znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 68/2012-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2012 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily Gajdošíkovej   a zo sudcov   Jána Lubyho a Ladislava Orosza o sťažnosti A. G., Š., zastúpeného advokátom JUDr. A. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 25 Cb 130/2004, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 130/2004   p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 130/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. G. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré   mu   j e   Okresný   súd   Bratislava   I   p o v i n n ý   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   A. G. uhradiť trovy konania v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. A. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2012 doručená sťažnosť A. G., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. A. B., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 130/2004 o nároku   na   náhradu   škody   na   motorovom   vozidle   (o   zaplatenie   sumy   126   104   Sk s príslušenstvom).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   okrem   iného   uviedol,   že   je   účastníkom   konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 25 Cb 130/2004 (pôvodne pod sp. zn. ROB 23/04) v procesnom postavení navrhovateľa v 1. rade. Ďalej uviedol, že „Predmetom konania je nárok sťažovateľa na úhradu škody na motorovom vozidle zn. SCANIA, titulom poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 21. 7. 2003.

Predmetné   konanie   začalo   podaním   žaloby   na   súde   –   návrhom   na   vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 126.104,- Sk (4.185,89 €) a to zo dňa 13. 1. 2004. Po podaní návrhu súd v primeranej lehote nariadil v skrátenom konaní dňa 11. 2. 2004 platobný rozkaz, ktorý doručil účastníkom konania. Dňa 10. 3. 2004 podal odporca v 1. rade voči platobnému rozkazu odpor, odporca v 2. rade tak učinil dňa 15. 3. 2004. Od toho   momentu   je   konanie   pred   okresným   súdom   poznačené   zbytočnými   prieťahmi. Pokiaľ   okresný   súd   vykonáva   vo   veci   procesné   úkony,   tieto   sú   vykonávané   s   veľkými časovými odstupmi a neefektívne, že sa až stráca význam predmetného súdneho konania. V období   od   marca   2004   do   októbra   2009   bolo   vo   veci   vytýčené   iba   jedno   súdne pojednávanie,   ďalšie   pojednávania   sa   konali   dňa   6.   10.   2009   a   1.   12.   2009,   kde   súd rozhodol   o   nariadení   znaleckého   dokazovania.   Od   ostatného   pojednávania   opätovne dochádza vo veci k zbytočným prieťahom, a to tým, že súd najprv ustanovil do konania znalca Ing. R. H., ktorý už od roku 2007 pracuje v Škótsku a znaleckú činnosť nevykonáva (ČL 199 spisu), neskôr ustanovil súd do konania znalca Ing. J. K., ktorý ako pracovník znaleckej organizácie S. s. r. o. vypracoval na objednávku navrhovateľa v 2. rade znaleckú expertízu tohto prípadu (nachádzajúcu sa v súdnom spise), ktorej otázky boli v zásade totožné s tými, ktoré má zodpovedať súdom ustanovený znalec. Dňa 22. 6. 2011 sťažovateľ urgoval ďalší postup konania. Dňa 19. 8. 2011 ustanovil súd do konania znalkyňu Ing. E. K., ktorej uložil, aby v lehote 30 dní vypracovala vo veci znalecký posudok. Od tej doby podľa vedomostí sťažovateľa súd vo veci nevykonal žiadny úkon.

Dňa 2. 11. 2012 podal sťažovateľ na okresný súd sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle § 62 zákona č. 757/2004 Z. z., ktorú adresoval do rúk predsedníčky súdu JUDr. A. K.... Predsedníčka do dňa spísania tejto sťažnosti, t. j. do 4. 1. 2012 sťažnosť nevybavila, ani nerozhodla v zákonnej lehote o predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti.“.

Sťažovateľ   vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   navrhol,   aby   ústavný   súd   o   jeho sťažnosti po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava 1 v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 130/2004 porušil základné právo sťažovateľa A. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd Bratislava 1 je povinný vyplatiť A. G. sumu 4.000 € ako primerané finančné zadosťučinenie, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Okresnému   súdu   Bratislava   1   sa   prikazuje   konať   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov.

