znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 68/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. L. – K., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 385/08, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. L. – K., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2009 doručená sťažnosť Ing. M. L. – K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 385/08.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol tieto podstatné skutočnosti:„GP SR mi neodpovedala na môj opakovaný podnet – piaty, ktorý som podával z dôvodu, že som nebol spokojný s odpoveďou GP VI/2 Pz 385/08 zo dňa 11. februára 2008 a tak som podal ďalší opakovaný podnet piaty zo dňa 6. apríla 2009 pod podacím číslom 8958890. GP SR vôbec mi na inkriminovaný podnet v zákonnej lehote nepotvrdila jeho príjem a v dvojmesačnej lehote naň neodpovedala...

Mne   sťažovateľovi   vznikla   škoda   nesprávnym   výkonom   verejnej   moci   a   to nesprávnou   aplikáciou   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   GP   SR   opovrhuje   mojimi   podnetmi   a opomína vyššie citované zákonné povinnosti § 31-36 zák. o prokuratúre.“

V   ďalších   častiach   sťažnosti   sťažovateľ   cituje   príslušné   ustanovenia   ústavy, dohovoru, zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon   o   prokuratúre“),   ako   aj   judikatúru   ústavného   súdu,   pričom   bez   uvedenia konkrétnych skutočností o namietanom postupe generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 PZ 385/08 konštatuje, že „Opovrhovaním mojim podnetom orgánom verejnej moci – GP SR došlo k porušeniu mojich základných práv a slobôd, ktoré sú vyššie uvedené a to vo vzájomnej príčinnej súvislosti (smerovaniu jedného prvku k druhému čo spôsobilo porušenie mojich práv a majúci vnútorný zmysel) medzi nekonaním a porušením mojich práv“.

Na   tomto   základe   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 385/08, zakázal generálnej prokuratúre pokračovať v porušovaní jeho označených práv a prikázal jej obnoviť stav pred ich porušením.

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 385/08.

Na základe obsahu sťažnosti, ako aj z predloženej dokumentácie možno konštatovať, že sťažnosť sťažovateľa je nezrozumiteľná a nekvalifikovaná, keďže neobsahuje všetky náležitosti   ustanovené   zákonom   o   ústavnom   súde   [okrem   iného   sťažnosť   nie   je   riadne odôvodnená, nie sú k nej priložené relevantné dôkazy (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a nie je k nej pripojená kópia právoplatného rozhodnutia, zásahu alebo dôkaz o inom zásahu (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde)].

Už táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa zastúpeného kvalifikovaným   právnym   zástupcom   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04). Ústavný súd už vo svojej judikatúre uviedol,   že   nedostatok   odôvodnenia   má   významné   procesné   dôsledky.   Je   základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom (IV. ÚS 359/08). Okrem opísania   skutkových   okolností   musí   odôvodnenie   sťažnosti   obsahovať   najmä   právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu.

Ústavný   súd   si   napriek   uvedenému   vyžiadal   k   sťažnosti   sťažovateľa   vyjadrenie generálnej prokuratúry, ako aj predloženie jej spisu vedeného pod sp. zn. VI/2 Pz 385/08, aby mohol posúdiť, či je sťažnosť sťažovateľa opodstatnená. Vychádzal pritom z toho, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne   neopodstatnený.   V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno o zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a   to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).

Vo vyjadrení generálnej prokuratúry č. k. VI/2 PZ 385/08-15 z 18. januára 2010 sa okrem iného uvádza:

„Ing.   M.   L.   –   K.   podal   v   zastúpení   advokátom   JUDr.   M.   K.   na   Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky dňa 7. apríla 2008 podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Tento podnet Krajská prokuratúra v Košiciach odložila listom zo dňa 10. júna 2008, zn. Kc 91/08.

Podávateľ podnetu podal opakovaný podnet listom z 24. júna 2008 na Generálnu prokuratúru   Slovenskej   republiky,   ktorá   ho   odložila   listom   z   29.   júla   2008, č. k. VI/2 Pz 385/08-7.

Podávateľ   podnetu   podal   dňa   12.   januára   2009   ďalší   opakovaný   podnet,   ktorý odložil riaditeľ odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky listom z 15. januára 2009, zn. VI/2 Pz 385/08-10.

