znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 7/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 728/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Pezinok   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 728/2008.

Sťažovateľ odôvodnil porušenie svojich práv tým, že žalobu podal 2. augusta 2006 miestne príslušnému   Okresnému   súdu   Bratislava   II,   spis bol však   odoslaný   na miestne nepríslušný okresný súd, ktorý pokračuje v zbytočných prieťahoch vedúcich k porušeniu jeho   práv,   pričom   sťažnosť   na   prieťahy   predsedníčke   okresného   súdu   sa   na   priebehu konania nijako neprejavila.

Sťažovateľ   preto   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   postupom   okresného   súdu v označenom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   aby   prikázal   okresnému   súdu   konať   bez   ďalších prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie 2 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý   návrh   predbežne   prerokuje na neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti   sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľ namieta porušenie označených práv postupom okresného súdu, ktorý sa vyznačuje zbytočnými prieťahmi výlučne z dôvodov na strane okresného súdu.

Sťažovateľ   priložil   k   sťažnosti   kópie   viacerých   podaní   adresovaných   Okresnému súdu Bratislava III a okresnému súdu, ktorými žiadal o odstránenie nečinnosti v jeho veci. Predsedníčka okresného súdu reagovala na jeho sťažnosť prípisom sp. zn. Spr. 2050/2008 z 3.   novembra   2008,   v   ktorom   sa   vyjadrila   k   úkonom   vykonaným   okresným   súdom, konštatovala objektívny prieťah v konaní v období od 1. januára 2008 do 30. októbra 2008 zapríčinený   nedostatočným   personálnym   obsadením   okresného   súdu   a   k   stavu   konania uviedla, že vo veci zatiaľ nebolo uskutočnené pojednávanie, pretože sťažovateľ neodstránil nedostatky návrhu, na čo ho vyzval 11. mája 2007 ešte Okresný súd Bratislava III.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že konanie začalo   2.   augusta   2006   doručením   žaloby   sťažovateľa   Okresnému   súdu   Bratislava   II. Sťažovateľ   sa   ňou   domáhal   proti   odporcovi   Psychiatrickej   nemocnici   P.   vyhlásenia neplatnosti znaleckého posudku č. 4/2006 a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 50 miliónov Sk z dôvodu značného zníženia dôstojnosti jeho osoby v súvislosti s uvedeným posudkom. Vec bola 22. augusta 2006 postúpená z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému súdu Bratislava III, kde bol spis doručený 14. septembra 2006. Okresný súd Bratislava III vyzval 12. marca 2007 sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh a 11. mája 2007 ho vyzval na odstránenie nedostatkov návrhu. V odpovedi na túto výzvu sťažovateľ 13.   augusta   2007   požiadal   o   ustanovenie   zástupcu   z   radov   advokátov.   Uznesením z 15. novembra   2007   Okresný   súd   Bratislava   III   priznal   sťažovateľovi   oslobodenie   od súdneho poplatku a 12. decembra 2007 mu ustanovil na zastupovanie advokátku. Prípisom zo 7. januára 2008 bol spis postúpený novovytvorenému okresnému súdu, kde bol doručený 15. januára 2008 a postupne bol pridelený trom sudkyniam. Prvý úkon okresný súd urobil 30.   októbra   2008,   keď   zaslal   uznesenie   o   ustanovení   advokátky   účastníkom.   V   prvom polroku 2009 okresný súd štyrikrát (12. januára 2009, 18. marca 2009, 28. apríla 2009 a 4. júna   2009)   písomne   reklamoval   nevrátenie   doručenky   od   ustanovenej   advokátky. Dňa 3.   júla 2009 bola doručená   odpoveď   pošty,   že advokátka   prevzala uznesenie   o jej ustanovení 3. novembra 2008. Prípisom z 15. júla 2009 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie, či súhlasí s navrhovaným vystúpením z konania, a uznesením z 1. októbra 2009 rozhodol   o   pripustení   zámeny   účastníka   na   strane   odporcu   tak,   že   z   konania   vystúpi Psychiatrická   nemocnica   P.   a   vstúpi   Slovenská   republika   v   zastúpení   Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Okresný súd 4. novembra 2009 určil termín prvého pojednávania na 9. marec 2010.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že konanie je poznačené kratším obdobím nečinnosti Okresného súdu Bratislava III (po doručení veci 14. septembra 2006 sa ňou začal zaoberať v marci 2007), ako aj okresného súdu v trvaní 10 mesiacov, čo pripustila aj predsedníčka tohto   súdu   a   uviedla,   že   bol   spôsobený   objektívnymi   dôvodmi   spočívajúcimi v nedostatočnom   obsadení   súdu,   na   ktoré   však   nemožno   prihliadať pri   posudzovaní,   či príslušný súd dôsledne rešpektoval základné práva účastníkov konania vrátane práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   III.   ÚS   14/00,   III.   ÚS   133/03). Z prehľadu úkonov tiež vyplýva, že dosiaľ sa rozhodovalo o viacerých procesných návrhoch sťažovateľa   a   postup   konajúcich   súdov   bol   v   podstatnej   miere   podmienený   správaním samotného sťažovateľa. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresný súd vo veci sťažovateľa konal a bol určený termín prvého pojednávania.

Ústavný súd pri posudzovaní namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v súlade so svojou judikatúrou (napr. IV. ÚS 22/03, IV. ÚS 299/04) uvádza, že v posudzovanom konaní nesie procesnú zodpovednosť   za   uvedenie   jasného,   určitého   a   zrozumiteľného   žalobného   návrhu   na rozhodnutie   vo   veci   samej   účastník   konania, ktorý   návrh   predkladá,   a   tým   je   v   tomto prípade sťažovateľ [§ 6, § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a iné]. Sťažovateľ je tiež povinný splniť aj ostatné zákonom ustanovené predpoklady na prístup k súdnej ochrane [(čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), m. m. IV. ÚS 250/04]. Ústavný súd tiež musí brať do úvahy, že rozhodovanie o procesných návrhoch, o ktorých je podľa Občianskeho súdneho poriadku všeobecný súd povinný rozhodnúť ešte pred vlastným prejednaním   a   rozhodnutím   o   merite   veci,   je   okolnosťou,   ktorú   musí   v   záujme spravodlivého   a objektívneho posúdenia   zohľadniť pri   posudzovaní   tvrdenia   o   porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), pretože takáto okolnosť v zásade bráni súdu konať a rozhodnúť vo veci samej, a tým splniť účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   (I.   ÚS   128/03, II. ÚS 133/03). Tiež nie každá zistená nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe znamená porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 63/05).

Ústavný súd aplikujúc svoju stabilizovanú judikatúru na skutkové okolnosti danej veci   posúdil,   že   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   nemožno   v   danom   štádiu prerokúvania   veci   konštatovať,   že   zistený   ojedinelý   prieťah   v   postupe   okresného   súdu dosahuje   intenzitu   zbytočných   prieťahov,   pričom   v   čase   predbežného   prerokovania sťažnosti už podľa zistení ústavného súdu nedochádzalo k prieťahom. Podľa judikatúry ústavného súdu ak sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné   prieťahy“   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04 a iné).

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2010