znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 644/2020-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra 2020 prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Waldviertler Sparkasse Bank AG, Sparkassenplatz 3, Zwettl, Rakúska republika, zastúpenej advokátskou kanceláriou BBH advokátska kancelária, s. r. o., Suché Mýto 1, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka Mgr. Olga Beláňová, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 50/2016 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti Waldviertler Sparkasse Bank AG z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Waldviertler Sparkasse Bank AG, Sparkassenplatz 3, Zwettl, Rakúska republika (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 50/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 21. júna 2016 na okresnom súde návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, na základe ktorého začalo na okresnom súde súdne konanie vedené pod sp. zn. 2 K 50/2016. Okresný súd uznesením zo 7. júla 2016 rozhodol o začatí konkurzného konania proti dlžníkovi. Od začatia konkurzného konania do podania ústavnej sťažnosti uplynuli 4 roky bez toho, aby okresný súd vo veci rozhodol.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že vo veci okresný súd (ku dňu podania ústavnej sťažnosti) nariadil sedem pojednávaní, tri hneď v priebehu dvoch mesiacov na začiatku konkurzného konania (20. septembra 2016, 13. októbra 2016 a 3. novembra 2016). Ďalšie pojednávanie vo veci bolo nariadené až na 7. august 2018, t. j. viac ako 21 mesiacov od posledného pojednávania, pritom na to nebol žiadny právny ani faktický dôvod. Pojednávanie nariadené na 7. august 2018 bolo súdom odročené na základe spoločného návrhu sporových strán – aj z dôvodu prieťahov začala sťažovateľka s dlžníkom rokovať o možnom mimosúdnom vyriešení vzťahov. Tieto rokovania boli z dôvodu pokračujúcich obštrukcií zo strany dlžníka začiatkom roka 2019 ukončené. Pojednávanie nariadené na 19. marec 2019 bolo okresným súdom zrušené, pretože súd informáciu o jeho nariadení nezverejnil v Obchodnom vestníku. Termín ďalšieho a zároveň posledného pojednávania (v čase podania ústavnej sťažnosti) určil okresný súd na 30. apríl 2019.

3.1 Od podania návrhu bolo vo veci podaných niekoľko vyjadrení sporových strán vrátane ďalších pristupujúcich veriteľov. V priebehu roka 2019 vyšli najavo ďalšie podstatné pohľadávky voči dlžníkovi. V apríli 2019 pristúpili do konania ďalší dvaja veritelia, ktorých okresný súd pripustil do konania uzneseniami zo 14. mája 2019.

3.2 Sťažovateľka zdôraznila potrebu čo najskoršieho rozhodnutia vo veci vo viacerých svojich podaniach adresovaných okresnému súdu, naposledy podaním z 25. novembra 2019. Napriek tomu k rozhodnutiu o návrhu sťažovateľky na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka nedošlo a okresný súd vo veci nevykonal prakticky žiadne procesné úkony (okrem uvedených) smerujúce k vydaniu rozhodnutia.

4. Sťažovateľka podala 15. januára 2020 na okresnom súde sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, na ktorú reagoval okresný súd až po sťažovateľkinej urgencii na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) s konštatovaním, že sťažnosť na prieťahy v konaní považuje za odôvodnenú. Odpoveď okresného súdu považovala sťažovateľka za nedostatočnú, preto sa opätovne obrátila so žiadosťou o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu na krajský súd, ktorý vo svojom podaní doručenom sťažovateľke 21. mája 2020 uviedol, že okresný súd vo veci nekonal plynule a bez zbytočných prieťahov, preto považuje sťažnosť za dôvodnú. Zároveň sťažovateľku informoval o nariadení pojednávania na 10. september 2020.

5. S ohľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň požadovala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Ústavnému súdu bolo 2. decembra 2020 doručené podanie sťažovateľky, ktorým oznamuje, že berie svoju ústavnú sťažnosť v celom rozsahu späť, pretože vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, došlo k náprave. K podaniu pripojila uznesenie okresného súdu z 20. októbra 2020, ktorým okrem iného vyhlásil konkurz na majetok dlžníka.

II.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom

7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

10. Podľa § 127 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.

11. V posudzovanom prípade vzhľadom na to, že sťažovateľka vzala svoju ústavnú sťažnosť v celom rozsahu späť, ústavný súd rozhodol o nej tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2020

Miroslav Duriš

predseda senátu