znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 68/04-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2004 podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   prerokoval   vyhlásenie   sudcov   tretieho   senátu   Ústavného   súdu Slovenskej republiky Eduarda Báránya, Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka z 3. marca 2004 o ich predpojatosti vo veci sp. zn. Rvp 314/04 v nadväznosti na sťažnosť M. H., bytom N., zastúpeného advokátom JUDr. I. R., Advokátska kancelária, N., doručenú Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky   12.   februára   2004,   ktorou   namietal   postup   tretieho   senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 201/03, a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Eduard   Bárány,   Juraj   Babjak a Ľubomír Dobrík   n i e   s ú   v y l ú č e n í   z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 314/04.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára 2004 doručená sťažnosť M. H., bytom N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal postup tretieho senátu ústavného súdu (ďalej len „tretí senát“) vo veci sp. zn. III. ÚS 201/03. Súčasne   žiadal,   aby   sa   ústavný   súd   opakovane   zaoberal   jeho   „podnetom“, „...   ktorý v rozšírenom obsahu podávam znovu, aby nedošlo k nejakému mylnému výkladu, tak ako pri prvom podaní, ktorý podnet si senát ústavného súdu vysvetlil ako sťažnosť“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti vyjadril nespokojnosť s rozhodnutím ústavného súdu sp.   zn.   III.   ÚS   201/03   zo   16.   septembra   2003,   ktorým   bola odmietnutá   jeho sťažnosť, doručená ústavnému súdu 4. augusta 2003 ako oneskorene podaná. Zároveň vyjadril názor, že   tretí   senát   nepostupoval   v   označenej   veci   v   súlade   so   zákonom,   avšak   výslovne nevyhlásil,   že   niektorého   zo   sudcov   tretieho   senátu   odmieta   pre jeho   predpojatosť [§ 28 ods. 1   prvá   veta   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

V nadväznosti na uvedené sudcovia tretieho senátu 3. marca 2004 písomne vyhlásili, že „vo veci sťažnosti M. H., bytom N., zastúpeného advokátom JUDr. I. R., Advokátska kancelária, N., ktorou namieta porušenie jeho základných práv a slobôd zaručených čl. 12. ods. 1 a v druhom oddiele Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 6 T 87/01 z 1. októbra 2001 a rozsudkom Krajského sudu v Nitre sp. zn. 3 To 368/01 zo 17. januára 2002 sú predpojatí preto, lebo vo veci už konali a rozhodli uznesením sp. zn. III. ÚS 201/03 zo 16. septembra 2003. Sťažovateľ žiada prehodnotenie tohto rozhodnutia“.

Citované písomné vyhlásenie sudcov tretieho senátu predložil predseda tohto senátu podľa čl. III ods. 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2004 (ďalej len „rozvrh práce“) na rozhodnutie o predpojatosti podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde 3. marca 2004 štvrtému senátu ústavného súdu (ďalej len „štvrtý senát“).

Z vyhlásenia sudcov tretieho senátu vyplýva, že dôvod svojej predpojatosti vidia v tom,   že   vo   veci   M.   H. „...   už   konali   a   rozhodli   uznesením   sp.   zn.   III. ÚS 201/03 zo 16. septembra 2003. Sťažovateľ žiada o prehodnotenie tohto rozhodnutia“.

II.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia   oznámi   sudca   dôvody   vylúčenia   podľa   ods.   1   bez   meškania   predsedovi ústavného súdu.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   účastník   konania   môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť,   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa   ods.   2   druhej   vety   tohto   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje.

Rozvrh práce (Spr 1205/03) schválený na zasadnutí pléna ústavného súdu 29. januára 2004 ustanovuje aj pravidlá pre rozhodovanie o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa čl. III ods. 1 rozvrhu práce: „O vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje:

-druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,

-tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu,

-štvrtý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu,

-prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu. “

Štvrtý senát je preto príslušný, aby rozhodol o vylúčení sudcov tretieho senátu.

III.

Skutočnosti   uvádzané   sudcami   tretieho   senátu   v   ich   vyhlásení   z   3.   marca   2004 sa týkajú ich nestrannosti, ktorá tvorí jeden z nevyhnutných atribútov výkonu funkcie sudcu ústavného súdu.

Existenciou nestrannosti sa ústavný súd už zaoberal napr. v náleze sp. zn. III. ÚS 16/00.   Tu   s   poukazom   aj   na   príslušnú   judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva konštatoval,   že   existencia   nestrannosti   musí   byť   určená   podľa   subjektívneho   hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež   z   hľadiska   objektívneho,   teda   zisťovaním,   či   sudca   poskytuje   dostatočné   záruky, aby bola v tomto ohľade vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (podobne aj II. ÚS 246/03).

Zo subjektívneho hľadiska ústavný súd nedostatok nestrannosti u sudcov tretieho senátu   napriek   nimi   vyslovenej   predpojatosti   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   Rvp   314/04 nezistil. Rovnako tak podľa jeho názoru ani z objektívneho hľadiska neexistujú skutočnosti, ktoré by spochybňovali ich nestrannosť.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že dôvody, na základe ktorých sudcovia   tretieho   senátu   vyslovili   svoju   predpojatosť   vo   veci,   ktorá   je   na   ňom   vedená pod sp. zn. Rvp 314/04, sú zjavne neopodstatnené a nie sú dostačujúce na osvedčenie ich pomeru   k veci,   k   účastníkom   konania   alebo   k   ich   zástupcom,   a   preto   ich   nemožno považovať za zákonnú prekážku pre nezávislý a nestranný výkon funkcie sudcu ústavného súdu.

Vzhľadom na to ústavný súd podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2004