znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 67/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing. B.   K.,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 132/90, za účasti Okresného súdu Bratislava II a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. B. K. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára 2007 doručená sťažnosť Ing. B. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 132/90.

Sťažovateľ namietal, že nálezom ústavného súdu č. k. IV. ÚS 63/04-69 z 20. apríla 2005   mu   nebolo „priznané   finančné   zadosťučinenie   za   konanie   sp. zn.   9 C 132/90 Okresným súdom Bratislava II.,   za porušenie (…) základného práva prerokovania veci bez zbytočných prieťahov“.

Sťažovateľ   poukázal   na   to,   že   ústavný   súd „konštatáciu   nepriznania   finančného zadosťučinenia k veci sp. zn. 9 C 132/90 Okresného súdu Bratislava II. odôvodňuje tým, že konanie bolo právoplatne skončené už 17. 10. 1990 a že svoju sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky (...) podal po uplynutí dvoch mesiacov, t. j. až dňa 21. januára 2004“.

Ďalej sťažovateľ uviedol, že „vec sp. zn. 10 C 232/91 Obv. súdu Bratislava I., (...) rozšíril aj o vec sp. zn. 9 C 132/90 Okresného súdu Bratislava II., listom zo dňa 5. 11. 1991 (...)“.

S odvolaním sa na uvedené tvrdenia sťažovateľ v závere sťažnosti uviedol, že „túto žiadosť,   resp.   sťažnosť   uplatňujem   za   rovnakých   okolností,   ako   svoju   sťažnosť   zo   dňa 21. 1. 2004, ktorou zároveň žiadam o ustanovenie právneho zástupcu a odpustenie súdnych poplatkov z dôvodu mojej zlej ekonomickej situácie!“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   (...)   prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Z obsahu súdneho spisu ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 63/04 vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   ohľadne   zbytočných prieťahov   v uvedenej   právnej   veci na ústavný súd už obrátil, a to sťažnosťou z 19. januára 2004, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 10 C 232/91 (pôvodne vedenom   pod   sp. zn.   14 C 135/85,   neskôr   pod   sp. zn.   12 C 71/87)   a v konaní   vedenom okresným súdom pod sp. zn. 9 C 132/90.

Ústavný súd uvedenú sťažnosť uznesením sp. zn. IV. ÚS 63/04 z 9. júna 2004 prijal v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie a nálezom sp. zn. IV. ÚS 63/04 z 20. apríla 2005 rozhodol,   že   základné   právo   sťažovateľa   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   bolo   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 232/91 (pôvodne vedenom pod   sp. zn.   14 C 135/85,   neskôr   pod   sp. zn.   12 C 71/87)   porušené,   prikázal   mu   konať v označenom   konaní   bez   zbytočných   prieťahov   a   sťažovateľovi   priznal   finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk, ako aj úhradu trov konania. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel.

Ústavný súd v náleze z 20. apríla 2005 ku konaniu okresného súdu sp. zn. 9 C 132/90 uviedol,   že   „Pokiaľ   ide   o   sťažovateľom   namietané   porušenie   jeho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (...) v konaní Okresného   súdu   Bratislava   II   vedenom   pod   sp. zn.   9 C 132/90,   ústavný   súd   z   obsahu súdneho spisu sp. zn. 9 C 132/90, ktorý mu bol predložený (...), zistil, že predmetné konanie bolo   právoplatne skončené   už 17. októbra 1990.   Vychádzajúc z   uvedeného   ústavný   súd konštatoval,   že   sťažovateľ   sťažnosť   doručenú   ústavnému   súdu   21. januára 2004   podal po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ktorým bolo skončené sťažnosťou napadnuté konanie Okresného súdu Bratislava II, t. j. lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde“.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Zo   sťažnosti   sťažovateľa,   ako   aj   zo   spisu   ústavného   súdu   sp. zn.   IV. ÚS 63/04 je zrejmé, že sťažovateľ sa už obrátil na ústavný súd vo veci zbytočných prieťahov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 9 C 132/90.

O sťažovateľom   namietanom   porušení   jeho   základného   práva v konaní   vedenom okresným súdom pod sp. zn. 9 C 132/90 rozhodol ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 63/04 z 20. apríla 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. júna 2005.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 2 zákona   o ústavnom   súde v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného   porušenia   základného   práva   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 9 C 132/90 ako neprípustnú.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   žiadosťou   sťažovateľa   o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2007