znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 665/2013-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. marca 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa spravodajkyňa)   a zo sudcu   Jána   Lubyho   o   sťažnosti   R.   S.,   zastúpenej   Advokátskou kanceláriou L. I. B. legal, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľky   a   advokátky   JUDr. Veroniky   Bolješikovej,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 141/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 172/2001), za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo R. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 141/2008 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu   Piešťany p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp.   zn. 5 C 141/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. R. S. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € (slovom osemtisíc eur),   ktoré   jej j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Piešťany j e   p o v i n n ý   uhradiť   R.   S.   trovy   konania   v   sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet Advokátskej kancelárie   L.   I.   B.   legal,   s.   r.   o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna 2013 doručená   sťažnosť   R.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 141/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 172/2001).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sa týka konania vedeného okresným súdom začatého na základe žaloby sťažovateľky podanej 1. augusta 2001, ktorou sa domáha voči žalovanému CH., s. r. o. (ďalej len „žalovaný“), zaplatenia sumy 3 319,39 € z titulu náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského   uplatnenia. Predmetné   konanie je okresným   súdom vedené pod sp. zn. 5 C 141/2008 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na to, že v predmetnej veci okresný súd nariadil pojednávanie na 5. december 2001, na ktorom vypočul právnych zástupcov a štatutárny orgán   žalovaného.   Pojednávanie   následne   odročil   na   účely   ustanovenia   súdneho   znalca a vypracovania znaleckého posudku.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   ďalej   popisuje   ďalší   priebeh   konania   a namieta predovšetkým prieťahy pri vykonávaní znaleckého dokazovania.

Sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   11.   apríla   2013   sťažnosť   na   prieťahy „v konaní č. k. 5 C/141/2008“, ktorú vybavila podpredsedníčka okresného súdu prípisom zo 6.   mája   2013,   pričom   k   argumentácii   sťažovateľky   okrem   iného   uviedla,   že „dlhé obdobie nekonania vo veci bolo spôsobené práceneschopnosťou zákonnej sudkyne a jednak hľadaním znalca, ktorý by vo veci mohol podať znalecký posudok, bez ktorého nie je možné v konaní pokračovať“ (citované zo sťažnosti sťažovateľky, pozn.).

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Základné právo R. S... podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C/151/2008 (zo sťažnosti a z príloh k nej   priložených   vyplýva,   že   správne   má   byť   uvedená   sp. zn.   5 C 141/2008,   pozn.) (predtým 12 C 172/2001) porušené bolo.

R. S... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť R. S... trovy právneho zastúpenia v sume 275,94 EUR, na účet jej právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   po   jej   predbežnom   prerokovaní   uznesením č. k. IV. ÚS 665/2013-15 z 12. decembra 2013 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 10. januára 2014   predsedníčku   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrila   k   otázke   vhodnosti   ústneho pojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 3. februára 2014 (sp. zn. Spr. 29/14, doručenom ústavnému súdu 6. februára 2014) okrem iného uviedla: „Rozpis procesných úkonov vo veci 5 C/141/2008:

- 01. 08. 2001 podanie návrhu vo veci samej na Okresný súd Piešťany a pridelenie veci sudcovi Mgr. J. M.,

- 09. 08. 2001 doručenie návrhu odporcovi s výzvou na vyjadrenie sa k nemu,

- 23. 08. 2001 doručenie vyjadrenia odporcu k návrhu,

- doručenie vyjadrenia odporcu navrhovateľovi,

- 20. 11. 2001 nariadenie termínu pojednávania na 5. 12. 2001,

- 05. 12. 2001 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili k veci právni zástupcovia oboch strán, pričom pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom ustanovenia znalca,

- 23. 1. 2002 na súde študoval spis právny zástupca odporcu,

- 28. 01. 2002 vydané uznesenie o ustanovení znaleckého ústavu... a o povinnosti odporcu zložiť preddavok na znalecké dokazovanie,

- 13. 02. 2002 odvolanie odporcu voči časti uznesenia, ktorým bolo uložené zložiť preddavok,

- 26.   02.   2002   pokyn   sudcu   na   predloženie   spisu   KS   v   Trnave   na   rozhodnutie o odvolaní,

