znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 7/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   25   C 123/2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2010 doručená   sťažnosť   J.   J.,   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 123/2008.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh   a   zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   návrhom doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici 22. mája 2008 sa sťažovateľ v postavení navrhovateľa domáhal proti odporcovi G., a. s., vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 20 000 000 Sk (663 878,37 €) a vydania predbežného opatrenia. Zároveň sťažovateľ požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 23 S 94/2008-9 vyslovil svoju vecnú a miestnu nepríslušnosť a vec postúpil okresnému súdu. Spis bol okresnému súdu doručený 21. júla 2008 a konanie bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. 25 C 123/2008.

Okresný súd uznesením č. k. 25 C 123/2008-23 z 22. septembra 2008 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a nevyhovel jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 5 Co 293/2008-33 z 11. decembra 2008 tak, že potvrdil uznesenie okresného súdu.

Uznesenie okresného súdu č. k. 25 C 123/2008-23 z 22. septembra 2008 v spojení s uznesením   krajského   súdu   č.   k.   5   Co   293/2008-33   z   11.   decembra   2008   nadobudlo právoplatnosť 16. februára 2009. Okresný súd následne vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Okresný   súd   v   dôsledku   nezaplatenia   súdneho   poplatku   sťažovateľom   v   určenej lehote uznesením č. k. 25 C 123/2008-43 z 23. júla 2009 konanie vo veci samej zastavil, návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   odmietol   a   rozhodol   o   trovách   konania.   Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd uznesením č. k. 5 Co 356/2009-52 z 30. októbra 2009 potvrdil uznesenie okresného súdu.

Uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   25   C   123/2008-43   z   23.   júla   2009   v   spojení s uznesením   krajského   súdu   č.   k.   5   Co   356/2009-52   z   30.   októbra   2009   nadobudlo právoplatnosť 9. decembra 2009.

Proti uzneseniu krajského súdu z 30. októbra 2009 podal sťažovateľ 18. decembra 2009   dovolanie   a zároveň   požiadal   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a   ustanovenie zástupcu z radov advokátov v dovolacom konaní.

Sťažovateľ tvrdí, že „Do dnešneho dňa od spominaneho sudu nebola mojej osobe dorucené ziadna korešpondencia čize nič – žiadne vyrozumenie – ako sa vo veci pokracuje a jedná.   Od   podania   mojho   Platobny   rozkaz   –   Navrh   zo   dna   23.   2.   2009   uplynulo 16 mesiacov a par dní...

... Vzhladom na uvedené skutocnosti mam za to že OS – BA 1 vo veci nic nevykonal – žiaden ukon cim doslo k poruseniu práva na prerokovanie veci bez zbytocnych prietahov.“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   o jeho   sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Zakladné prava stažovatela J. J. D. po prerokovani veci bez zbytocnych prietahov podla § čl. 48 ods. 2 Ustavy SR bol plne poruseny v sp. 25 C 123/2008 – platobny rozkaz – navrh zo dna 23. 2. 2009.

Aby stažovatelovi J. J. mu bolo plne priznané primerané financne zadostucinenie v sume vo vyške 137.775,67 Eura ktore OS BA I Zahradnicka 10 812 44 BA poviný vyplatit do jedneho mesiaca pravoplatnosti tohto nalezu.

Ako aj vzniknute trovy s podanim žaloby na Ustavny Sud SR a stratu času + nahrada hotovych vydavkov a korešpondencie vo vyške 300 EURO v zmysle ustanovenia o Ustavnom súde. Tymto žiadam aby Ustavny sud SR zaviazal Okresný sud BA 1 Zahradnicka 10 812 44   BA   na   plnenie   si   svojej   povinnosti   v   danej   veci   a   na   zaplatenie   jednorazoveho financneho   primeraneho   zadostucinenia   vo   vyške   vyške   132.775,67   Euro   do   jedneho mesiaca.“

Sťažovateľ   zároveň   požiadal   ústavný   súd   o   priznanie   oslobodenia   od   súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Zo   spisovej   dokumentácie   sa   nedá   zistiť,   z akých   dôvodov   sťažovateľ   tvrdí,   že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 25 C 123/2008 podal 23. februára 2009 návrh – „Platobny rozkaz – Navrh zo dna 23. 2. 2009“. Zo zistení ústavného súdu totiž vyplýva (pozri aj časť I tohto uznesenia), že sťažovateľova právna vec vedená okresným súdom   pod   sp.   zn.   25   C   123/2008   bola   právoplatne   skončená   9.   decembra   2009,   a to zastavením konania vo veci samej a odmietnutím podania označeného ako návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Namietané konanie pred okresným súdom bolo právoplatne skončené 9. decembra 2009, pričom sťažovateľ doručil ústavnému súdu svoju sťažnosť až 1. júla 2010, z čoho vyplýva,   že   bola   podaná   zjavne po   uplynutí   lehoty   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde,   čo   zakladá   dôvod   na   jej   odmietnutie   z dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene.