Podávateľ podnetu podal dňa 6. februára 2009 štvrtý opakovaný podnet, na ktorý sme odpovedali listom z 11. februára 2009, zn. VI/2 Pz 385/08-11 s upozornením, že na prípadné ďalšie podnety už prokuratúra nebude reagovať v intenciách § 34 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z. z. v platnom znení.“

Skutočnosti obsiahnuté vo vyjadrení generálnej prokuratúry si ústavný súd overil v preskúmavanom spise sp. zn. VI/2 Pz 385/08 a konštatoval, že zodpovedajú skutočnosti. Z predmetného   spisu   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   podnetom   a   opakovanými   podnetmi adresovanými   generálnej   prokuratúre   domáhal   podania   mimoriadneho   dovolania smerujúceho proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co 153/2007, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 10 C 84/2001 v konaní o zaplatenie 13 076,20 Sk za dodávku a montáž plynového kotla.

Ústavný súd po preskúmaní dotknutého spisu považoval za potrebné zdôrazniť, že prípis Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kc 91/08-9 z 10. júna 2008, ktorým krajská prokuratúra odložila podnet sťažovateľa, je kvalifikovane odôvodnený a aj z ústavného hľadiska bez akýchkoľvek výhrad akceptovateľný. Rovnako tak ústavný súd hodnotil aj prípis generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 385/98-7 z 29. júla 2008, ktorým sťažovateľovi oznámila, že „v predmetnej veci nie je splnená najzákladnejšia podmienka   §   243e   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   OSP),   t.   j.   že   predmetnými právoplatnými rozhodnutiami súdov nebol porušený zákon v intenciách § 243f ods. 1 OSP“, pričom   zároveň   uviedla,   že „keďže   v   opakovanom   podnete   neudávate   nové,   právne relevantné   skutočnosti,   Váš   podnet   odkladám“. Prípisom   č.   k.   VI/2   Pz   385/08-10 z 15. januára 2009 v súvislosti s ďalším opakovaným podnetom sťažovateľa z 12. januára 2009 a rovnako prípisom č. k. VI/2 Pz 385/08-11 z 11. februára 2009 v súvislosti s ďalším (v   poradí   štvrtým)   opakovaným   podnetom   zo   6.   februára   2009   generálna   prokuratúra sťažovateľovi   oznámila,   že „v   predmetnej   veci   uplynula   ročná   lehota   na   podanie mimoriadneho   dovolania   dňa   27.   novembra   2008.   Táto   lehota   je   prekluzívna“, pričom zároveň uviedla, že „opakovaný podnet bol doručený... po uplynutí prekluzívnej lehoty, keď už vec nie je možné vôbec vybaviť“. Sťažovateľ bol tiež poučený, že „na Vaše prípadné ďalšie podnety v tejto veci nebude už prokuratúra reagovať v intenciách § 34 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z. z. v platnom znení“.

Z uvedeného spisu tiež podľa zistení ústavného súdu vyplýva, že ďalšie podanie sťažovateľa   [opakovaný   podnet   (v   poradí   piaty)]   zo   6.   apríla   2009   neobsahuje   nové skutočnosti a navyše ho ústavný súd hodnotí ako značne nezrozumiteľné a nekvalifikované.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty   bezprostredne   nadriadený   prokurátor   (§   53   ods.   1).   Podľa   odseku   2   citovaného ustanovenia prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe   vybavenia   podnetu.   V   rovnakej   lehote   upovedomí   podávateľa   podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonania je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa   §   243g   OSP   mimoriadne   dovolanie   podáva   generálny   prokurátor   na dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Ústavný súd v súvislosti s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku upravujúcimi   inštitút   mimoriadneho   dovolania   považoval   za   potrebné   tiež   poukázať na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej mimoriadne dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok,   ktorého   využitie   ako   procesného   inštitútu   patrí   výlučne   generálnemu prokurátorovi. Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. jeho akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá povinnosť   takémuto   podnetu   vyhovieť.   Je   na   voľnej   úvahe   generálneho   prokurátora rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému   je   poskytovaná   ústavnoprávna   ochrana   (napr.   I.   ÚS   19/01,   II.   ÚS   176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po preskúmaní spisu generálnej prokuratúry dospel k záveru, že medzi postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní opakovaných podnetov sťažovateľa vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 385/08 a jeho základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala, že by mohli byť tieto sťažovateľom označené práva   postupom   generálnej   prokuratúry   porušené.   Na   základe   toho   ústavný   súd   po predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2010