4. Okresný súd Bratislava 1 je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 323,50 € na účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. A. B., B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   sťažnosť   po   jej   predbežnom   prerokovaní   uznesením   č.   k. IV. ÚS 68/2012-13 z 2. februára 2012 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   8.   februára   2012   vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a k jej prijatiu na ďalšie konanie, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k otázke vhodnosti ústneho pojednávania.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z   27.   apríla   2012   (sp.   zn. Spr. 3144/2012) doručenom ústavnému súdu 7. mája 2012 okrem iného uviedla:

«Sťažovateľ sa v sťažnosti domáha ochrany svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   Ústavou   Slovenskej   republiky,   ktoré   mu   malo   byť porušené   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I,   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 25 Cb/130/2004.   V   predmetnej   veci   sa   sťažovateľ   ako   navrhovateľ   v   I.   rade   domáha zaplatenia   sumy   vo   výške   4.185,89   EUR   s   príslušenstvom   titulom   náhrady   škody na motorovom vozidle, vzniknutej pri poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 21. 07. 2003. Mám za to, že vzhľadom na skutkový stav veci a s tým súvisiacu náročnosť dokazovania vo veci, ide o spor skutkovo a právne zložitejší.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že od momentu podania odporu odporcu v II. rade voči   vydanému   platobnému   rozkazu   na   súd,   to   je   odo   dňa   15.   03.   2004,   je   konanie poznačené zbytočnými prieťahmi.

Zo spisového materiálu veci vyplýva, že odo dňa 13. 01. 2004, kedy bol návrh na začatie   konania   doručený   na   súd   (zapísaný   do   súdneho   registra   „Rob“   pod   sp.   zn. Rob/23/2004),   do   dňa   vyhotovenia   predmetného   vyjadrenia,   boli   vo   veci   uskutočnené nasledujúce procesné úkony súdu a účastníkov:

- Dňa 11. 02. 2004 vydal súd vo veci platobný rozkaz.

- Dňa 10. 03. 2004 bol súdu doručený odpor odporcu v I. rade.

- Dňa 12. 03. 2004 súd vyzval uznesením odporcu v I. rade na zaplatenie SP za odpor a zaslal odpor odporcu v I. rade navrhovateľom.

- Dňa 15. 03. 2004 bol súdu doručený odpor odporcu v II. rade.

- Dňa 18. 03. 2004 zaslal súd odpor odporcu v II. rade navrhovateľom.

- Dňa 13. 04. 2004 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k odporom.

-   Dňa   21.   04.   2004   bol   spis   podľa   rozvrhu   práce   prevedený   do   registra   „Cb“ z dôvodu odporu a pridelený zákonnej sudkyni JUDr. I. H.

- Dňa 16. 03. 2005 súd vytýčil pojednávanie vo veci na deň 28. 10. 2005.

- Dňa 16. 03. 2005 súd vyzval uznesením odporcu v II. rade na zaplatenie SP za odpor.

- Dňa 06. 07. 2005 odporca v II. rade zaplatil súdny poplatok za odpor.

- Dňa 28. 10. 2005 súd meritórne pojednával; pojednávanie odročené na neurčito za účelom doloženia dôkazov účastníkmi v lehote 60 dní.

- Dňa 17. 01. 2006 súd vytýčil pojednávanie vo veci na deň 19. 07. 2006.

- Dňa 19. 07. 2006 pojednávanie odročené pre neprítomnosť navrhovateľov.

- Dňa 17. 08. 2006 súd vytýčil pojednávanie vo veci na deň 04. 05. 2007.

- Dňa 04. 05. 2007 pojednávanie súdu odročené pre neprítomnosť navrhovateľov a odporcu v I. rade.

-   Dňa   16.   02.   2007   doručená   plná   moc   pre   nového   právneho   zástupcu navrhovateľov.

- Dňa 18. 06. 2007 urgencia nového právneho zástupcu navrhovateľov o vytýčenie termínu pojednávania.

- Dňa 09. 10. 2007 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu v II. rade Dňa 27. 03. 2008 súd vytýčil pojednávanie vo veci na deň 31. 10. 2008.

- Dňa 22. 10. 2008 súd zrušil termín pojednávania z dôvodu PN zákonnej sudkyne.

- Dňa 04. 02. 2009 bol spis na základe zmeny v rozvrhu práce pridelený zákonnému sudcovi JUDr. R. G.

- Dňa 30. 07. 2009 súd vytýčil pojednávanie vo veci na deň 06. 10. 2009 a zároveň vyzval účastník na vyjadrenie.

