znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 653/2013-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   12.   decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť E. A., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. M. G., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 10/2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. A. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2013 doručená   sťažnosť   E.   A.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), ktorou   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Sťažovateľ označil v úvode sťažnosti za porušovateľa svojich práv   Krajský   súd   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“),   v petite   však   žiada   vysloviť porušenie   svojich   práv   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 10/2012 a v nadväznosti na tento výrok navrhuje, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 2 Tos 75/2013 z 8. júla 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uvádza,   že   prokurátor   podal   na   neho   18.   februára   2013 obžalobu v   bode 2 pre obzvlášť závažný zločin   krádeže   podľa   §   212 ods.   2   písm.   a), ods. 4 písm. b) a ods. 5 písm. a) Trestného zákona, prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona a v bodoch 4 až 6 obžaloby pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) a ods. 4 písm. a) a b) Trestného zákona, prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, prečin poškodzovania cudzej veci podľa   §   245   ods.   1   a 2   písm.   a) Trestného   zákona a   prečin   neoprávneného   vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona.

Sťažovateľ je stíhaný väzobne z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku,   pričom   za   rozhodujúci   argument   súdov   pre   jeho   väzbu   považuje   obžalobu v bode 2 pre obzvlášť závažný zločin krádeže. Sťažovateľ popiera spáchanie tohto skutku a tvrdí, že jeho vinu nepreukazuje žiadny z dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, naopak, vylučujú ju výpovede dvoch svedkov, ktorí zhodne vypovedali, že «so skutkom č. 2 „u O...“ nemám ja, teda E. A. a ani T. K. nič spoločné». Sťažovateľ opakovane navrhuje okresnému súdu   vykonať výsluch   jedného   zo svedkov,   a to   L. B.,   ktorého výpoveďou, avšak ako usvedčujúcim dôkazom argumentuje prokurátor. Nesprávnosť tejto argumentácie chce   sťažovateľ   preukázať   výsluchom   uvedeného   svedka.   Okresný   súd   dosiaľ   návrh neakceptoval   a   svedka   nepredvolal.   Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že   napriek   väzobnému konaniu   bolo   hlavné   pojednávanie   z 20. júna   2013   odročené   na 25. september   2013 s odôvodnením,   že   skôr   sa   nemôže   konať,   pretože   jeden   člen   senátu   (prísediaci) je na dovolenke.

Sťažovateľ namieta, že jeho vec nie je prerokovávaná bez zbytočných prieťahov ani spravodlivo, a preto žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1) Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní č. 5 To 10/2012 porušil sťažovateľove právo definované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR

2) Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní č. 5 To 10/2012 porušil sťažovateľove právo definované v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR

3) Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní č. 5 To 10/2012 porušil sťažovateľove právo definované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

4) Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní č. 5 To 10/2012 porušil sťažovateľove právo definované v čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

5) Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2 Tos/75/2013, zo dňa 8. 7. 2013

6) Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom   na   začatie   konania   (§   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde)   sa   prejavuje vo viazanosti petitom,   teda   tou   časťou   sťažnosti,   v ktorej   sťažovateľ   špecifikuje,   akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s požiadavkami vyplývajúcimi z § 56 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,   a vo vzťahu   k   tomu   subjektu,   ktorého označil   za porušovateľa svojich   práv. Platí to   predovšetkým   v   situácii,   keď   je   sťažovateľ   zastúpený   zvoleným   advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).

Sťažovateľ formuluje návrh na rozhodnutie (petit) tak, že žiada vysloviť porušenie svojich práv postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 10/2012, ktoré však v sťažnosti vo vzťahu k označenému porušovateľovi nijako neodôvodňuje.

Sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom. Ústavný súd v tejto   súvislosti   poukazuje na   to,   že   účelom   povinného   právneho   zastúpenia   v   konaní pred ústavným súdom je vzhľadom na podmienky konania o sťažnosti upravené v zákone o ústavnom   súde   podanie   kvalifikovaného   návrhu.   Advokát   je   v   súlade   s   §   18   ods.   2 zákona č.   586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších   predpisov   povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,   ktoré   je   povinný   vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne spôsobilé vyvolať   nielen   začatie   konania,   ale   aj   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie, ak sú na to splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky zákonom ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).

V nadväznosti na uvedené nedostatok odôvodnenia sťažnosti, resp. nesúlad petitu a odôvodnenia   sťažnosti   je   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013