znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 694/2013-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   12.   decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 14345/2013, sp. zn. Rvp 14346/2013, sp. zn. Rvp 14347/2013, sp. zn. Rvp 14348/2013, sp.   zn.   Rvp   14349/2013,   sp.   zn.   Rvp   14350/2013,   sp.   zn.   Rvp 14351/2013,   sp.   zn. Rvp 14352/2013, sp. zn. Rvp 14353/2013, sp. zn. Rvp 14354/2013, sp. zn. Rvp 14355/2013, sp.   zn.   Rvp   14356/2013,   sp.   zn.   Rvp   14357/2013,   sp.   zn.   Rvp 14358/2013,   sp.   zn. Rvp 14359/2013, sp. zn. Rvp 14360/2013, sp. zn. Rvp 14361/2013, sp. zn. Rvp 14362/2013, sp.   zn.   Rvp   14363/2013,   sp.   zn.   Rvp   14364/2013,   sp.   zn.   Rvp 14365/2013,   sp.   zn. Rvp 14366/2013, sp. zn. Rvp 14367/2013, sp. zn. Rvp 14368/2013, sp. zn. Rvp 14369/2013, sp.   zn.   Rvp   14370/2013,   sp.   zn.   Rvp   14371/2013,   sp.   zn.   Rvp 14372/2013,   sp.   zn. Rvp 14373/2013, sp. zn. Rvp 14374/2013, sp. zn. Rvp 14375/2013, sp. zn. Rvp 14376/2013, sp.   zn.   Rvp   14377/2013,   sp.   zn.   Rvp   14378/2013,   sp.   zn.   Rvp 14379/2013,   sp.   zn. Rvp 14380/2013, sp. zn. Rvp 14381/2013, sp. zn. Rvp 14382/2013, sp. zn. Rvp 14383/2013, sp.   zn.   Rvp   14384/2013,   sp.   zn.   Rvp   14385/2013,   sp.   zn.   Rvp 14386/2013,   sp.   zn. Rvp 14387/2013, sp. zn. Rvp 14388/2013, sp. zn. Rvp 14389/2013, sp. zn. Rvp 14390/2013, sp.   zn.   Rvp   14391/2013,   sp.   zn.   Rvp   14392/2013,   sp.   zn.   Rvp 14393/2013,   sp.   zn. Rvp 14394/2013, sp. zn. Rvp 14395/2013, sp. zn. Rvp 14396/2013, sp. zn. Rvp 14397/2013, sp.   zn.   Rvp   14398/2013,   sp.   zn.   Rvp   14399/2013,   sp.   zn.   Rvp 14400/2013,   sp.   zn. Rvp 14401/2013, sp. zn. Rvp 14402/2013, sp. zn. Rvp 14403/2013, sp. zn. Rvp 14404/2013, sp.   zn.   Rvp   14405/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14406/2013,   ktorými   namieta   porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd uzneseniami   Krajského   súdu   v   Bratislave   sp.   zn.   4   NcC/354/2012   z 31. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/355/2012 z 31. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/355/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/355/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC/355/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/356/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/356/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/328/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/328/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/327/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC/339/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/287/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/275/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC/262/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/278/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/280/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC/260/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/285/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/331/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC/261/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/274/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/254/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/253/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/256/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/247/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/263/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC/247/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC/262/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/293/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/289/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/283/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC/249/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC/249/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/282/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC/293/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/273/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC/239/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC/273/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/273/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC/262/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC/293/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/287/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/284/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/286/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/355/