- 8. 3. 2002 spis predložený KS v Trnave,

- 30. 04. 2002   rozhodnutie   o   podanom   odvolaní   Krajským   súdom   v   Trnave   – v napadnutej časti vec zrušená a vrátená na ďalšie konanie,

- 21. 5. 2002 spis vrátený z KS v Trnave,

- 22. 05. 2002 pokyn sudcu na predloženie súdneho spisu ustanovenému znaleckému ústavu a doručenie uznesenia odvolacieho súdu účastníkom,

- 25. 06. 2002 spis zaslaný znaleckému ústavu na vypracovanie posudku,

- 24. 09. 2002 vrátenie súdneho spisu ústavom pre nemožnosť podania znaleckého posudku   po   preskúmaní   zaslaného   spisového   materiálu,   nakoľko   ústav   nemá   takých pracovníkov, ktorí by v danej veci mohli vypracovať znalecký posudok,

- 4. 11. 2002 zistený z registra znalcov nový znalec,

- 16. 02. 2004 uznesenie o zmene uznesenia, ktorým bol ustanovený ústav, za znalca MUDr. J. B.,

- 10. 03. 2004   námietka   zaujatosti   voči   ustanovenému   znalcovi   zo   strany navrhovateľky,   nakoľko   ustanovený   znalec   bol   v   danej   veci   činný   už   pri   vybavovaní jej sťažnosti,

- 14. 04. 2004 uznesenie o zmene znalca z MUDr. J. B. na MUDr. Z. H.,

- 07. 05. 2004 pokyn sudcu na predloženie súdneho spisu ustanovenej znalkyni,

- 24. 06. 2004 doručenie znaleckého posudku znalkyňou súdu,

- 09. 07. 2004 doručenie vyúčtovania znalečného znalkyňou súdu,

- 25. 08. 2004 nahliadnutie do spisu navrhovateľkou,

- 13. 10. 2004 výzva súdu na doplnenie a opravu znaleckého posudku adresovaná znalkyni   tak,   aby   bol   obsah   písomného   znaleckého   posudku   v   súlade   s   ustanoveniami vyhl. č. 263/1996 Z. z.

- 13. 10. 2004 žiadosť na MS SR o oznámenie znaleckých organizácií, či ústavov z odvetvia dermatológie,

- 29. 10. 2004 odpoveď znalkyne, že žiada vrátiť doručený znalecký posudok na jeho doplnenie po formálnej stránke, pričom k prípadným nedostatkom po obsahovej stránke sa nevedela vyjadriť,

- 12.   11.   2004   urgovanie   odpovede   na   žiadosť   pre   MS   SR   ohľadom   znaleckých ústavov,

- 1.   1.   2005   vec   postúpená   na   Okresný   súd   Trnava   z   dôvodu   prechodu   výkonu súdnictva z Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava,

- 20. 02. 2006 uznesenie o ustanovení ústavu... na podanie znaleckého posudku,

- 16. 03. 2006 odvolanie odporcu voči časti uznesenia, ktorým bolo uložené zložiť preddavok na znalecké dokazovanie,

- 20. 04. 2006 pokyn na predloženie odvolania KS v Trnave,

- 25. 04. 2006 spis predložený KS v Trnave na rozhodnutie o odvolaní,

- 02. 05. 2006   výzva   KS   v   Trnave,   aby   sa   navrhovateľka   vyjadrila   k   odvolaniu odporcu,

- 31. 07. 2006   rozhodnutie   KS   v   Trnave   o   podanom   odvolaní   –   uznesenie v napadnutej časti zrušené a vrátené na ďalšie konanie,

- 28. 09. 2006 spis vrátený z KS v Trnave,

- 11. 06. 2007 uznesenie, ktorým sa neukladá povinnosť odporcovi zložiť preddavok,

- 12. 6. 2007 úprava sudcu na predloženie spisu znaleckému ústavu,

- 25. 6. 2007 zisťované, či navrhovateľka zložila preddavok na znalecké dokazovanie,

- 16. 08. 2007 zisťovanie pobytu navrhovateľky cez register obyvateľov, odpoveď bola súdu doručená 23. 11. 2007,

- 1. 1. 2008 bola vec postúpená na Okresný súd Piešťany z dôvodu prechodu výkonu súdnictva z OS Trnava na OS Piešťany, pričom vec bola pridelená sudkyni Mgr. K. A.,

