B. vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. L. i. c., B.   n e p r i z n á v a   úhradu trov tohto konania.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 17. októbra 2002   doručené   podanie   L.   i.   c.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   JUDr.   O.   Š.,   Pri   Suchom   mlyne   56,   Bratislava,   označené   ako   „Ústavná sťažnosť“.

Sťažovateľ uviedol, že 7. marca 2000 podal Krajskému súdu v Bratislave žalobu proti   odporcovi   B. &   C. spol.   s r.   o, B. o zaplatenie 2 750 000 ATS   s príslušenstvom. Krajský   súd   v Bratislave   spis   z dôvodu   vecnej   príslušnosti   postúpil   Okresnému   súdu Bratislava I a na tomto súde je evidovaný pod sp. zn. 18 C 36/00.

Ďalej uviedol, že napriek tomu, že od podania žaloby uplynuli viac ako dva roky, a napriek   jeho   opakovaným   písomným   výzvam   adresovaným   Okresnému   súdu Bratislava I na určenie termínu pojednávania, ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo ani jedno pojednávanie nariadené.

Vzhľadom   na   túto   situáciu   podal   24.   januára   2002   predsedovi   Okresného   súdu Bratislava I sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej zároveň žiadal o včasné konanie vo veci a určenie   termínu   pojednávania.   Podľa   jeho   vyjadrenia   predseda   Okresného   súdu Bratislava I sťažnosť na prieťahy v konaní neuznal za dôvodnú.

So zreteľom na tieto skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby po vykonaní dokazovania vo veci bolo rozhodnuté nálezom,

„že nekonaním Okresného súdu Bratislava I. v právnej veci žalobcu L. i. c., B. proti žalovanému B. and C., spol. s r. o., B. o zaplatenie 2 750 000,- ATS s príslušenstvom došlo k porušeniu ústavného práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   preto   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   I.,   aby   vo   veci   bez zbytočného odkladu ďalej konal.

Zároveň Ústavný súd priznáva navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk z dôvodu morálnej a finančnej ujmy spôsobenej nekonaním Okresného súdu Bratislava I.“

II.

Po   prijatí   sťažnosti   na ďalšie konanie ústavný   súd výzvou   z 27.   novembra 2002 požiadal   predsedu   Okresného   súdu   Bratislava   I o vyjadrenie   ku   konaniu   ústneho pojednávania v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Rovnakú výzvu (v rovnakom termíne a s rovnakou lehotou) na vyjadrenie ústavný súd zaslal aj právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Obidvaja účastníci ústavnému súdu písomne oznámili, že súhlasia, aby bolo upustené od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti.

Predseda Okresného súdu Bratislava I vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 7. januára 2003 navrhol podanú ústavnú sťažnosť zamietnuť, pretože Okresný súd Bratislava   I musel   v konaní   odstraňovať   nedostatky   žaloby,   čo   objektívne   má   vplyv   na dĺžku konania.

Ďalej predseda Okresného súdu Bratislava I poukázal na veľký počet nevybavených vecí a nedostatok sudcov na tomto súde.

III.

Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa ktorého   „každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov...“. Domáhal sa tiež vyslovenia porušenia svojho práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   na prerokovanie veci v primeranej lehote.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,   v súlade   s ktorou   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno dosiahnuť   zásadne   právoplatným   rozhodnutím.   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Podľa názoru ústavného   súdu   možno   preto   za   konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu účastníka konania považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   813/00)   zohľadňuje   tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).

Preskúmaním   doterajšieho   konania   Okresného   súdu   Bratislava   I   ústavný   súd z vyžiadaného spisu vo veci sp. zn. 18 C 36/00 doručeného ústavnému súdu 7. januára 2003 zistil,   že   v predmetnej   veci   Okresný   súd   Bratislava   I od   15.   marca   2000   (keď   mu   bol postúpený spis z Krajského súdu Bratislava) až do odoslania spisu ústavnému súdu vykonal tieto úkony:

Dňa 8. augusta 2000 vyzval právneho zástupcu žalobcu na doručenie príloh k návrhu a upresnenie   petitu   návrhu.   Dňa   11.   júla   2001   vyzval   žalobcu   na   zaplatenie   súdneho poplatku. Dňa 20. marca 2002 vyzval právneho zástupcu žalobcu na doručenie listinných dôkazov a kvalifikovanej plnej moci a 26. júna 2002 opätovne vyzval právneho zástupcu žalobcu na doručenie ďalších listinných dôkazov.