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC/251/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/248/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/245/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC/248/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/251/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/297/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/285/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/263/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/275/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC/262/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/277/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC/278/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/276/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC/264/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/258/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/259/2012 z 25. októbra 2012 a sp. zn. 8 NcC/279/2012 z 23. októbra 2012, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 14345/2013, sp.   zn.   Rvp   14346/2013,   sp.   zn.   Rvp   14347/2013,   sp.   zn.   Rvp   14348/2013, sp. zn. Rvp 14349/2013,   sp.   zn.   Rvp   14350/2013,   sp.   zn.   Rvp   14351/2013,   sp.   zn. Rvp 14352/2013, sp. zn. Rvp 14353/2013, sp. zn. Rvp 14354/2013, sp. zn. Rvp 14355/2013, sp.   zn.   Rvp   14356/2013,   sp.   zn.   Rvp   14357/2013,   sp.   zn.   Rvp   14358/2013,   sp.   zn. Rvp 14359/2013, sp. zn. Rvp 14360/2013, sp. zn. Rvp 14361/2013, sp. zn. Rvp 14362/2013, sp.   zn.   Rvp   14363/2013,   sp.   zn.   Rvp   14364/2013,   sp.   zn.   Rvp   14365/2013,   sp.   zn. Rvp 14366/2013, sp. zn. Rvp 14367/2013, sp. zn. Rvp 14368/2013, sp. zn. Rvp 14369/2013, sp.   zn.   Rvp   14370/2013,   sp.   zn.   Rvp   14371/2013,   sp.   zn.   Rvp   14372/2013,   sp.   zn. Rvp 14373/2013, sp. zn. Rvp 14374/2013, sp. zn. Rvp 14375/2013, sp. zn. Rvp 14376/2013, sp.   zn.   Rvp   14377/2013,   sp.   zn.   Rvp   14378/2013,   sp.   zn.   Rvp   14379/2013,   sp.   zn. Rvp 14380/2013, sp. zn. Rvp 14381/2013, sp. zn. Rvp 14382/2013, sp. zn. Rvp 14383/2013, sp.   zn.   Rvp   14384/2013,   sp.   zn.   Rvp   14385/2013,   sp.   zn.   Rvp   14386/2013,   sp.   zn. Rvp 14387/2013, sp. zn. Rvp 14388/2013, sp. zn. Rvp 14389/2013, sp. zn. Rvp 14390/2013, sp.   zn.   Rvp   14391/2013,   sp.   zn.   Rvp   14392/2013,   sp.   zn.   Rvp   14393/2013,   sp.   zn. Rvp 14394/2013, sp. zn. Rvp 14395/2013, sp. zn. Rvp 14396/2013, sp. zn. Rvp 14397/2013, sp.   zn.   Rvp   14398/2013,   sp.   zn.   Rvp   14399/2013,   sp.   zn.   Rvp   14400/2013,   sp.   zn. Rvp 14401/2013, sp. zn. Rvp 14402/2013, sp. zn. Rvp 14403/2013, sp. zn. Rvp 14404/2013, sp. zn.   Rvp   14405/2013   a   sp.   zn.   Rvp   14406/2013 s p á j a   na   spoločné   konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 14345/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. apríla 2013 doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej   F.,   s.   r.   o.,   B.,   konajúca   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr.   B.   F., ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 NcC/354/2012 z 31. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/355/2012 z 31. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/355/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/355/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC/355/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/356/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/356/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/328/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/328/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/327/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC/339/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/287/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/275/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC/262/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/278/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/280/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC/260/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/285/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/331/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC/261/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/274/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/254/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/253/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/256/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/247/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/263/