znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 69/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   Z.,   L.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12 C 6/05 z 1. februára 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. Z. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. februára 2009 doručené podanie A. Z., L. (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR na právoplatné súdne rozhodnutie Okresného súdu v Lučenci sp. zn.: 12 C/06/2005, ktorými boli porušené práva na spravodlivé súdne konanie zaručené Ústavou SR v Hlave II“. Vychádzajúc z obsahu podania, ako aj priloženej dokumentácie ústavný súd posudzoval podanie sťažovateľky ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   rozsudkom   Okresného   súdu   Lučenec   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn. 12 C 6/05 z 1. februára 2005.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:„Navrhovateľka   v r.   2007   obdŕžala   Upovedomenie   o začatí   exekúcie   spolu s Exekučným príkazom č. k. EX 3024 na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti zo dňa 11.   7.   2007.   Vzhľadom ku skutočnosti,   že   nemala žiadnu   vedomosť,   o pohľadávke voči oprávnenému,   lebo   aj   v čase   exekučného   konania   aj   niekoľko   rokov   späť   bola   jeho bezproblémovou   klientkou.   Pokus   navrhovateľky   nahliadnuť   do   spisu   na   súde   bol neúspešný. Vyšší súdny úradník... odmietol poskytnúť spis k nahliadnutiu čiže nemohla ani konať vo veci exekúcie. Po podaní trestného oznámenia navrhovateľke bol poskytnutý súdny spis. Zo spisu zistila, že meritom sporu je akciový mobil v hodnote 8.698,50,- Sk, ktorý v minulosti   vybrala   na   svojej   meno   svojmu   známemu.   Súdne   konanie   prebiehalo   v jej neprítomnosti   a pred   súdom   ju   zastupoval   opatrovník   G.   E.   pracovník   súdu   v Lučenci. Zastupovanie bolo vykonané na základe písomného policajné prehlásenia, že navrhovateľka je   nezvestná!   Navrhovateľka   dodatočne   zistila,   že   v spise   došlo   k dodatočnej   zámene policajného   prehlásenia   z ktorého   sa   nedalo   už   identifikovať   autora   prehlásenia.   Po neúspešnom   trestnom   konaní   navrhovateľka   podala   návrh   na   obnovu   konania.   V rámci obnovy konania navrhovateľka napadla výšku súdneho poplatku z toho dôvodu, že na vec z r. 2005 vyrubila poplatky podľa zákona platného v r. 2008. Sudkyňa odignorovala tento návrh a vydala Uznesenie o zastavení konania proti ktorému sa navrhovateľka odvolala s tým, že o napadnutej výške súdneho poplatku nie je v uznesení ani zmienky. Sudkyňa na základe svojej mienky vec postúpila KS v B. Bystrici a ten potvrdil predmetné uznesenie o zastavení konania bez možnosti opravného prostriedku...“

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej návrhu sťažnosti rozhodol takto:„Ústavný   súd   SR   ruší   právoplatný   Rozsudok   Okresného   súdu   Lučenec   vo   veci 12 C/6/2005   zo   dňa   1.   2.   2005   a prikazuje   prvostupňovému   súdu   jeho   opätovné prerokovanie. Súd navrhovateľke priznáva trovy z predchádzajúceho konania + exekučné trovy a zameškané úroky. Zároveň žiada odškodnenie 25.000,- Eur za pokus o nezákonné zhabanie nehnuteľnosti s dvoma bytmi v centre mesta L. v hodnote cca 200.000,- Eur.“Sťažovateľka   tiež   požiadala   o ustanovenie   právneho   zástupcu   na   konanie   pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   práva   na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. 12 C 6/05 z 1. februára 2005.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

V danom prípade namieta sťažovateľka porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   rozsudkom   okresného   súdu,   ktorý   podľa   zistenia   ústavného   súdu   nadobudol právoplatnosť   8.   marca   2005.   Z uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľka   doručila   svoju sťažnosť ústavnému súdu   zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods.   3 zákona o ústavnom súde. Preto ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bolo podaná oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky (napr. žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2009