znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 7/09-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jej záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca vo veciach jej podaní z 24. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 15671/08 až sp. zn. Rvp 16058/08   s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 15671/08.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. apríla 2008 doručených 388 sťažností obchodnej spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., v ktorých namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Čadca   (ďalej   len   „okresný   súd“)   vo   veciach   jej podaní   z 24. júla   2006   urobených   elektronickou   formou   a podpísaných   zaručeným elektronickým podpisom.

Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovateľka prostredníctvom kuriéra 26. júla 2006 doručila okresnému súdu 388 návrhov na vydanie platobných rozkazov, ktorými sa domáha zaplatenia   peňažných   súm   od   jednotlivých   dlžníkov.   Návrhy   na   vydanie   platobných rozkazov boli podané podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

Sťažovateľka   uviedla,   že   ku   dňu   podania   sťažností   ústavnému   súdu   nevykonal okresný súd v jej veciach žiadny procesný úkon, nevyzval ju ani na zaplatenie súdneho poplatku. Okresný súd je teda v jej veciach absolútne nečinný viac ako jeden rok a osem mesiacov.

Podľa názoru sťažovateľky konania z hľadiska právnej a skutkovej stránky nie sú zložité,   ide   o spory   o zaplatenie   relatívne   nízkych   peňažných   pohľadávok   osvedčených listinami,   ktoré   navrhla   rozhodnúť   v skrátenom   konaní   vydaním   platobného rozkazu. Sťažovateľka   je   podľa   svojho   tvrdenia   v konaní   aktívna   a svojím   správaním neprispela k prieťahom.

Sťažnosť   ústavnému   súdu   sťažovateľka   podala   bez   využitia   postupu   podľa   §   62 ods. 1   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov vzhľadom   na   to,   že   príkaz   konať   v týchto   veciach   podľa   príslušných   ustanovení Občianskeho   súdneho   poriadku   už ústavný   súd   uložil   okresnému   súdu   v náleze sp.   zn. III. ÚS 7/07 z 20. decembra 2007, ktorým rozhodol, že neprijatím podania sťažovateľky z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V   sťažnostiach   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   právo   na prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk v každej z uvedených vecí (spolu v sume 7 760 000 Sk), ako aj úhradu trov konania.

K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril okresný súd prostredníctvom svojho predsedu, ktorý v stanovisku sp. zn. Spr 1503/08 zo 4. decembra 2008 uviedol: „Návrhy boli prijaté dňa 26. 3. 2008 Okresným súdom Čadca z dôvodu, že v zmysle rozhodnutia Nálezu Ústavného súdu SR Košice č. II. ÚS 7/07-97 zo dňa 20. 12. 2007 bolo porušené právo spoločnosti L., a. s. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a je potrebné návrhy na DVD nosiči prijať na tunajšom súde. Na DVD nosiči, ktorý bol predsedovi súdu odovzdaný dňa 26. 3. 2008 bolo 388 návrhov na začatie súdneho konania....

Okresný súd Čadca hromadnou výzvou zo dňa 23. 7. 2008 oznámil žalobcovi L. a. s., že tunajší súd prijal podanie urobené elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. k. III ÚS 7/07- 97 zo dňa 20. 12. 2007.

Po oboznámení sa s obsahom spisových materiálov, v ktorých sa navrhovateľ domáhal vydania platobných rozkazov, navrhovateľa súd vyzval na doplnenie návrhov na začatie konania v lehote 10 dní od doručenia výzvy, a to presné označenie účastníkov konania (meno a priezvisko) doplnené o dátum narodenia, prípadne rodné číslo.

Zároveň bol navrhovateľ vyzvaný, aby súdu oznámil, či prebieha súdne konanie vo veci   vyslovenia   neplatnosti   zmluvy   o   postúpení   pohľadávok,   ak   áno,   ktorý   súd   toto konanie vedie, pod akou spisovou značkou, prípadne iné dôležité skutočnosti, ktoré môžu mať význam pre ďalší procesný postup súdu vo veci návrhov na vydanie platobných rozkazov. Výzva   bola   doručená   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa   dňa   28.   7.   2008.   V   odpovedi právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ trvá na takom označení, aké bolo uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Pri označovaní odporcu vychádzal z údajov, ktoré mu boli poskytnuté zo strany S. ako postupcu predmetnej pohľadávky. Pod takýmto označením platil odporca koncesionárke poplatky. K výzve na uvedenie dátumu narodenia   odporcu   poukazuje   navrhovateľ   na   skutočnosť,   že   ustanovenia   O.   s.   p. neustanovujú povinnosť navrhovateľa uviesť údaj o dátume narodenia odporcu v návrhu na začatie konania. Navrhovateľ týmto údajom nedisponuje. Zároveň navrhovateľ oznámil, že na Okresnom súde Bratislava I pod spis. značkou 7 C/144/2006 sa vedie konanie vo veci vyslovenia neplatnosti zmluvy o postúpení predmetných pohľadávok.

Okresný súd Čadca vyzval navrhovateľa na zaplatenie sup za návrh v sume 500,- Sk podľa pol. č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 10. 9. 2008.