- Dňa 06. 10. 2009 súd meritórne pojednával; pojednávanie odročené na 01. 12. 2009.

- Dňa 01. 12. 2009 súd meritórne pojednával; pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania.

- Dňa 11. 02. 2010 vyzval súd účastníkov na zaslanie zoznamu otázok pre znalca.

- Dňa 04. 03. 2010 odporca v II. rade doručil súdu zoznam otázok na znalca.

- Dňa 17. 03. 2010 navrhovatelia doručili súdu zoznam otázok na znalca.

- Dňa 10. 06. 2010 súd opätovne vyzval odporcu v II. rade na zaslanie zoznamu otázok pre znalca.

- Dňa 29. 06. 2010 doručená súdu odpoveď odporcu v II. rade.

- Dňa 27. 07. 2010 súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca.

- Dňa 14. 10. 2010 ustanovený súdny znalec oznámil súdu, že znalecký posudok nemôže vykonať.

- Dňa 26. 10. 2010 súd uznesením zmenil znalca.

- Dňa 12. 04. 2011 ustanovený nový znalec namietol zaujatosť.

- Dňa 03. 06. 2011 navrhovateľa v I. rade oznámil súdu zmenu svojho právneho zástupcu.

- Dňa 11. 07. 2011 súd vyzval účastníkov na vyjadrenie k námietke zaujatosti znalca.

-   Dňa   18.   07.   2011   navrhovateľ   v   I.   rade   oznámil   súdu   súhlas   s   ustanoveným znalcom.

- Dňa 26. 07. 2011 odporca v II. rade oznámil súdu súhlas s ustanoveným znalcom.

- Dňa 19. 08. 2011 súd uznesením zmenil znalca.

- Dňa 27. 10. 2011 nová súdna znalkyňa prevzala súdny spis.

- Dňa 25. 11. 2011 súdna znalkyňa oznámila súdu, že nezískala podklady od odporcu v II. rade.

- Dňa 29. 02. 2012 bol súdu doručený znalecký posudok.

- Dňa 14. 03. 2012 súd zaslal znalecký posudok účastníkom na vyjadrenie.

Nakoľko   ako   podpredsedníčke   Okresného   súdu   Bratislava   I   mi   neprináleží posudzovať zákonnosť zvoleného postupu súdu a povahu jednotlivých jeho úkonov, ako ani usmerňovať   zákonného   sudcu   akým   spôsobom   má   v   súdnom   konaní   postupovať, posudzovala som postup súdu a jednotlivé jeho úkony iba z hľadiska ich plynulosti. V   súvislosti   s   obdobím,   keď   bola   vec   zapísaná   do   súdneho   registra   „Rob“, konštatujem, že súd vo veci konal priebežne bez prieťahov.

Nakoľko v období, keď bola vec prevedená do súdneho registra „Cb“ a pridelená na konanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. I. H., sa lehoty medzi niektorými úkonmi súdu vo veci predĺžili, možno dospieť k záveru, že konanie predmetnej veci je poznačené zbytočnými prieťahmi zo strany súdu.   Poukazujem však na to, že k vzniku prieťahov v konaní došlo bez subjektívneho zavinenia zákonnej sudkyne, prípadne vyššieho súdneho úradníka,   či   iného   zamestnanca   súdu,   z   objektívnych   dôvodov   spočívajúcich   vo veľkom počte vecí v súdnych oddeleniach jednotlivých sudcov na obchodnom úseku Okresného súdu Bratislava I, spôsobeného ich nedostatočným personálnym obsadením. Rovnako považujem za potrebné   poukázať   na to,   že pojednávania vytýčené   vo   veci   na deň 19.   07.   2006   a následne na deň 04. 05. 2007 boli súdom odročené z dôvodu neprítomnosti navrhovateľov. Mám   teda   za   to,   že   v   tomto   období   boli   prieťahy   v   konaní   spôsobené   aj   nečinnosťou navrhovateľov, respektíve ich právneho zástupcu.