Keďže   sťažovateľ   v predmetnej   veci   podal   18.   decembra   2009   dovolanie   proti uzneseniu   krajského   súdu   č.   k.   5   Co   356/2009-52   z   30.   októbra   2009,   ústavný   súd   sa zaoberal   aj   postupom   okresného   súdu   smerujúcim   k predloženiu   veci   na   rozhodnutie dovolaciemu súdu.

Ústavný súd zo spisu zistil, že okresný súd 12. februára 2010 vyzval sťažovateľa, aby preukázal   svoje   osobné   a   majetkové   pomery   pre   účely   rozhodnutia   o jeho   žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovení právneho zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie. Sťažovateľ na výzvu okresného súdu reagoval podaním z 12. februára 2010, ktoré bolo okresnému súdu doručené 16. marca 2010.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   25   C   123/2008-64   zo   14.   apríla   2010   nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a nevyhovel jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupca z radov advokátov pre dovolacie konanie. Proti označenému uzneseniu okresného súdu   podal   sťažovateľ 6.   mája 2010 odvolanie a zároveň   vzniesol   námietku zaujatosti sudcov okresného súdu aj krajského súdu.

Spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa 1. júna 2010. Krajský súd vrátil spis okresnému súdu 6. septembra 2010 ako predčasne predložený z   procesných   dôvodov.   Prípisom   z 8.   septembra   2010   okresný   súd   v   zmysle   pokynu krajského   súdu   oznámil   sťažovateľovi,   že   ním   vznesená   námietka   zaujatosti   nebude predložená nadriadenému súdu.

V súvislosti so skutočnosťou, že sťažovateľ podal túto sťažnosť ústavnému súdu, ústavný súd požiadal okresný súd o predloženie spisu; okresný súd tejto žiadosti vyhovel. Z tohto dôvodu sa spis v období od 25. októbra 2010 do 14. januára 2011 nachádzal na ústavnom súde, preto okresný súd v tomto období vo veci nemohol konať.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   konštatoval,   že   v období   po 18. decembri   2009   okresný   súd   v súvislosti   s   vykonávaním   úkonov   smerujúcich k predloženiu veci na rozhodnutie dovolaciemu súdu konal v zásade bez prieťahov až do 1. júna 2010, keď predložil spis na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa krajskému súdu.

Krajský   súd   však   6.   septembra   2010   vrátil   spis   okresnému   súdu   ako   predčasne predložený, keďže súčasťou odvolania bola aj námietka zaujatosti sudcov okresného súdu a krajského   súdu   a   okresný   súd   v   tejto súvislosti   nepostupoval   v súlade s §   16   ods.   2 Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“).   Podľa   pokynu   krajského   súdu   bolo povinnosťou okresného súdu pred predložením veci krajskému súdu oznámiť sťažovateľovi dôvod,   pre   ktorý   sa   vec   nadriadenému   súdu   na   rozhodnutie   o   námietke   zaujatosti nepredkladá.   V dôsledku   tohto   pochybenia   okresného   súdu   došlo   k určitým   prieťahom v konaní.   Okresný   súd   svoje   pochybenie   napravil,   keď   prípisom   z   8.   septembra   2010 sťažovateľovi   v zmysle   pokynu   krajského   súdu   oznámil,   že   ním   vznesená   námietka zaujatosti nebude predložená nadriadenému súdu, keďže nespĺňa náležitosti podľa § 15a ods. 3 prvej vety OSP („neuviedli ste dôvody zaujatosti, kedy ste a o týchto dôvodoch dozvedeli ani voči ktorým konkrétnym osobám Vaša námietka zaujatosti smeruje“).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   48/03, III. ÚS 59/05).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť odmietne z dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti   (napr.   I.   ÚS   41/01,   I. ÚS 57/01,   III. ÚS 59/05). Vychádzajúc   z tohto   právneho   názoru   ústavný   súd   konštatoval,   že   prieťahy   spôsobené označeným pochybením okresného súdu v súvislosti s vykonávaním úkonov smerujúcich k predloženiu   spisu   dovolaciemu   súdu   nedosahujú   takú   intenzitu,   že   by   mohli   byť kvalifikované ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene, ako aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2011