- 16. 10. 2008 výzva súdu navrhovateľke, či došlo k mimosúdnej dohode,

- 11. 12. 2008 pokyn sudcu na predloženie súdneho spisu ustanovenému znaleckému ústavu podľa úpravy z júna 2007,

- 19. 12. 2008 spis doručený znaleckému ústavu,

- 14. 01. 2009 vrátenie súdneho spisu ústavom pre nemožnosť podania znaleckého posudku z dôvodu, že ústav nie je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu,

- 16. 01. 2009   žiadosť   súdu   pre   MS   SR   o   poskytnutie   súčinnosti   pri   ustanovení znalca,

- 06. 02. 2009 odpoveď MS SR, že v zozname znalcov je zapísaná len MUDr. Z. H.,

- 27. 07. 2009 pridelenie veci JUDr. K. z dôvodu zmeny obsadenia súdu sudcami,

- 01. 11. 2011 preloženie sudkyne JUDr. K. na iný súd,

- 08. 11. 2011 pridelenie veci náhodným výberom JUDr. T. (predtým J.), ktorá bola na Okresný súd Piešťany preložená od 1. 11. 2011, spolu s ďalšími asi 500 spismi registra C a P,

- V období od 30. 05. 2012 do 5. 9. 2012 bola vec pridelená sudkyni Mgr. A. H. z dôvodu,   že zákonná sudkyňa bola viac   ako   6   týždňov,   teda   od   polovice   apríla   2012, práceneschopná, a po ukončení práceneschopnosti zákonnej sudkyne JUDr. J. T. jej bola daná právna vec dňa 5. 9. 2012 opätovne vrátená do jej senátu,

- 29. 10. 2012 výzva súdu navrhovateľke, či došlo k mimosúdnej dohode,

- 11. 12. 2012 odpoveď navrhovateľky na výzvu súdu,

- 02. 01. 2013 výzva MUDr. M. H., či súhlasí, aby na základe sľubu bola pribratá do konania ako znalec,

- 25. 02. 2013 odpoveď MUDr. M. H., že nepôsobí ako súdna znalkyňa,

- 27. 02. 2013 výzva MUDr. Z. H., či súhlasí, aby na základe sľubu bola pribratá do konania ako znalec,

- 22. 03. 2013 odpoveď MUDr. Z. H., že ako súdny znalec nepôsobí od roku 2009,

- 09.   04.   2013   výzva   súdu   MUDr.   Z.   H.,   či   súhlasí,   aby   na   základe   sľubu   bola pribratá do konania ako znalec, nakoľko v danom odvetví nie je v súčasnosti nikto zapísaný ako znalec,

- 26. 04. 2013 súhlas MUDr. H.,

- 03. 05. 2013 pokyn sudcu pre vyššieho súdneho úradníka na ustanovenie MUDr. Z. H. za znalkyňu,

- 03. 05. 2013 pokyn vyššieho súdneho úradníka asistentke senátu na dohodnutie termínu s MUDr. Z. H. ohľadom zloženia sľubu osobou, ktorá nie je znalcom,

- 14. 05. 2013 zloženie sľubu znalkyňou na súde a uznesenie o ustanovení MUDr. Z. H. za znalkyňu,

- 17. 05. 2013   uplatnenie   hotových   výdavkov   MUDr.   Z.   H.   za   účasť   na súde   pri zložení sľubu,

- 19. 06. 2013 predloženie znaleckého posudku a vyúčtovania znalečného,

- 10. 07. 2013 pokyn vyššieho súdneho úradníka na doručenie znaleckého posudku na vyjadrenie účastníkom konania,

- 17. 07. 2013 uznesenie o znalečnom,

- 18. 11. 2013 nariadenie termínu pojednávania na 15. 1. 2014,

- 16. 12. 2013   žiadosť   právneho   zástupcu   navrhovateľky   o   zmene   termínu pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní, čo bolo oznámené protistrane,

- 15. 01. 2013 (správne   má   byť   15.   01.   2014,   pozn.) pojednávanie   odročené na 07. 03. 2014 z dôvodu žiadosti právneho zástupcu navrhovateľky.

