znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 65/03-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2003 predbežne prerokoval sťažnosť A. D. Bratislava, s. r. o., Odborárska 3/1270, Bratislava, zastúpenej   advokátom   Mgr. V.   Z.,   B.,   vo veci   porušenia   práva   na súdnu   a inú   právnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu Bratislava III č. k. 9 C 9/99-127 z 18. júna 2001, uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp.   zn.   12 Co   141/2000   z 31.   mája   2001   a č. k.   15   Co   498/01-173   z 31.   júla   2002   a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Nc 94/02 z 27. júna 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. D. Bratislava, s. r. o.,   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 20. januára 2003 doručená sťažnosť A. D. Bratislava, s. r. o., Odborárska 3/1270, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. V. Z., B., ktorou namieta porušenie jej práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k.   9   C   9/99-127   z 18.   júna   2001,   uzneseniami   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“) sp. zn. 12 Co 141/2000 z 31. mája 2001 a č. k. 15 Co 498/01-173 z 31. júla 2002 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. Nc 94/02 z 27. júna 2002.

Sťažovateľka   uviedla,   že   okresný   súd   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   9/99 prejednával a rozhodoval vec, v ktorej bola na strane odporcu označená ako A. D., s.r.o., so sídlom Stolárska 31, Bratislava. Okresný súd v predmetnej veci rozhodol 14. júla 1999 rozsudkom, proti ktorému podala sťažovateľka odvolanie 25. augusta 1999, ktoré doplnila podaním z 21. septembra 1999. O tomto odvolaní krajský súd rozhodol tak, že odvolacie konanie zastavil s odôvodnením, že odporca odvolanie neodôvodnil.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, na základe ktorého najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Neskôr právny zástupca sťažovateľky vzal odvolanie späť, v dôsledku čoho bolo odvolacie konanie zastavené, v časti bol zrušený prvostupňový rozsudok a v tejto časti bolo konanie zastavené.

Dňa   17.   mája   2001   navrhovatelia   požiadali   krajský   súd   o opravu   príslušného rozhodnutia   tak,   aby   bolo   označené   správne   meno   odporcu   A.   D.   Bratislava,   s.   r.   o., namiesto uvádzaného mena A. D., s. r. o.

Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   12   Co   141/2000   z   31.   mája   2001   a okresný   súd uznesením č. k. 9 C 9/99-127 z 18. júna 2001 žiadosti navrhovateľov vyhoveli.

Proti   uzneseniu   okresného   súdu   a krajského   súdu   podala   sťažovateľka   odvolania a zároveň vzniesla i námietku zaujatosti všetkých sudcov krajského súdu.

Zo   sťažnosti   ďalej   vyplýva,   že   14.   1.   2002   (správne   14.   novembra   2002)   bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené uznesenie krajského súdu č. k. 15 Co 498/01-173 z 31. júla 2002, ktorým odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu č. k. 9 C 9/99-127 z 18. júna 2001, spolu s týmto uznesením bolo doručené aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. Nc 94/02 z 27. júna 2002, ktorým najvyšší súd vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 15 Co 498/01 rozhodol tak, že „sudcovia Krajského súdu v Bratislave   E.   T.   –   predsedníčka   senátu,   JUDr.   E.   Ď.   a JUDr.   J.   P.   nie   sú   vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci“.

S poukazom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyhovel jej sťažnosti a vyslovil, že:

„I. Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 9 C 9/99-127 zo dňa 18. 6. 2001 porušil základné právo sťažovateľky A. D. Bratislava, s. r. o., so sídlom Odborárska 3/1270, 831 02 Bratislava na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

II. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 15 Co 498/01-173 zo dňa 31. 07. 2002 porušil základné právo sťažovateľky A. D. Bratislava, s. r.o., so sídlom Odborárska 3/1270, 831 02 Bratislava na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

III. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. Nc 94/02 zo dňa 27. 06. 2002 porušil základné právo sťažovateľky A. D. Bratislava, s. r. o., so sídlom Odborárska 3/1270, 831 02 Bratislava na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

IV. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 12 Co 141/2000 zo dňa 31. 05. 2001 porušil základné právo sťažovateľky A. D. Bratislava, s. r. o., so sídlom Odborárska 3/1270, 831 02 Bratislava na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 9 C 9/99-27 z 18. júna 2001, uznesenia krajského súdu sp. zn. 12 Co 141/2000 z 31. mája 2001 a č. k. 15 Co 498/01-173 z 31. júla 2002 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. Nc 94/02 z 27. júna 2002.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľky   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde).