Odo dňa 04. 02. 2009, kedy bola vec na základe zmeny rozvrhu práce pridelená na konanie a rozhodnutie novému zákonnému sudcovi JUDr. R. G., postupoval súd vo veci priebežne a konal bez prieťahov. Mám za to, že dôvodmi, pre ktoré sa v tomto období konanie predĺžilo, boli procesné prekážky, ku ktorým došlo pri nariaďovaní znaleckého dokazovania, ako aj nečinnosť odporcu v II. rade, ktorý nereagoval na výzvu súdu zo dňa 04. 03. 2010.

Prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku zistené neboli.

V   súvislosti   s   tvrdením   sťažovateľa,   že   mu   nebola   doručená   odpoveď   na   jeho sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 25 Cb/130/2004, ktorú na Okresný súd Bratislava I podal dňa 02. 11. 2011, uvádzam, že predmetná sťažnosť bola vybavená listom zo dňa 26. 04. 2012.

Nakoľko spisový materiál v čase podania jeho sťažnosti sa nachádzal u súdneho znalca, bola lehota na vybavenie sťažnosti v súlade s ustanovením § 65 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. predĺžená s tým, že predĺženie lehoty nebolo sťažovateľovi nedopatrením súdu oznámené.

Na záver si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, bolo vzaté do úvahy, že zákonní sudcovia, ktorým bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie, svojím konaním vznik spomenutých prieťahov v konaní nezavinili.

Zároveň   si   dovoľujem   požiadať   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené dôvody, pre   ktoré   sa   samotná   doba   trvania   konania   predĺžila,   a   aby   sťažovateľovi   nepriznal finančné zadosťučinenie v plnej výške.»

Predsedníčka okresného súdu ďalej uviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci tejto sťažnosti.

Ústavný súd 7. mája 2012 vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke vhodnosti nariadenia ústneho pojednávania vo veci. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení zo 14. mája 2012 (doručenom ústavnému súdu 17. mája 2012) okrem iného uviedol:

„1. Pokiaľ predsedníčka okresného súdu uvádza výpočet úkonov súdu a účastníkov je potrebné   uviesť,   že   aj   z   tejto   chronológie   úkonov   vyplývajú   viaceré   obdobia   nielen nečinnosti, ale aj neefektívnej činnosti (napr. ustanovenie znalcov, ktorí nemôžu vyhotoviť znalecký posudok) bez ohľadu na to, že sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov a súčasne   podľa   § 100 ods.   1 OSP akonáhle   sa konanie   začalo,   postupuje v ňom   súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Neefektívna činnosť súdu sa prejavuje aj po podaní sťažnosti na ústavný súd, napr. aj v tom, že okresný súd zasiela opakovane korešpondenciu na adresu advokáta, ktorý sťažovateľa už nezastupuje (posledne takýmto závadným postupom zasielal súd znalecký posudok). Postup okresného súdu hodnotíme teda ako pomalý a nesústredený.

2.   Predsedníčka   súdu   uvádza,   že   sťažnosť   sťažovateľa   zo   dňa   2.   11.   2011   bola vybavená   listom   zo   dňa   26.   4.   2012.   Tu   je   potrebné   zdôrazniť,   že   okresný   súd   pri vybavovaní sťažnosti nerešpektoval ustanovenie zákona č. 757/2004 Z. z. a sťažovateľ do dnešného dňa nedostal rozhodnutie súdu o predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti, ani žiadnym iným spôsobom jeho sťažnosť nebola vybavená. Vybavenie sťažnosti zo dňa 26. 4. 2012, na ktoré sa odvoláva predsedníčka súdu, sťažovateľovi doručené nebolo. Nemôže ostať bez povšimnutia, že štátna správa súdov tak ľahkovážne pristupuje k vybavovaniu sťažností účastníkov konania. Aj vzhľadom na túto skutočnosť je zrejmé, že v tomto prípade je   daná   právomoc   Ústavného   súdu   SR   zasiahnuť,   pretože   iné   prostriedky   nápravy porušovania práv sťažovateľa zlyhali (t. j. ústavná sťažnosť je pre sťažovateľa ultima ratio – posledný prostriedok).

3. V časti, kde sa ústavný súd dotazuje, či sťažovateľ trvá na ústnom prejednaní veci, uvádzame, že sťažovateľ s upustením od ústneho (verejného) prerokovania jeho sťažnosti súhlasí.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, ako aj z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 25 Cb 130/2004 ústavný súd zistil tento doterajší priebeh konania:Sťažovateľ podal 13. januára 2004 okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu (sp. zn. Rob/23/2004), ktorým si uplatnil právo na zaplatenie sumy 126 104 Sk s príslušenstvom proti odporcom v 1. a 2. rade.