Čo   sa   týka   skutkovej   a   právnej   zložitosti   sporu   5 C/141/2008   ide   o   spor o mimoriadne   zvýšenie   náhrady   za   bolesť   a   sťaženie   spoločenského   uplatnenia, ktorý je skutkovo náročnejší, s potrebou vykonať znalecké dokazovanie, pričom súd vo veci opakovane riešil zmenu znalcov pre ich nemožnosť vo veci podať znalecký posudok, K   postupu   sudcov   konajúcich   vo   veci   do   31. 12. 2007   a   od   27. 7. 2009 do 31. 10. 2011 a k prípadným obdobiam nekonania vo veci sa neviem bližšie vyjadriť, nakoľko v súčasnosti na tunajšom súde títo sudcovia nepôsobia. Z časti môžem poukázať na neefektívne   opatrenia   v   súvislosti   s   prechodom   výkonu   súdnictva   medzi   súdmi od 1. 1. 2005 do 1. 1. 2008, čo malo za následok nemožnosť plynule konať vo veciach, často krát spojenú aj so zmenou zákonného sudcu z dôvodu, že nie všetci sudcovia prešli z pôvodných   na   novovytvorené   súdy.   Pri   znovuobnovení   Okresného   súdu   Piešťany od 1. 1. 2008   mali   sudcovia   pridelených   viac   ako   900   vecí   v   pojednávacej   agende, čo neumožňovalo   v jednotlivých   konaniach   konať   bez   prieťahov.   Od   8. 11. 2011   je   vec pridelená sudkyni JUDr. T., ktorá však bola v priebehu roka 2012 od apríla do septembra práceneschopná, pričom zastupujúca sudkyňa si vec nestihla naštudovať tak, aby mohla v nej   konať,   i   s   ohľadom   na   množstvo   vecí   v   jej   pôvodnom   senáte   ako   aj   počet prerozdelených spisov po JUDr. T.

Vo   vzťahu ku   konaniu   na   Okresnom   súde Piešťany   uvádzam,   že sudcovia   podľa možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká je vo všetkých senátoch tunajšieho súdu, preto ani zo strany vedenia súdu nemohlo byť zabezpečené, aby boli nejaké veci prerozdelené z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti v senátoch, Okrem toho treba poukázať, že   všetci   sudcovia   tunajšieho   súdu   vybavujú   v   registroch   C,   Cb   a   P   viac ako 500 vecí v senáte,   čo   im   objektívne   neumožňuje   vo   všetkých   veciach   konať   plynulo a bez prieťahov.

Na záver si dovoľujeme poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu, či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu H., čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje   aj   všetky   veci   prevzaté   z   Okresného   súdu   Trnava   od   roku   1997   patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.“

Predsedníčka okresného súdu súčasne ústavnému súdu oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania prijatej sťažnosti.

Ústavný   súd   vyzval   6.   februára   2014   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky, aby sa vyjadrila   k   stanovisku   okresného   súdu,   ako   aj   k   otázke   nariadenia   verejného pojednávania.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   vo   svojom   podaní   z   19.   februára   2014 (doručenom ústavnému súdu 20. februára 2014) okrem iného uviedla:

„...   Obranu   Okresného   súdu   Piešťany   spočívajúcu   v   poukázaní   na   personálne problémy, ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, nemožno akceptovať.   I   podľa   ustálenej   judikatúry   Ústavného   súdu   SR   (napr.   IV. ÚS 43/06, IV. ÚS 73/07)   nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   štát   musí   zabezpečiť   konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal o odstránenie, resp. má záujem o odstránenie svojej právnej neistoty nemôžu byť dôvodom   na   zmarenie   uplatnenia,   resp.   bránenie   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní...

Okresný   súd   Piešťany   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 C/141/2008   (pôvodne 12 C/172/2001) nekonal riadne alebo ak konal, tak neefektívne.