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC/247/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC/262/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/293/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/289/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/283/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC/249/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC/249/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/282/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC/293/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/273/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC/239/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC/273/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/273/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC/262/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC/293/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/287/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/284/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/286/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/355/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC/251/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/248/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/245/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC/248/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/251/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/297/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/285/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/263/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/275/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC/262/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/277/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC/278/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/276/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC/264/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/258/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/259/2012 z 25. októbra 2012 a sp. zn. 8 NcC/279/2012 z 23. októbra 2012 (ďalej spolu aj „napadnuté uznesenia“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   doručila   Okresnému   súdu   Bratislava   III (ďalej len „okresný súd“) žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorými sa   proti   Slovenskej   republike,   zastúpenej   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej republiky,   domáha   svojich   nárokov   podľa   zákona   č.   514/2003   Z.   z.   o   zodpovednosti za škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a   o   zmene   niektorých   zákonov   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „žaloby o náhradu škody“). Ku vzniku škody malo podľa nej   dôjsť   kontinuálnym   a   zásadným   zásahom   do   jej   základných   práv,   najmä   práva na poskytnutie súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   v   exekučných   konaniach   vedených   okresným   súdom, ktorých účastníkom bola sťažovateľka (oprávnená, pozn.). Konania, predmetom ktorých sú nároky sťažovateľky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike, sú okresným súdom vedené pod sp. zn. 12 C/147/2012, sp. zn. 12 C/150/2012, sp. zn. 12 C/151/2012, sp. zn. 12 C/152/2012, sp. zn. 12 C/156/2012, sp. zn. 12 C/158/2012, sp. zn. 12 C/135/2012, sp. zn. 12 C/134/2012, sp. zn. 12 C/137/2012, sp. zn. 12 C/143/2012, sp. zn. 12 C/95/2012, sp. zn. 12 C/107/2012, sp. zn. 12 C/105/2012, sp. zn. 12 C/103/2012, sp. zn. 12 C/102/2012, sp. zn. 12 C/98/2012, sp. zn. 12 C/96/2012, sp. zn. 12 C/130/2012, sp. zn. 21 C/160/2012, sp. zn. 12 C/108/2012, sp. zn. 21 C/102/2012, sp. zn. 21 C/103/2012, sp. zn. 21 C/171/2012, sp. zn. 21 C/182/2012, sp. zn. 21 C/157/2012, sp. zn. 21 C/158/2012, sp. zn. 21 C/159/2012, sp. zn. 12 C/119/2012, sp. zn. 44 C/165/2012, sp. zn. 44 C/159/2012, sp. zn. 44 C/119/2012, sp. zn. 44 C/138/2012, sp. zn. 44 C/178/2012, sp. zn. 44 C/186/2012, sp. zn. 44 C/144/2012, sp. zn. 44 C/132/2012, sp. zn. 44 C/143/2012, sp. zn. 44 C/142/2012, sp. zn. 44 C/101/2012, sp. zn. 44 C/169/2012, sp. zn. 44 C/163/2012, sp. zn. 44 C/160/2012, sp. zn. 44 C/162/2012, sp. zn. 12 C/153/2012, sp. zn. 10 C/100/2012, sp. zn. 44 C/117/2012, sp. zn. 44 C/141/2012, sp. zn. 10 C/104/2012, sp. zn. 10 C/101/2012, sp. zn. 44 C/173/2012, sp. zn. 44 C/180/2012, sp. zn. 44 C/111/2012, sp. zn. 44 C/146/2012, sp. zn. 44 C/103/2012, sp. zn. 44 C/152/2012, sp. zn. 44 C/153/2012, sp. zn. 44 C/151/2012, sp. zn. 44 C/96/2012, sp.   zn.   44   C/97/2012,   sp.   zn.   44   C/98/2012   a   sp.   zn.   44   C/154/2012   (ďalej   spolu aj „predmetné konania prvostupňového súdu“).