K porušeniu základných práv sťažovateľky označených v jej sťažnosti malo podľa nej dôjsť   uznesením   okresného súdu   č.   k.   9 C 9/99-127 z 18. júna 2001,   uzneseniami krajského súdu sp. zn. 12 Co 141/2000 z 31. mája 2001 a č. k. 15 Co 498/01-173 z 31. júla 2002 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. Nc 94/02 z 27. júna 2002.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   uznesenie   krajského   súdu č. k. 15 Co 498/01-173 z 31. júla 2002, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 9 C 9/99-127 z 18. júna 2001, jej bolo doručené 14. 1. 2002 (zrejme ide o chybu v písaní   a správne   má   byť 14. 11.   (november)   2002.   Spolu   s týmto   uznesením   jej   bolo doručené i uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. Nc 94/02 z 27. júna 2002.

Ústavný súd po preskúmaní spisového materiálu okresného súdu sp. zn. 9 C 9/99 zistil, že uznesenie okresného súdu č. k. 9 C 9/99-127 z 18. júna 2001 v spojení s uznesením krajského   súdu   č.   k.   15   Co   498/01-173   z 31.   júla   2002   nadobudlo   právoplatnosť 11. novembra 2002.

Uznesenie krajského súdu sp. zn. 12 Co 141/2000 z 31. mája 2001 bolo právnej zástupkyni sťažovateľky doručené 15. júna 2001, keď nadobudlo i právoplatnosť.

Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. Nc 94/02 z 27. júna 2002 nadobudlo účinky už 27. júna 2002, pretože toto rozhodnutie ako rozhodnutie nadriadeného súdu, rozhodujúceho len   o námietke   zaujatosti   proti   konajúcim   zákonným   sudcom   nenadobúda   formálnu   ani materiálnu   právoplatnosť   a iba   deklaruje,   či   sudcovia   sú   alebo   nie   sú   vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Preto také rozhodnutie nadriadeného súdu na účely zachovania lehoty   na podanie   sťažnosti   treba   považovať za   opatrenie,   u ktorého   plynie lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde odo dňa, kedy sa sťažovateľka mohla o opatrení dozvedieť, aj keď sa o tom v skutočnosti nedozvedela. Najvyšší súd rozhodol

27. júna 2002 a až po ňom 31. júla 2002 rozhodoval krajský súd. Po tomto dátume sa sťažovateľka mohla o obsahu rozhodnutia najvyššieho súdu kedykoľvek dozvedieť, ak by bola vyvíjala potrebnú starostlivosť o priebeh jej veci v konaní pred všeobecnými súdmi, pretože   takáto   možnosť   je priamo   predvídaná   oprávnením   sťažovateľky   ako   účastníčky konania   kedykoľvek   nahliadnuť   do   súdneho   spisu.   Ak   tak   neurobila,   nemôže   to   byť na prekážku na záver, že od rozhodovania najvyššieho súdu do podania sťažnosti uplynula doba, ktorá je oveľa dlhšia než zákonom ustanovená lehota na podanie sťažnosti.

Sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   časovo   obmedzený   právny   prostriedok ochrany   ústavnosti.   Preto   s   prihliadnutím   na   deň   nadobudnutia   právoplatnosti   uznesení všeobecných   súdov   (15.   júna 2001   a   11.   novembra   2002),   ktorými malo byť porušené základné   právo   sťažovateľky   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu,   dátum   rozhodovania najvyššieho   súdu   a možnosti   sa   oboznámiť   s obsahom   tohto   opatrenia,   ako   to   už   bolo uvedené a so zreteľom na deň podania sťažnosti na poštovú prepravu (14. januára 2003, čo plynie zo správy príslušného poštového úradu), mal ústavný súd za dostatočne preukázané podanie sťažnosti po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v celom rozsahu ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2003