znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 649/2022-25

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, IČO 36 588 041, v mene ktorej koná advokátka Mgr. Michaela Gočová, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 180/2021 z 29. júna 2022 takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. októbra 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 2 Cdo 180/2021 z 29. júna 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Doplnením podania 11. októbra 2022 sťažovateľ navrhuje vysloviť porušenie základného práva na rovnosť podľa čl. 12 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva na prácu v zmysle čl. 35 ods. 3 a základného práva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky podľa čl. 36 ods. 1 ústavy. Sťažovateľ navrhuje napadnutý rozsudok najvyššieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, zároveň žiada priznať náhradu trov konania.

2. Sťažovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“) domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určenia, že pracovný pomer naďalej trvá, proti žalovanej obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „žalovaná“). Okresný súd rozsudkom č. k. 28 Cpr 4/2016 z 18. októbra 2017 žalobu zamietol. Odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. O dovolaní podanom sťažovateľom rozhodol najvyšší súd uznesením č. k. 8 Cdo 70/2019 z 22. júla 2020, ktorým zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vyslovil právny názor, že rozhodnutie o organizačnej zmene je rozhodnutím, ktoré spadá pod obchodné vedenie spoločnosti, a teda malo byť prijaté súhlasom väčšiny konateľov. Predmetné uznesenie najvyššieho súdu napadol sťažovateľ ústavnou sťažnosťou. Ústavný súd nálezom č. k. I. ÚS 92/2021 z 19. mája 2021 zrušil uznesenie najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vyslovil, že najvyšší súd vychádzal z takého právneho základu vo veci samej (Obchodného zákonníka), ktorý bol v rozpore s právnym základom vzťahu vzniknutého medzi sporovými stranami (pracovnoprávny vzťah), na základe čoho dospel k ústavne neudržateľným právnym záverom. Najvyšší súd po vrátení veci ústavným súdom rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že sťažovateľom podané dovolanie ako nedôvodné zamietol.

3. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 2. decembra 2022 podanie, ktorým vzal ústavnú sťažnosť späť v celom rozsahu. Dôvodom späťvzatia ústavnej sťažnosti bolo uzatvorenie mimosúdnej dohody a urovnanie vzájomných vzťahov medzi sťažovateľom a žalovanou.

4. Podľa § 127 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.

5. Vzhľadom na to, že sťažovateľ vzal svoju ústavnú sťažnosť späť v celom rozsahu, ústavný súd konanie o nej podľa § 127 zákona o ústavnom súde zastavil tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2022

Ladislav Duditš

predseda senátu