Pokiaľ ide o otázku právnej a faktickej zložitosti posudzovanej veci, kde ide o spor o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia s potrebou vykonať   znalecké   dokazovanie,   čo   si   síce   vyžaduje   časovo   náročnejší   procesný   postup v konaní,   avšak   podľa   nášho   názoru   to   nie   je   možné   ospravedlniť   obdobiami   zistenej nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu identifikované v našom návrhu vo veci. Pre   úplnosť   ešte   dodávame,   že   v   konaní   je   opätovne   ako   znalkyňa   ustanovená MUDr. Z. H., ktorá už celkovo dvakrát predložila súdu znalecký posudok, ktorý nespĺňal ani len zákonom požadované formálne náležitosti. Nový znalecký posudok, ktorý predložila znalkyňa v konaní sa svojím obsahom úplne zhoduje s predchádzajúcimi posudkami, pričom znalkyňa ani len nepristúpila k predvolaniu sťažovateľky za účelom zistenia aktuálneho stavu   následkov   sporného   lekárskeho   zákroku   u   sťažovateľky   a   zisteniu   rozsahu   škôd na zdraví sťažovateľky v súčasnej dobe.

V dôsledku zdĺhavého, neefektívneho a neodborného postupu zo strany súdu, kedy sa viac   ako   po   12   rokoch   od   uskutočnenia   sporného   lekárskeho   zákroku,   zisťujú   jeho následky,   je   podľa   nášho   názoru   vylúčené   objektívne   zistenie   skutkového   stavu,   čím v podstate možno konštatovať, že Okresný súd Piešťany svojím konaním, resp. nekonaním zmaril ochranu práv sťažovateľky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto sťažovateľka navrhuje, aby Ústavný súd SR rozhodol tak, ako to navrhuje vo svojej Sťažnosti zo dňa 20. 06. 2013, doručenej súdu dňa 21. 06. 2013.“

Sťažovateľka súčasne oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   druhej   vety   OSP   povinný   robiť vhodné   opatrenia, aby sa zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže   odročiť   len   z   dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nie   je právne   zložitá.   Pokiaľ   ide   o   faktickú   zložitosť   veci,   napriek   potrebe   vykonať znalecké dokazovanie podľa názoru ústavného súdu nemôže ísť o takú zložitosť, ktorou by bolo   možné   odôvodniť   doterajší   neprimerane   dlhý   čas   konania   okresného   súdu (12 a pol roka) bez prijatia rozhodnutia vo veci samej. Pritom povaha veci si vyžaduje, aby súd vo veci konal s osobitnou starostlivosťou.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky namietaného súdneho   konania   v   procesnom   postavení   žalobkyne.   Ústavný   súd   zastáva   názor, že správanie   sťažovateľky   v   napadnutom   konaní   nemalo   zásadný   negatívny   vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu zistil ústavný súd rovnaké skutočnosti, ako uviedla predsedníčka okresného súdu o priebehu konania od doručenia žaloby okresnému súdu 1. augusta 2001, odkedy bola vec vedená pod sp. zn. 12 C 172/2001.

Okresný   súd   vo   veci   dosiaľ   nariadil   iba   tri   pojednávania,   z   ktorých sa uskutočnilo pojednávanie   5.   decembra   2001,   pričom   ďalšie   pojednávanie   (nariadené až po   12 rokoch od prvého   pojednávania)   nariadené   na   15.   január   2014   bolo   odročené na žiadosť   sťažovateľky.   Pojednávanie   nariadené   na   7. marec 2014   bolo   odročené na 23. máj 2014.

Okresný   súd   bol   nečinný   v   obdobiach   od   novembra   2002   do   februára   2004, od januára 2005 do februára 2006, od januára do októbra 2008, od februára 2009 do októbra 2012,   t.   j.   takmer   počas   obdobia   siedmich   rokov,   čo   predstavuje   viac   ako   polovicu doterajšej dĺžky konania.

Znalecké dokazovanie, ktoré okresný súd pôvodne nariadil 28. januára 2002, bolo predbežne skončené (po odmietnutí znaleckého posudku, ktorý nemal príslušné náležitosti, predloženého v júni 2004) predložením znaleckého posudku až 19. júna 2013, t. j. po viac ako jedenástich rokoch.

Ústavný   súd   nemohol   akceptovať   argumenty   uvedené   vo   vyjadrení   predsedníčky okresného súdu „vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu súdu“, resp. týkajúce sa „objektívnych   okolností   prieťahov   v   konaní“,   s   tým,   že „vo   vzťahu   ku   konaniu na Okresnom   súde   Piešťany...,   sudcovia   podľa   možnosti   vo   veci   konali   s   ohľadom na zaťaženosť, aká je vo všetkých senátoch tunajšieho súdu, preto ani zo strany vedenia súdu nemohlo byť zabezpečené, aby boli nejaké veci prerozdelené z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti v senátoch, Okrem toho treba poukázať, že všetci sudcovia tunajšieho súdu vybavujú v registroch C, Cb a P viac ako 500 vecí v senáte, čo im objektívne neumožňuje vo všetkých veciach konať plynulo a bez prieťahov.“.