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   poukazuje   predovšetkým   na   skutočnosť, že práve nesprávny   úradný   postup   okresného   súdu   poznačený   zbytočnými   prieťahmi bol dôvodom podania jej žalôb o náhradu škody okresnému súdu, ktorý je zároveň podľa Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   súdom   príslušným   na   prerokovanie a rozhodnutie týchto vecí.

Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie sformulovala „už v úvode podanej žaloby požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním   veci   o   prikázaní   veci   (tohto   sporu)   inému   súdu,   pretože   sudcovia   miestne a vecne   príslušného   Okresného   súdu   Bratislava   III   sú   vylúčení   z   prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania (námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“. V rámci odôvodnenia svojej požiadavky okrem iného poukázala na skutočnosť, že okresný súd,   ktorý zapríčinil svojím nesprávnym úradným postupom vznik škody na jej strane, nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať, ďalej na to, že takýmto postupom by došlo k nerešpektovaniu zásady nemo debet esse iudex in propria causa, a taktiež poukázala na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu.

Napadnuté uznesenia krajského súdu sú podľa sťažovateľky nesprávne, spôsobujúce zásah do jej práv, konkrétne:

«- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR) a práva na prerokovanie veci nestranným súdom;

- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom.»

Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie poukázala na právne závery obsiahnuté v judikatúre   ústavného   súdu   (napr.   II.   ÚS   283/09,   III.   ÚS   116/06,   II.   ÚS   336/09, III. ÚS 47/05,   III.   ÚS   71/97,   I.   ÚS   46/05,   IV.   ÚS   345/09),   ako   aj   Európskeho   súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúce sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu   (rozsudok   ESĽP   Findlay   v.   Spojené   kráľovstvo   z   25.   februára   1997,   odsek   73; rozsudok ESĽP Kyprianou v. Cyprus z 15. decembra 2005).

V   predmetných   konaniach   vedených   okresným   súdom   bude   podľa   sťažovateľky nevyhnutné   na   základe   vykonaného   dokazovania   posúdiť,   či   a   akým   spôsobom   došlo k uskutočneniu   nesprávneho   úradného   postupu,   pričom   pri   danom   právnom   stave   bude takéto posudzovanie uskutočňovať súd, ktorý nesprávny úradný postup vykonal a spôsobil ním   škodu   žalobcovi.   V   tomto   prípade   preto   existuje   legitímny   dôvod   pochybovať o nestrannosti okresného súdu, ako aj nestrannosti sudcov tohto súdu, a to najmä preto, že:„a) Žalobca chce, aby v konaní boli vypočutí ako svedkovia sudcovia okresného súdu na ktorom došlo k vykonaniu nesprávneho úradného postupu, a taktiež aby ako svedok vystúpil pred súdom predseda okresného súdu poverený riadením súdu, ako aj podpredseda okresného súdu a to z dôvodu dlhého časového rozsahu zásahu, ktorý pokrýva obdobie, kedy   boli   do   hodnoteného   úradného   postupu   zapájaní   všetci   zamestnanci   súdu.   Preto rovnako tak do úvahy prichádzajú ako svedkovia aj vyšší súdny úradníci, či zamestnanci administratívy   okresného   súdu,   ktorý   nesprávny   úradný   postup   uskutočnil.   V   prípade nevylúčenia okresného súdu z rozhodovania dôjde k ústavne neakceptovateľnej situácii, kedy budú proti sebe vypovedať sudcovia, ktorí zároveň pojednávajú rovnakú vec a síce sudcovia súdu, ktorý uskutočnil nesprávny úradný postup. V takejto situácii nie je možné rozumne   predpokladať,   že   výpovede   budú   objektívne   pravdivé,   pretože   sudca   bude vypovedať pred kolegom sudcom, ktorý následne bude vypovedať pred ním o tej istej veci. Následné reťazenie výpovedí v sporoch rovnakého druhu na tom istom súde nemôže priniesť zdanie o spravodlivom výkone súdnej moci. Sudcovia a zamestnanci súdu by mali nutne v sporovom konaní v pozícii svedka predsudky, ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky nestrannosti.

b) Na rovnakom mechanizme ako je opísaný pod písm. a) je založené spochybnenie zdania spravodlivosti v prípade výkonu dokazovania listinnými dôkazmi. Ak sudca bude vykonávať dôkaz listinou zo súdneho spisu (alebo súdneho oddelenia) kolegu a následne tento   kolega   bude   vykonávať   dôkaz   listinou   z   jeho   súdneho   spisu   (alebo   súdneho oddelenia), pričom pôjde o spor rovnakého druhu, je zrejmé, že spravodlivé posúdenie nemožno   predpokladať.   Nemožno   tiež   predpokladať   spravodlivé zadovažovanie   listín zo súdneho oddelenia.

c)   Otázky,   ktoré   by   museli   v   súvislosti   s   posudzovaním   nesprávneho   úradného postupu   sudcovia,   ktorí   sú   kolegovia   na   tom   istom   súde,   paralelne   riešiť,   a   spôsob ako by ich riešili, by prejudikoval stanovisko súdu a nenáležite ovplyvňoval vývoj iných sporov rovnakého druhu prebiehajúcich na tom istom súde. V takomto prípade nemožno predpokladať   zdanie   spravodlivého   výkonu   súdnej   moci.   Sudcovia   by   opäť   mali   nutne v sporovom konaní predsudky, ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky nestrannosti.