Vo všetkých spisoch, kde vystupoval ako navrhovateľ sťažovateľ bolo rozhodnuté tak, že konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, a to právoplatne.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že Okresný súd Čadca o návrhoch sťažovateľa, ktoré došli súdu dňa 26. 3. 2008, i napriek závažným vadám, ktoré tieto návrhy mali, konal bez prieťahov a rýchlo. Je viac než zrejmé, že snahou sťažovateľa je získať finančný profit, pretože jednak neodstránil vady svojich návrhov, jednak nezaplatil súdne poplatky z návrhov, teda sa ku svojim návrhom správal bez záujmu, čoho výsledkom je právoplatné skončenie všetkých vecí podaných sťažovateľom.“

Zo spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn. III. ÚS 7/07 vyplýva, že DVD nosič s podaniami, ktorý bol pripojený k sťažnosti, bol vrátený sťažovateľke listom z 25. januára 2008.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon   o ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   v súlade s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona však možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 15671/08 až sp. zn. Rvp 16058/08 a z toho vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa čl.   48   ods.   2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažností a zo spisu ústavného súdu v predchádzajúcej sťažovateľkinej veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 7/07 vyplýva, že návrhy sťažovateľky boli okresnému súdu doručené kuriérom 26. júla 2006 v prílohe sprievodného listu. Okresný súd vrátil v prílohe listu z 23. augusta 2006 sťažovateľke jej podanie (DVD nosič, na ktorom boli zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania) späť.

Z dôvodu   neprijatia   návrhov   okresným   súdom   sa   sťažovateľka   v záujme ochrany svojich práv obrátila sťažnosťou z 9. októbra 2006 na ústavný súd, ktorý nálezom sp. zn. III. ÚS 7/07 z 20. decembra 2007 rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru   v súvislosti   s   neprijatím   uvedených   návrhov   urobených   elektronickými prostriedkami   a podpísaných   zaručeným   elektronickým   podpisom   a prikázal   okresnému súdu v týchto veciach konať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd vyslovil: „...V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako   návrhom   na   začatie   konania,   ktorý   bol   urobený   zákonom   ustanovenou   formou, a postupovať   vo   vzťahu   k nemu   podľa   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania.“ Citovaný právny názor je pre okresný súd záväzný (§ 56 zákona o ústavnom súde).

Okresný   súd   začal   o návrhoch   sťažovateľky   konať   26.   marca   2008.   Realizoval prvotné procesné úkony (registrácia a pridelenie návrhov, výzva na odstránenie nedostatkov návrhov,   výzva   na   zaplatenie   súdnych   poplatkov).   Vzhľadom   na   nezaplatenie   súdnych poplatkov okresný súd všetky konania o návrhoch sťažovateľky z 24. júla 2006 zastavil. Podľa vyjadrenia okresného súdu zo 4. decembra 2008 boli všetky konania v uvedených veciach právoplatne skončené.

Sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   proti   okresnému   súdu   doručené   ústavnému   súdu 14. apríla 2008 sa týkajú identických návrhov. Sťažovateľka namieta porušenie síce inej súčasti základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak na základe tých istých podstatných skutkových a právnych okolností vo vzťahu k tomu istému orgánu verejnej moci. Zachovaná je identita namietaného zásahu do   jej   základných   práv   -   namietaná   nečinnosť   okresného   súdu   v konaniach   o návrhoch urobených formou elektronického podania, ktoré okresný súd odmietol prijať s poukazom na administratívno-technickú nespôsobilosť. Sťažovateľka v tomto prípade iba zvýrazňuje druhý - časový aspekt namietaného zásahu do jej základných práv, domáhajúc sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia.

Namietaná   nečinnosť   okresného   súdu   v konaní   v   období   od   24.   júla   2006   do 26. marca 2008 je nevyhnutným dôsledkom   (sprievodným javom) toho, že okresný súd odmietol   prijať   ňou   doručené   elektronické   podania   s tým,   že   nedisponuje   potrebnými technickými   prostriedkami.   Vo   vzťahu   k tomuto   zásahu   však   sťažovateľka   v konaní vedenom   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   III.   ÚS   7/07   už   dosiahla   nápravu   (nálezom z 20. decembra 2007) v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej práv ústavným súdom a v podobe príkazu ústavného súdu adresovaného okresnému súdu, aby o jej návrhoch konal podľa   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   (prirodzene,   vrátane   §   6   OSP,   ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie   začalo,   postupuje   v ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá).

Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci možno vzhľadom   na   okolnosti   daného   prípadu   považovať   za   primerané   a dostatočné.   Pokiaľ sťažovateľka žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu formou priznania primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na uplynuvšiu dobu nečinnosti okresného súdu argumentujúc, že nápravu porušenia jej práv nemožno napraviť obnovením stavu pred ich porušením, a obdobie, počas ktorého trvajú predmetné konania pre   ňu   znamená „...   výrazné   obmedzenie...   vlastníckych   práv...“ a problémy v podnikateľskej činnosti, považuje ústavný súd sťažnosti za zjavne neopodstatnené.

