znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 654/2013-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   12.   decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť R. Z., t. č. vo výkone trestu, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 a čl.   7   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 21/2013 zo 14. mája 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. Z. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. septembra 2013 doručené podanie R. Z. (ďalej len „sťažovateľka“) označené ako sťažnosť a žiadosť o ustanovenie   právneho   zástupcu.   Z jeho   obsahu   vyplýva,   že sťažovateľka   namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   a práv   podľa   čl.   6   a čl.   7   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní o dovolaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo 21/2013 a jeho uznesením zo 14. mája 2013, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky jej bolo uznesenie najvyššieho súdu zo 14. mája 2013 doručené   4.   júla   2013.   V sťažnosti   uvádza,   že   argumentáciu   odôvodňujúcu   namietané porušenie   jej   práv   kvalifikovane   doplní   právny   zástupca,   o ktorého   ustanovenie   žiada. Na výzvu   ústavného   súdu   na   doplnenie   sťažnosti   o predpísané   náležitosti   sťažovateľka reagovala podaním doručeným 8. októbra 2013, v ktorom uviedla, že porušenie jej práv spočíva   v nesprávnom   právnom   posúdení   dovolania   a jeho   odmietnutí,   a preto   žiada, aby ústavný   súd   prikázal   najvyššiemu   súdu,   aby   obnovil   stav   pred   týmto   porušením. Sťažovateľka   opäť   poukázala   na   svoju   žiadosť   o ustanovenie   právneho   zástupcu a na obmedzené   možnosti   zabezpečiť   kópiu   napadnutého   rozhodnutia   najvyššieho   súdu, ako aj nahliadnuť do trestného spisu z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd si na účely predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal trestný spis Okresného   súdu   Bratislava   II   vedený   pod   sp.   zn.   4   T   22/2011.   Zo   spisu   bolo   zistené, že sťažovateľka prevzala uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 21/2013 zo 14. mája 2013 v Ústave na výkon trestu... 28. júna 2013.

Podľa   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   v prípade   právoplatného   rozhodnutia   podľa Trestného poriadku, ktoré sa sťažovateľovi v odpise doručuje a ktorým mali byť porušené jeho   základné   práva   alebo   slobody,   je   pre   začiatok   lehoty   podľa   §   53   ods.   3 zákona o ústavnom   súde   rozhodujúce doručenie   odpisu   tohto   rozhodnutia   sťažovateľovi, nie však   jeho   právnemu   zástupcovi   (napr.   III. ÚS 90/03,   III. ÚS 188/03,   III. ÚS 332/04, II. ÚS 246/06).

Uznesenie   najvyššieho   sp.   zn.   2   Tdo   21/2013   zo   14.   mája   2013   nadobudlo právoplatnosť   jeho   vyhlásením   a sťažovateľke   bolo   doručené   28.   júna   2013.   Lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu uplynula 28. augusta 2013. Zásielka so sťažnosťou bola podaná na poštovú prepravu 30. augusta 2013. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola podaná   po   uplynutí   lehoty   podľa   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Pretože zákon o ústavnom súde neumožňuje odpustiť zmeškanie tejto lehoty (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03), je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanej oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013