d) Súd musí byť inter alia nezávislí od strán v spore. Ak je súdom Okresný súd Bratislava III a na strane žalovaného stojí zástupca Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,   ktorý   obhajuje   postupy   sudcu   a   zamestnancov   Okresného   súdu...,   aby tak dokázal, že v danej veci nešlo o nesprávny úradný postup Okresného súdu... a škoda nenastala,   nemožno   hovoriť   o   tom,   že   súd   je   nezávislí   od   žalovaného   ako   strany v spore. Navyše ak   podľa   úpravy   regresnej   náhrady v zmysle ust.   § 21 a nasl.   zákona č. 514/2003   Z.   z.   bude   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   tým,   kto   bude uplatňovať regresnú náhradu voči súdu a následne súd bude povinný uplatňovať regresnú náhradu voči zodpovednej osobe, teda sudcovi. Sudca má záujem na tom, aby žalovaný bol v spore úspešný a aby sa tak predišlo uplatňovaniu regresnej náhrady voči nemu, či jeho kolegom,   zamestnancom   súdu.   Sudcovia   by   mali   nutne   v   sporovom   konaní   predsudky vo vzťahu   k   ich   regresnému   postihu.   Predsudky   tohto   druhu   spochybňujú   naplnenie požiadavky nestrannosti.“

Podľa   sťažovateľky   objektívna   skutočnosť   spočívajúca   v   tom,   že   jej   žaloby o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním sudcov okresného súdu majú byť prerokované a rozhodnuté sudcami toho istého okresného súdu, ktorí majú medzi sebou „minimálne kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah“, vyvoláva dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti všetkých sudcov týchto súdov, ktorí sa vzhľadom na dané okolnosti prípadu nemôžu javiť v očiach   strán   ako   nezávislí.   V   tejto   súvislosti   sťažovateľka   uviedla,   že   Krajský   súd v Trnave,   Krajský   súd   v   Nitre   a   Krajský   súd   v   Prešove   dospeli   vo   viacerých   svojich rozhodnutiach   v   skutkovo   a   právne   obdobných   veciach   k   opačnému   právnemu   záveru ako krajský súd vo svojich napadnutých uzneseniach.

Krajský súd podľa sťažovateľky v napadnutých uzneseniach dostatočne nevyhodnotil dôvody vylúčenia sudcov okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania predmetných vecí, ktorými sú:

„a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich právach;

b)   nutnosť   vylúčenia   sudcu,   ktorý   získal   o   veci   poznatky   iným   spôsobom, než z dokazovania na konaní;

c) ekonomickú závislosť.“

Sťažovateľka v sťažnostiach zároveň reaguje na uznesenie sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 6. februára   2013,   ktorým   boli   jej   obsahovo   obdobné   sťažnosti   ústavným   súdom odmietnuté z dôvodu nedostatku jeho právomoci na ich prerokovanie.

V tejto súvislosti   sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých tento   preskúmaval   rozhodnutia   súdov   o   zaujatosti   sudcov.   Ústavný   súd   však   uvedenú rozhodovaciu   prax   podľa   sťažovateľky   bez   akéhokoľvek   zdôvodnenia   porušil   práve a len v jej   prípade.   Sťažovateľka   taktiež   poukázala   na   odôvodnenie   publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 20/97, v ktorom tento súd vyslovil: ,,Na prejednanie opravného prostriedku (odvolania či dovolania) proti rozhodnutiu nadriadeného súdu, ktorým tento rozhodoval o vylúčení sudcov príslušného súdu, nie je daná príslušnosť žiadneho súdu. Preto Najvyšší súd v takomto prípade konanie o opravnom prostriedku zastaví (§ 104 ods. 1 v spojení s § 243c O. s. p.).“

Z   uvedeného   podľa   sťažovateľky   vyplýva „v   právnom   štáte   jednoznačný   záver, že vo veci je daná právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodnúť o podanej ústavnej sťažnosti, pričom vzhľadom k existencii viac ako 10.000 pozitívnych rozhodnutí krajských   súdov   Slovenskej   republiky,   ktoré   predložil   sťažovateľ   ústavnému   súdu ako dôkazy   v   konaní   a   ktoré   svedčia   o   jednoznačnej   potrebe   vylúčiť   okresné   súdy z prejednávania   a   rozhodovania   vecí   s   predmetom   náhrady   škody,   neostáva   nič   iné, len zo strany   ústavného   súdu   vyhovieť   princípu   legality   a   princípu   právnej   istoty a rozhodnúť podľa predloženého petitu“.