V posudzovaných   konaniach   treba   prihliadnuť   na   podstatnú   skutočnosť,   že sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nie je originálnym nadobúdateľom. Tieto pohľadávky jej boli postúpené S. Ten sa v súčasnosti v konaní, ktoré bolo vedené na prvom stupni konania Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.   7   C   144/2006,   žalobou   proti   sťažovateľke   domáha   určenia   absolútnej   neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých malo k postúpeniu uvedených pohľadávok dojsť, t. j. absolútnej   neplatnosti   Rámcovej   zmluvy   o postúpení   pohľadávok,   ako   aj   určenia neplatnosti ďalších súvisiacich (tzv. realizačných) zmlúv uzatvorených so sťažovateľkou. Výsledok tohto konania by mal zásadný význam pre rozhodnutie okresného súdu vo veciach sťažovateľkou uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom rieši otázka jej vecnej aktívnej legitimácie týkajúcej sa týchto pohľadávok, vymáhaných na základe elektronických podaní. S. podal Okresnému súdu Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti uvedených zmlúv 12. októbra 2006. Túto skutočnosť S. oznámil listom jeho generálnej riaditeľky zo 7. novembra 2006 všetkým (v tom čase 45) okresným súdom Slovenskej republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky.

Bezprostrednou príčinnou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nebola namietaná nečinnosť okresného súdu vo veciach jej elektronických podaní v období od 24. júla 2006 do 26. marca 2008, ale skutočnosť, že konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006, v ktorom sa rieši predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach a ktoré začalo 12. októbra 2006, krátko po podaní návrhov sťažovateľky, nebolo dosiaľ právoplatne skončené. Vzhľadom na množstvo sťažovateľkiných žalôb a na skutočnosť, že po právoplatnom rozhodnutí o otázke platnosti postúpenia sporných pohľadávok by bolo možné podľa názoru ústavného súdu o sťažovateľkou uplatňovaných právach rozhodnúť pomerne rýchlo, bol procesný postup okresného súdu, ktorý by o návrhoch sťažovateľky mohol meritórne rozhodnúť až po právoplatnom skončení konania vedeného v prvom stupni Okresným   súdom   Bratislava   I   pod sp.   zn.   7   C   144/2006,   primeraný   okolnostiam prerokúvaných vecí.

Samotná existencia sporu „o vlastníctvo uvedených pohľadávok“, ktorý sa riešil pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006 (v súčasnosti vedený Krajským súdom   v Bratislave   pod   sp.   zn.   4   Co   292/2008),   zároveň   relativizuje   sťažovateľkino tvrdenie o obmedzení jej vlastníckych práv v dôsledku neskončenia konaní vedených na základe   návrhov   podaných   elektronickou   formou,   keďže   dosiaľ   nie   je   zrejmé,   či   ňou uplatnené pohľadávky patria do jej majetku.

Sťažovateľka v sťažnosti akcentovala naliehavosť stavu právnej neistoty spôsobenej nečinnosťou   okresného   súdu   zdôrazňujúc   svoj   aktívny   postoj   v konaní.   O skutočnom záujme sťažovateľky na odstránení jej právnej neistoty v konaniach vedených okresným súdom   však nesvedčí   jej správanie. Sťažovateľka nezaplatila súdne poplatky za podané návrhy, čo spochybňuje jej skutočný záujem ako účastníčky konania o ochranu jej práv v konaniach pred okresným súdom a zároveň aj o dosiahnutie účelu základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ktorým   je   odstránenie   stavu   jej   právnej neistoty.

Intenzita   právnej   neistoty   účastníka   konania   je   spravidla   vyjadrená   jeho   snahou o uplatnenie svojich práv spôsobom, ktorý jej orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý akceptovať, ako aj snahou o využitie všetkých účinných prostriedkov na ich ochranu.

Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku nálezu č. k. III. ÚS 7/07-97 z 20. decembra 2007 o porušení jej práv zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a výrok, ktorým ústavný súd prikázal okresnému súdu v predmetných veciach konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, sa ukázala ako primeraná a dostatočná.

Okresný   súd   začal   evidovať   návrhy   sťažovateľky   ihneď   po   získaní   materiálno – technického vybavenia umožňujúceho prijímať podania v elektronickej forme a následne v predmetných   konaniach   pokračoval   vo   vykonávaní   jednoduchých   procesných   úkonov smerujúcich   k odstráneniu   nedostatkov   podaní   a splneniu   všetkých   podmienok   konania. Reagujúc   na   pasívny   postoj   sťažovateľky   okresný   súd   konania   o jej   návrhoch   zastavil. Konania o týchto návrhoch boli právoplatne skončené bez ich meritórneho prerokovania, čím v dôsledku správania sťažovateľky vznikol procesný stav vylučujúci pretrvávanie stavu právnej neistoty v jej veciach.

Ústavný súd vzhľadom   na všetky   uvedené skutočnosti,   ako aj s prihliadnutím na dĺžku   konania dospel   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   podľa   §   25 ods.   2 zákona o ústavnom   súde   k záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľky   je   zjavne   neopodstatnená. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2009