znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 67/03-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   19.   septembra   2003 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Mazáka   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a Juraja   Horvátha prerokoval   sťažnosť   P.   P.,   bytom   K.,   zastúpeného advokátom   JUDr. T.   Š.,   K.,   vo   veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 273/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 273/01   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   273/01 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. P.   n e p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Košice I   j e   p o v i n n ý   uhradiť P. P. trovy konania vo výške 8 796   Sk   (slovom   Osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť   slovenských   korún)   do   30   dní od doručenia tohto nálezu na účet advokáta JUDr. T. Š., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára 2003 doručená sťažnosť P. P., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., K., ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 273/01.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   67/03-13   z 9.   apríla   2003   prijal   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/ 1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   na   ďalšie konanie.

Sťažovateľ odôvodňuje svoju sťažnosť tým, že 29. januára 2001 podal okresnému súdu žalobu o zaplatenie 198 000 Sk. Okresný súd nekonal vo veci až do 16. októbra 2002, keď bol určený termín pojednávania na 14. november 2002.

Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   adresovanú predsedovi okresného súdu, ktorý ju uznal za dôvodnú. Podľa jeho vyjadrenia bol prieťah v konaní zavinený nadmernou zaťaženosťou súdu.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Košice I. porušil v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 273/01 právo sťažovateľa na prejednanie veci   bez zbytočných   prieťahov a porušil   tým   čl.   48   ods.   2/ Ústavy.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,-   Sk,   ktoré   je   povinný   zaplatiť   odporca   do   30   dní   od   vydania   nálezu   do   rúk sťažovateľa.“

Na základe výzvy ústavného súdu z 26. marca 2003 právny zástupca sťažovateľa doplnil sťažnosť, ktorá bola ústavnému súdu doručená 4. apríla 2003, v ktorej považuje sťažnosť za „spôsobilý podklad pre rozhodnutie Ústavného súdu“ a navrhuje ústavnému súdu, „aby v zmysle § 36 ods. 2 zák. č. 38/93 v znení neskorších predpisov vo svojom náleze Ústavný   súd   vyslovil   povinnosť nahradiť trovy   právneho zastúpenia   sťažovateľa v rozsahu 8.796,- Sk do troch dní od vynesenia nálezu“.

II.

Obidvaja účastníci ústavnému súdu písomne oznámili, že súhlasia, aby bolo upustené od verejného ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti.

Okresný súd vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 29. mája 2003 o. i. uviedol,   že   „  ...   od   podania   žaloby   dňa   14.   3.   2001   vo   veci   zabezpečil   iba   prípravu pojednávania   podľa   §   114   O.   s.   p.   a že   vec   za   prítomnosti   účastníkov   neprejednal a s konečnou platnosťou nerozhodol. Z vecnej stránky sa sťažnosť P. P. javí ako dôvodná, aj napriek tomu, že prieťahy v konaní boli spôsobené objektívnymi skutočnosťami, ktoré majú pôvod v nadmernej zaťaženosti vybavujúcej sudkyne a celého súdu.“

III.

Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia jeho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98), pričom tento účel možno dosiahnuť zásadne právoplatným   rozhodnutím.   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Podľa názoru ústavného súdu možno   preto   za   konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa v posudzovanom   prípade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   zohľadňuje   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú   právna a faktická   zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje   (1),   správanie   účastníka   konania   (2) a postup samotného súdu (3).

Preskúmaním doterajšieho postupu okresného súdu ústavný súd z vyžiadaného spisu vo veci sp. zn. 13 C 273/01 zistil, že v predmetnej veci okresný súd od 14. marca 2001 (keď mu bol doručený návrh na začatie konania) až do odoslania spisu ústavnému súdu vykonal tieto úkony:

Dňa   23.   marca   2001   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľa   (v   konaní pred ústavným súdom   sťažovateľa) na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 10. mája 2001 vyzval odporcu, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k pripojenému návrhu na začatie konania. Dňa 16. októbra 2002 určil termín pojednávania na 14. november 2002, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu predloženia splnomocnenia, ktorým odporca splnomocňuje na   jeho   zastupovanie   v konaní   JUDr.   Z.   K.,   a z dôvodu   neprítomnosti   odporcu.   Dňa 15. ovembra 2002 zistil, že vyjadrenie právneho zástupcu odporcu s plnomocenstvom bolo okresnému   súdu   doručené   29.   mája   2001   a omylom   bolo   založené   do   spisu   sp.   zn. 19 C 709/95.   Dňa   28.   novembra   2002   okresný   súd   doručil   kópiu   vyjadrenia   odporcu právnemu   zástupcovi   navrhovateľa   a súčasne   vyžiadal   list   vlastníctva.   Dňa   19. februára 2003 určil termín pojednávania na 7. máj 2003, ktoré bolo odročené za účelom rozšírenia návrhu a jeho právneho zdôvodnenia. Dňa 27. mája 2003 právny zástupca navrhovateľa doručil okresnému súdu rozšírenie návrhu a jeho právne zdôvodnenie. Dňa 29. marca 2003 okresný súd určil termín pojednávania na 8. október 2003.

IV.