Okresný   súd   vydal   11.   februára   2004   platobný   rozkaz,   ktorým   rozhodol,   že odporcovia   v   1.   a   2.   rade   sú   povinní   zaplatiť   sťažovateľovi   sumu   126   104   Sk   spolu s úrokom z omeškania ročne do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 6 305 Sk.Proti platobnému rozkazu podali odporcovia v 1. a 2. rade odpor. V nadväznosti na to okresný   súd   ďalej   vykonával   procesné   úkony   súvisiace   s   doručením   odporu   proti platobnému   rozkazu   zo   strany   odporcov   v   1.   a   2.   rade,   pričom   súdny   spis   previedol 21. apríla 2004 podľa rozvrhu práce do registra Cb.

Okresný súd 16. marca 2005 nariadil pojednávanie v predmetnej veci na 28. október 2005.

Pojednávanie uskutočnené 28. októbra 2005 za účasti všetkých strán bolo odročené na neurčito na účely doloženia dôkazov účastníkmi konania v lehote 60 dní.

Okresný súd ďalej nariadil pojednávanie na 19. júl 2006 a po jeho odročení pre neprítomnosť sťažovateľa na 4. máj 2007. Keďže pojednávanie nariadené na 4. máj 2007 sa neuskutočnilo pre neprítomnosť sťažovateľa, ako aj odporcu v 1. rade, okresný súd nariadil 27. marca 2008 nový termín pojednávania na 31. október 2008. Okresný súd 22. októbra 2008 zrušil uvedený termín pojednávania z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne bez ďalšieho postupu.

Po vykonaní zmeny rozvrhu práce bol predmetný spis 4. februára 2009 pridelený novému zákonnému sudcovi, ktorý 30. júla 2009 nariadil pojednávanie na 6. október 2009. Okresný   súd   uskutočnil   6.   októbra   2009   meritórne   pojednávanie vo   veci,   ktoré   odročil na 1. december 2009. Uvedené pojednávanie ďalej odročil na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania.

Okresný   súd   po   vykonaní   procesných   úkonov   vo   vzťahu   k   účastníkom   konania (výzva na doručenie otázok pre znalca) v období od 11. februára 2010 do 29. júna 2010 uznesením č. k. 25 Cb/130/2004-193 z 27. júla 2010 ustanovil súdneho znalca z odboru cestnej dopravy a uložil mu vykonať znalecké dokazovanie a predložiť znalecký posudok v lehote 30 dní.

Po oznámení znalca okresnému súdu 14. októbra 2010, že znalecký posudok nemôže vypracovať, okresný súd uznesením č. k. 25 Cb/130/2004-200 z 26. októbra 2010 zmenil svoje   predchádzajúce   uznesenie   a   poveril   vykonaním   znaleckého   dokazovania   ďalšieho znalca z odboru cestnej dopravy.

Novoustanovený znalec 12. apríla 2011 oznámil okresnému súdu skutočnosti, ktoré preukazujú   jeho   zaujatosť.   Po   vyjadreniach   účastníkov   k zaujatosti   znalca   okresný   súd uznesením č. k. 25 Cb/130/2004-216 z 19. augusta 2011 ustanovil novú znalkyňu, ktorá 27. októbra 2011 prevzala súdny spis.