V   nadväznosti   na   uvedené   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vydal   nález, v ktorom vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súdu boli porušené jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o   konaní pred   ním   a   o   postavení jeho sudcov   v   znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti“ napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí   na   spoločné konanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 14345/2013, sp. zn. Rvp 14346/2013, sp. zn. Rvp 14347/2013, sp. zn. Rvp 14348/2013, sp.   zn.   Rvp   14349/2013,   sp.   zn.   Rvp   14350/2013,   sp.   zn.   Rvp   14351/2013,   sp.   zn. Rvp 14352/2013, sp. zn. Rvp 14353/2013, sp. zn. Rvp 14354/2013, sp. zn. Rvp 14355/2013, sp.   zn.   Rvp   14356/2013,   sp.   zn.   Rvp   14357/2013,   sp.   zn.   Rvp   14358/2013,   sp.   zn. Rvp 14359/2013, sp. zn. Rvp 14360/2013, sp. zn. Rvp 14361/2013, sp. zn. Rvp 14362/2013, sp.   zn.   Rvp   14363/2013,   sp.   zn.   Rvp   14364/2013,   sp.   zn.   Rvp   14365/2013,   sp.   zn. Rvp 14366/2013, sp. zn. Rvp 14367/2013, sp. zn. Rvp 14368/2013, sp. zn. Rvp 14369/2013, sp.   zn.   Rvp   14370/2013,   sp.   zn.   Rvp   14371/2013,   sp.   zn.   Rvp   14372/2013,   sp.   zn. Rvp 14373/2013, sp. zn. Rvp 14374/2013, sp. zn. Rvp 14375/2013, sp. zn. Rvp 14376/2013, sp.   zn.   Rvp   14377/2013,   sp.   zn.   Rvp   14378/2013,   sp.   zn.   Rvp   14379/2013,   sp.   zn. Rvp 14380/2013, sp. zn. Rvp 14381/2013, sp. zn. Rvp 14382/2013, sp. zn. Rvp 14383/2013, sp.   zn.   Rvp   14384/2013,   sp.   zn.   Rvp   14385/2013,   sp.   zn.   Rvp   14386/2013,   sp.   zn. Rvp 14387/2013, sp. zn. Rvp 14388/2013, sp. zn. Rvp 14389/2013, sp. zn. Rvp 14390/2013, sp.   zn.   Rvp   14391/2013,   sp.   zn.   Rvp   14392/2013,   sp.   zn.   Rvp   14393/2013,   sp.   zn. Rvp 14394/2013, sp. zn. Rvp 14395/2013, sp. zn. Rvp 14396/2013, sp. zn. Rvp 14397/2013, sp.   zn.   Rvp   14398/2013,   sp.   zn.   Rvp   14399/2013,   sp.   zn.   Rvp   14400/2013,   sp.   zn. Rvp 14401/2013, sp. zn. Rvp 14402/2013, sp. zn. Rvp 14403/2013, sp. zn. Rvp 14404/2013, sp. zn. Rvp 14405/2013 a sp. zn. Rvp 14406/2013, z ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a rozhodnutia krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia

Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského   súdu,   ktorými   tento   inter   alia   rozhodol   o   (ne)vylúčení   konkrétnych   sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania tam označených civilných vecí.

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústava). Túto ochranu poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tieto práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46 až čl. 50 ústava) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom, ktorého určuje zákon.