V   uvedenej   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   ustálenú   judikatúru (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalší počet pracovníkov na súde, ktorý   oprávnený   subjekt   požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní   a   v   konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát   zodpovednosti   za   pomalé   konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   IV.   ÚS   260/04, IV. ÚS 127/08,   IV.   ÚS   155/09,   IV.   ÚS   82/2010)   konštatuje,   že   je   z   ústavnoprávneho hľadiska   neprijateľné,   aby   právna   neistota   v   konaní   pred   všeobecným   súdom   nebola odstránená ani po viac ako 12 rokoch od jeho začatia bez ohľadu na to, čo je predmetom konania. Pritom   povaha   veci   sťažovateľky   si   vyžaduje   konanie   súdu   s osobitnou starostlivosťou.   Vychádzajúc   predovšetkým   zo samotnej   doterajšej   dĺžky   napadnutého konania, ale aj z jeho doterajšieho priebehu konania, s poukazom na nečinnosť v období takmer   7   rokov   „znaleckého   dokazovania“ a povahu veci,   ústavný   súd uzavrel, že   celé doterajšie konanie je neefektívne. V nadväznosti na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a preto rozhodol, že okresný súd v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 C 141/2008   porušil   základné   právo   sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 141/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 15 000 €, pričom uviedla:

„V dôsledku zdĺhavého, neefektívneho a neodporného postupu zo strany súdu, kedy sa   budú   pravdepodobne   viac   ako   po   12   rokoch   od   uskutočnenia   sporného   lekárskeho zákroku   zisťovať   jeho   následky,   je   viac   ako   pravdepodobné,   že   nedôjde   k   úplne objektívnemu zisteniu skutkového stavu a zisteniu rozsahu škôd na zdraví sťažovateľky. Okrem   toho   dôsledky   neodborne   vykonaného   lekárskeho   zákroku   pociťovala sťažovateľka bezprostredne po jeho uskutočnení a v ďalšom nasledujúcom období, kedy sa návrhom domáhala na súde svojej ochrany. V tom čase bol jej život veľmi negatívne ovplyvňovaný dôsledkami spôsobeného zákroku, pričom jej výrazne obmedzoval a sťažoval občiansky, súkromný a spoločenský život. Viditeľné stopy po zákroku na tvári sťažovateľky v nej ako v žene vyvolávali často krát pocity poníženia a hanby, pričom celá vzniknutá situácia jej spôsobila na dlhú dobu psychickú traumu.

Po viac ako 12 rokoch od podania žaloby, však sťažovateľka stratila akékoľvek ilúzie pričom úplne prestala veriť súdnemu systému na Slovensku. V prípade akéhokoľvek meritórneho rozhodnutia súdu v danej veci, už totižto po takom dlhom niekoľkoročnom časovom   odstupe,   nikto   u   sťažovateľky   neodstráni   pocit   krivdy,   neistoty   a   poníženia vyplývajúci   zo   situácie,   že   ani   súd   nedokázal   v   primeranom   čase   poskytnúť   ochranu právam, a práve naopak svojim dlhoročným nekonaním, v nej len prehĺbil celkový pocit frustrácie a krivdy.“

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn. 5 C 141/2008   (pôvodne   vedeného   pod   sp.   zn.   12   C   172/2001)   o   návrhu   sťažovateľky z 1. augusta 2001 viac ako dvanásť a pol roka, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu,   ako   aj   skutočnosť,   že   konanie   vo   veci   sťažovateľky   nebolo   do   rozhodnutia ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   8   000   € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov konania za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti) v sume 275,94 €.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 € a vychádzal z pôvodne predloženého návrhu právnej zástupkyne sťažovateľky.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia a spísanie   sťažnosti)   v   súlade   s príslušnými   ustanoveniami   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „vyhláška“), a to za každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 € čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 275,94 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marca 2014