Zo   spisu   ďalej   ústavný   súd   zistil,   že   právny   zástupca   žalobcu   28.   augusta   2000 doručil Okresnému súdu Bratislava I prílohy na základe výzvy Okresného súdu Bratislava I z   8.   augusta   2000   a upresnil   petit   návrhu,   30.   apríla   2001   doručil   Okresnému   súdu Bratislava I žiadosť o včasné konanie vo veci a určenie termínu pojednávania, 17. júla 2001 žalobca (sťažovateľ) zaplatil súdny poplatok, 20. novembra 2001 právny zástupca opätovne doručil Okresnému súdu Bratislava I žiadosť o včasné konanie vo veci a určenie termínu pojednávania, 9. apríla 2002 doručil Okresnému súdu Bratislava I vyjadrenie na základe výzvy z 20. marca 2002. Ďalej právny zástupca sťažovateľa 3. júla 2002 opätovne doručil Okresnému súdu Bratislava I   vyjadrenie a 6. septembra 2002 po tretíkrát žiadal Okresný súd Bratislava I o včasné konanie a určenie termínu pojednávania.

IV.

Ústavný súd pri vyhodnotení doterajšieho konania Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 18 C 36/00 s použitím troch označených základných kritérií zistil:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 36/00 rozhoduje o návrhu   na   začatie   konania   o zaplatenie   2   750   000   ATS   s príslušenstvom.   Nárok sťažovateľovi   vznikol   na   základe   nájomnej   zmluvy   uzatvorenej   medzi   právnym predchodcom sťažovateľa ako prenajímateľom a firmou B. & C. Gesellschaft m. b. H., V. ako   nájomcom,   pričom   predmetom   nájomnej   zmluvy   boli   nebytové   priestory.   Predmet konania spočíval v zistení dôvodnosti nároku sťažovateľa. V danom prípade ide o bežnú súčasť   sporovej   agendy   na   všeobecných   súdoch,   podklad   pre   rozhodnutie   tvorí   súdnou praxou ustálená a používaná právna úprava.

Okresný súd ani nenamietol, že v prípade sťažovateľa ide o skutkovo a právne zložitú vec (spor).

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom,   či v konaní   pred   Okresným   súdom   Bratislava   I došlo   k zbytočných   prieťahom,   a tým   aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Sťažovateľ   ako   účastník   konania   pred Okresným   súdom   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   36/00   bol   aktívny a súčinnostný.   Je   pravda,   že   návrh   na   začatie   konania   doručil   vecne   nepríslušnému Krajskému súdu v Bratislave 10. marca 2000, čo ale nemá vplyv na prieťahy v konaní, pretože tento neodkladne vec postúpil vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I, ktorému   bola   vec   doručená   15.   marca   2000.   Z vyžiadaného   spisu   Okresného   súdu Bratislava I ústavný súd zistil, že sťažovateľ v označení návrhu na začatie konania uviedol, že ide o predmet konania o zaplatenie sumy 2 350 000 ATS, pričom ale v petite návrhu presne určil výšku a rozsah požadovaného plnenia, rovnako spolu s návrhom na začatie konania doručil súdu i splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní právnym zástupcom (č. l. 5), ktoré nebolo podpísané právnym zástupcom.

Pri hodnotení tohto kritéria ústavný súd konštatuje, že určitý podiel na celkovej dĺžke konania má i sťažovateľ najmä v tom, že návrh na začatie konania, ktorý doručil Okresnému súdu   Bratislava   I,   obsahoval   odstrániteľné   nedostatky   a nezaplatil   súdny   poplatok   pri doručení návrhu súdu, ale tento zaplatil až na základe výzvy Okresného súdu Bratislava I 17. júla 2001. V danom prípade však nejde o významnejšiu skutočnosť, ktorá by ovplyvnila celkovú   dĺžku   konania.   Postup   účastníka   totiž   nezbavuje   Okresný   súd   Bratislava   I zodpovednosti   za   prieťahy   v konaní,   pretože   povinnosťou   súdu   je   v konaní   postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili (§ 6 Občianskeho súdneho poriadku).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného Okresného súdu Bratislava I.