Ústavný súd pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 13 C 273/01 podľa troch označených kritérií zistil:

1. Predmetom konania pred okresným súdom je žaloba o zaplatenie peňažnej sumy z titulu   zodpovednosti   za   škodu,   ktorá   mala   byť   spôsobená   podľa   tvrdenia   žalobcu porušením   právnej   povinnosti   (§   420   ods.   1   Občianskeho   zákonníka).   Ústavný   súd po oboznámení sa s vyžiadaným spisom konštatuje, že vec zo skutkového ani z právneho hľadiska podľa obsahu žaloby a vyjadrenia žalobcu zatiaľ nevykazuje črty   mimoriadnej zložitosti. V danom prípade ide o bežnú súčasť sporovej agendy na všeobecných súdoch, podklad pre rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a používaná právna úprava. Výklad a používanie tejto právnej úpravy sú stabilizované, rovnako na predmetný spor sa vzťahuje dostatok   judikatúry   všeobecných   súdov.   Okresný   súd   nenamietol   vo   svojom   vyjadrení skutkovú a právnu zložitosť danej veci.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom,   či v konaní pred označeným porušovateľom práva došlo k zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spôsobenie prieťahov zo strany sťažovateľa. Je pravdou, že sťažovateľ zaplatil súdny   poplatok až na základe   výzvy   okresného súdu   z 23.   marca   2001,   nie pri   podaní návrhu,   ale   táto   skutočnosť   nemala   vplyv   na   zbytočné   prieťahy   v konaní.   Rovnako na prieťahy v konaní nemala vplyv ani tá skutočnosť, že okresný súd odročil pojednávanie 7.   mája   2003   za   účelom   doručenia   výzvy   žalobcovi   (v   konaní   pred   ústavným   súdom sťažovateľovi), na základe ktorej mal rozšíriť žalobný návrh a právne zdôvodniť žalobu, pretože   sťažovateľ   svojím   podaním   rozširoval   svoj   žalobný   návrh   za   obdobie,   ktoré uplynulo   od   podania   pôvodného   návrhu   až   ku   dňu,   keď   okresný   súd   o tomto   návrhu vykonával pojednávanie, a rovnako zotrval na pôvodnom právnom zdôvodnení žaloby.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že v tejto veci všeobecný súd nevenoval dostatočnú pozornosť   uvedenej   povahe   sporu   a ani   tomu,   o čo   v ňom   sťažovateľovi   ide.   Konanie od 14. marca 2001, keď bol doručený návrh okresnému súdu, sa až do súčasného obdobia nachádza v štádiu prípravy. Okresný súd od 10. mája 2001, keď doručil žalovanému žalobu na vyjadrenie, do 16. októbra 2002, keď určil termín pojednávania na 14. november 2002, vo veci neurobil žiadny úkon. Toto pojednávanie odročil za účelom doručenia vyjadrenia žalovaného   a splnomocnenia,   ktorým   žalovaný   splnomocnil   svojho   právneho   zástupcu na jeho   zastupovanie   v konaní,   pričom   tieto   doklady   boli   okresnému   súdu   doručené   už 29. mája   2001,   ale   omylom   boli   založené   do   iného   spisu,   čo   je   výsledkom   jeho nesústredenej a neefektívnej činnosti.

Za obdobie nečinnosti okresného súdu možno považovať aj čas od 28. novembra 2002, keď zaslal vyjadrenie odporcu navrhovateľovi na vyjadrenie, do 19. februára 2003, keď určil termín druhého pojednávania vo veci na 7. máj 2003.

S poukazom   na   uvedené   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v konaní   vedenom na okresnom   súde   pod   sp.   zn.   13   C   273/01   bolo   porušené   právo   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

V.

V zmysle čl. 127 ods. 2 druhej a tretej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Hoci sťažovateľ to vo svojej sťažnosti nežiadal, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   má   primerané   finančné zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľ   požadoval   za   porušenie   jeho   označeného   základného   práva   finančné zadosťučinenie   vo   výške   5   000   Sk,   pričom   tento   rozsah   je   podľa   neho   symbolický. Odôvodňuje ho skutočnosťou, „že ide o majetkový spor s predpokladanou resp. očakávanou úspešnosťou a oddialenie jeho právoplatného ukončenia zbytočnými prieťahmi má následky v majetkovej sfére sťažovateľa“.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa čl. 127 ods. 1 ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ústavný súd môže, avšak nemusí,   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie.   Ústavný   súd   vychádzajúc predovšetkým z toho, že vo veci do podania sťažnosti ústavnému súdu prebiehalo konanie pred všeobecným súdom iba necelé dva roky, považoval za dostatočnú ochranu sťažovateľa vyslovenie   porušenia   ním   označených   základných   práv,   uloženie   povinnosti   konať   bez zbytočných   prieťahov   a priznanie   úhrady   trov   tohto   konania.   Súčasne   ústavný   súd pripomína, že odôvodnenie požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia nespĺňa predpoklady,   za   ktorých   splnenia   ústavný   súd   taký   nárok   priznáva   (symbolická   výška, následky v majetkovej sfére).

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. T. Š. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania vo výške 8 796 Sk (slovom   Osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť   slovenských   korún).   Ústavný   súd   priznal právnemu   zástupcovi   úhradu   za   dva   úkony   právnej   služby   (príprava   a prevzatie   veci, písomné vyhotovenie sťažnosti), pričom náhradu za jeden úkon právnej služby mu priznal vo výške 4 270 Sk (základom pre výpočet výšky náhrady za úkon právnej pomoci bola nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2002 vo výške 12 811 Sk). Ďalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu po 128 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a ods. 4 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2003