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je v Občianskom súdnom poriadku garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu   z   jej   ďalšieho   prejednávania   a   rozhodnutia   pre   zaujatosť   (§   14   až   §   16   OSP). Okolnosť, že o veci napriek tomu rozhoduje sudca, ktorý mal byť podľa subjektívneho názoru   účastníka   konania   z   ďalšej   účasti   na   jej   prejednávaní   a   rozhodovaní   vylúčený, je dôvodom   na   uplatnenie   riadnych   a   mimoriadnych   opravných   prostriedkov   podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je však povinnosť   súdu   vyhovieť   návrhu   oprávnených   osôb   (v   danom   prípade   sťažovateľky, ktorá podala námietku zaujatosti proti sudcom okresného súdu) a vylúčiť ňou označených sudcov   z   ďalšieho   prerokúvania   a   rozhodovania   vecí   pre   zaujatosť.   Jeho   obsahom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby (v tomto prípade návrh na vylúčenie všetkých sudcov z ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia veci pre zaujatosť) a rozhodnúť o ňom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých   všeobecné   súdy   sú   primárne   zodpovedné   aj   za   dodržiavanie   základných   práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže   domôcť   využitím   jemu   dostupných   a   účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným (všeobecným) súdom,   musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu   nedostatku   právomoci na jej   prerokovanie   (m.   m.   IV.   ÚS   115/07).   Za   situácie,   ak   právny   poriadok   pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Občianskeho   súdneho   poriadku,   sa   nemožno   domáhať   ochrany   svojich   práv   v   konaní pred ústavným súdom.

Podľa   platnej   právnej   úpravy   konania   pred   všeobecnými   súdmi   a   judikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné pochybenia (vrátane porušenia základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy) dôvodom na podanie odvolania (§ 201 a nasl. OSP), príp. (za splnenia zákonom ustanovených podmienok) aj na podanie dovolania [§ 237 písm. g) OSP (pozri napr. IV. ÚS 26/04, IV. ÚS 201/04)]. Pokiaľ podľa názoru sťažovateľky krajský súd na jej námietky neprihliadal a napadnutými uzneseniami rozhodol   zjavne   neodôvodnene,   potom   sa   jej   sťažnosti   podané   ústavnému   súdu   javia ako predčasné,   keďže   v   ďalšom   konaní   v   merite   veci   pred   všeobecnými   súdmi   môže sťažovateľka   postupovať   už   uvedeným   spôsobom   a   domáhať   sa   ochrany   svojich   práv podaním   odvolania   proti   rozhodnutiam   prvostupňového   súdu,   prípadne   dovolania   proti rozhodnutiam odvolacieho súdu. V tomto prípade teda v predmetných konaniach existuje „iný súd“, a to krajský súd, resp. najvyšší súd, povolaný na poskytnutie ochrany základným právam   sťažovateľky.   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   poukazuje   aj   na   rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 153/96 z 21. augusta 1997, v ktorom sa inter alia uvádza: „Neexistencia   žiadneho   rozhodnutia   alebo   existencia   právoplatného   rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g) O. s. p., posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti.“ Ústavný súd preto zastáva názor, že v posudzovaných veciach sťažovateľky nemá dostatok právomoci na meritórne preskúmanie jej námietok smerujúcich proti   uzneseniam   krajského   súdu   sp.   zn.   4   NcC/354/2012   z   31.   októbra   2012,   sp.   zn. 4 NcC/355/2012 z 31. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/355/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/355/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC/355/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/356/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/356/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/328/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/328/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/327/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC/339/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/287/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/275/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC/262/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/278/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/280/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC/260/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/285/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/331/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC/261/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/274/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/254/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/253/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/256/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/247/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/263/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC/247/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC/262/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/293/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/289/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/283/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC/249/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC/249/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/282/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC/293/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/273/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC/239/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC/273/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/273/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC/262/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC/293/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/287/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/284/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/286/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/355/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC/251/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC/248/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/245/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC/248/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/251/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/297/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/285/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/263/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC/275/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC/262/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/277/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC/278/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC/276/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC/264/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/258/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC/259/2012 z 25. októbra 2012 a sp. zn. 8 NcC/279/2012 z 23. októbra 2012.

Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby účastník konania domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z čl. 127 ods. 1 ústavy zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať všetky riadne   i   mimoriadne   opravné   prostriedky,   resp.   iné   prostriedky   nápravy,   ktoré sú mu dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   sťažnosti   sťažovateľky   pri   ich   predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch   sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013