Ústavný   súd   zistil,   že   v dôsledku   nečinnosti   Okresného   súdu   Bratislava I bez akejkoľvek zákonnej prekážky došlo k zbytočným prieťahom. Okresný súd Bratislava I bol nečinný od 15. marca 2000, keď mu bola vec postúpená z Krajského súdu v Bratislave, do 8.   augusta   2000,   keď   vyzval   právneho   zástupcu   žalobcu   (sťažovateľa)   na   doručenie príloh   k návrhu   a upresnenie   petitu   návrhu   (viac   ako   4   mesiace),   pričom   ďalšie   úkony vykonal až 11. júla 2001, keď vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku (nečinnosť viac ako 10 mesiacov), a 20. marca 2002 a 26. júna 2002 (keď sťažovateľovi zaslal žiadosti, ktoré mu mohol doručiť pri prvej výzve – nečinnosť viac ako 8 mesiacov). Od 26. júna 2002   Okresný   súd   Bratislava   I vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon   (nečinnosť   viac   ako   6 mesiacov, čo predstavuje celkovú nečinnosť viac ako 28 mesiacov).

Táto   nečinnosť Okresného   súdu   Bratislava   I nebola dôsledkom   žiadnej   procesnej prekážky; úkony, ktoré sudca vo veci urobil, nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty účastníka, a vo veci nebolo nariadené ani jedno pojednávanie napriek tomu, že sťažovateľ niekoľkokrát   doručil   Okresnému   súdu   Bratislava   I žiadosť   o včasné   konanie   vo   veci a určenie termínu pojednávania.

Obranu   súdu   spočívajúcu   vo   vysokom   počte   nevybavených   vecí   na   tomto   súde a v jeho nedostatočnom personálnom obsadení ústavný súd neakceptoval.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní   (III.   ÚS   17/02,   I.   ÚS   51/01).   Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu na občianskoprávnom úseku či námietka personálneho obsadenia tohto úseku a v tejto súvislosti neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Keďže po prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil, že vo veci vedenej na Okresnom   súde   Bratislava   I pod   sp.   zn.   18   C   36/00   postup   tohto   súdu   nesmeroval k odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľa,   bolo   potrebné   rozhodnúť   tak,   že   postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   v uvedenom   konaní   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V.

V zmysle čl. 127 ods. 2 druhej a tretej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody   porušil,   vo   veci   konal.   Ústavný   súd   môže   zároveň   vec   vrátiť   na   ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú   Slovenská   republika ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   alebo   ak   je   to   možné, prikázať,   aby   ten,   kto   porušil   práva   alebo   slobody   podľa   odseku   1,   obnovil   stav   pred porušením.

Ústavný   súd   rozhodol,   že   došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto prikázal Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza účastník domáhajúci sa rozhodnutia súdu v jeho veci.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   požadoval   za   porušenie   ním   označeného   základného   práva   finančné zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk. V tejto časti sťažnosť odôvodnil tým, že finančného zadosťučinenia   sa   domáha   z titulu   vynaloženia   nevyhnutných   finančných   nákladov   na obhajobu svojich ústavných práv a slobôd a z dôvodu finančných strát, ktoré mu vznikli v dôsledku   dlhodobého   neplnenia   si   zmluvnej   povinnosti   zo   strany   žalovaného,   ako   aj v dôsledku nečinnosti súdu.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých   vychádza Európsky súd pre ľudské   práva, keď priznáva spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa   pritom   riadil   úvahou, že cieľom   primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal Okresnému súdu Bratislava I, aby v napadnutom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len uplatnením   tejto   jeho   právomoci.   V dôsledku   toho   (aj   vzhľadom   na   dobu   nečinnosti) považoval   preto   za   potrebné   rozhodnúť   aj   o náhrade   nemajetkovej   ujmy,   ktorá sťažovateľovi   v dôsledku   toho   vznikla,   a to   priznaním   primeraného   finančného zadosťučinenia.   Vzhľadom   na   celkovú   dobu   konania   Okresného   súdu Bratislava I poznačenú zbytočnými prieťahmi (nečinnosťou) vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C   36/00   a zohľadňujúc konkrétne   okolnosti   prípadu   rozhodol,   že   20   000   Sk   možno považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi právo na úhradu trov tohto konania, pretože právny zástupca sťažovateľa trovy konania pred ústavným súdom neuplatnil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2003