Znalkyňa doručila 29. februára 2012 okresnému súdu znalecký posudok, ktorý tento súd 14. marca 2012 poslal účastníkom konania na vyjadrenie.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto dvoch práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa   právna neistota   osoby   domáhajúcej rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   i   sudcu   je preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ,   je   rozhodovanie   o náhrade   škody   vzniknutej   na   motorovom   vozidle. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že ide o právne a skutkovo zložitejšiu   vec   vzhľadom   na   náročnosť   dokazovania,   ktorého   súčasťou   bola   aj   potreba vykonania   znaleckého   dokazovania.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   daná   vec   tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, nie je právne zložitá, aj keď pripúšťa určitý stupeň skutkovej zložitosti veci vzhľadom na potrebu vykonania znaleckého dokazovania.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd okrem neúčasti   sťažovateľa   na   pojednávaniach   okresného   súdu   nariadených   na   19.   júl   2006 a následne na 4. máj 2007 (ktoré čiastočne ovplyvnili doterajšiu dĺžku konania) nezistil ďalšie skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané na jeho ťarchu v súvislosti s doterajšou dĺžkou konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný   súd   v súlade   s uvedeným   konštatuje,   že   okrem   nečinnosti   bol   postup okresného   súdu   aj   neefektívny,   a to   najmä   v súvislosti   s tým,   že   znalecké   dokazovanie v namietanom konaní bolo nariadené až 1. decembra 2009, t. j. takmer po šiestich rokoch od jeho   začatia.   Za   neefektívnu   považuje   ústavný   súd   aj   činnosť   okresného   súdu   spojenú so zabezpečovaním znaleckého dokazovania.

Za   neospravedlniteľnú   nečinnosť   okresného   súdu   považuje   ústavný   súd   obdobie medzi jednotlivými procesnými úkonmi okresného súdu v predmetnej veci, keď

- od pridelenia súdneho spisu zákonnému sudcovi 21. apríla 2004 do uskutočnenia prvého pojednávania okresného súdu 28. októbra 2005 uplynulo jeden a pol roka, resp. keď v ďalšom období od 4. mája 2007 do 30. júla 2009 uplynuli viac ako dva roky, kým bol nariadený ďalší termín pojednávania,

- v období od 1. decembra 2009 až do podania sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu, t. j. do 4. januára 2012 – teda počas viac ako dvoch rokov – okresný súd nenariadil žiadne pojednávanie vo veci.

Ústavný   súd   v zhode   so   svojou   predchádzajúcou   judikatúrou   (napr.   m.   m. IV. ÚS 82/2010,   IV.   ÚS   486/2011)   zohľadnil   skutočnosť,   že   nie   je   ústavnoprávne akceptovateľné, že v namietanom konaní okresný súd po viac ako 8 rokoch od jeho začatia nerozhodol vo veci samej.

Pokiaľ okresný   súd vo svojom vyjadrení argumentoval okrem   iného aj vysokým počtom   pridelených   vecí,   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   ustálenú   judikatúru   (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania   zabezpečiť   primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že namietaným postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   25   Cb   130/2004   došlo   k zbytočným prieťahom   (ktoré   predstavujú   viac   ako   polovicu   z doterajšej   dĺžky   konania),   a tým   aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V   súlade   s   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 130/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia,   pretože „zdĺhavosťou namietaného konania naďalej pretrváva a prehlbuje sa stav jeho právnej neistoty, v ktorej sa ocitol po totálnej škode motorového vozidla a najmä po riešení tejto poistnej udalosti poisťovateľom vozidla. Ako podnikateľ si dáva záležať na tom, že svoje záväzky uhrádza riadne   a   včas.   Avšak   po   totálnej   škode   motorového   vozidla   sa   dostal   prechodne   do finančnej núdze, pričom dúfal, že jeho nárok bude čoskoro naplnený v rýchlom a efektívnom súdnom konaní. Plynutím času strácal dôveru v súdne orgány Slovenskej republiky, strácal dôveru v spravodlivosť a nadobudol pocit, že jeho právo na súdnu ochranu nemá reálny obsah. Pri rozhodovaní o výške primeraného zadosťučinenia si dovoľujeme požiadať, aby bolo zohľadnené aj to, že konanie pred okresným súdom nie je ešte stále ukončené (vo veci sa vykonáva znalecké dokazovanie), ako aj to, že sťažnosť sťažovateľa predsedníčka súdu odignorovala.“. So zreteľom na postup okresného súdu považuje sťažovateľ za primerané finančné zadosťučinenie sumu 4 000 €.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn. 25 Cb 130/2004 viac ako osem rokov a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu a to, že konanie vo veci sťažovateľa nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi sumu 3 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľovi, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. A. B. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní úhrady trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá bola 763 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“), a to za každý úkon po 127,16 €, t. j. spolu 254,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 269,58 €. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ústavný súd uvedenú sumu trov   konania   zvýšil   o   príslušnú   percentuálnu   sadzbu   platcu   DPH   20   %,   t.   j.   na   sumu 323,50 €.

Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2012