znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 640/2012-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   14.   decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Bc. A. J., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. P., D., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 40 a čl. 46 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 3 Pv 373/11-16 z 28. septembra 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Bc. A. J. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra 2012 doručená sťažnosť Bc. A. J., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. P., D., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 40 a čl. 46 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   Okresnej   prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 3 Pv 373/11-16 z 28. septembra 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnutým uznesením prokurátor okresnej prokuratúry zamietol   sťažnosť   sťažovateľky   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva Policajného   zboru   Bratislava   I   (ďalej   len   „vyšetrovateľ“)   sp.   zn. ČVS:   ORP-668/1-OVK-B1-2011-PA   z   23.   augusta   2012,   ktorým   bolo   trestné   stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sťažovateľke na I. Rádiodiagnostickej klinike... zastavené.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:«Predmetom   trestného   stíhania   v   posudzovanej   veci   je   vyhodnotenie   podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví zanedbaním adekvátnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej Bc. A. J. dňa 14. 10. 2008 v čase od 11:30 hod počas vykonávania DSAG vyšetrenia na I. Rádiodiagnostickej   klinike...   a   následne   počas   prevozu   na   neurologické   oddelenie..., v dôsledku ktorého ublíženia na zdraví sa pacientka, ktorá bola do nemocnice prijatá ako chodiaca, komunikujúca a pracovne aj rodinne aj inak aktívna stala trvale invalidnou, ochrnutou, so stratou reči a vyžadujúcou 24 hodinovú starostlivosť.

Napriek preukázaným pochybeniam pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré boli podrobne uvedené v sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania a ktoré boli podložené jednoznačnými dôkazmi vrátane znaleckého posudku MUDr. M., prokurátor sťažnosť zamietol, a to bez toho, aby sa vysporiadal s tvrdenými rozpormi.

V   postupe   prokurátora   a   jeho   rozhodnutí   je   viditeľná   snaha   ignorovať   dôkazy, svedčiace o pochybení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti resp. je zrejmá snaha tieto dôkazy bagatelizovať či označiť ich za „pisárske chyby“.

Prokurátor   sa   v   napadnutom   rozhodnutí   vôbec   nevysporiadal   s   námietkami a argumentmi, ktoré boli uvedené v sťažnosti, ale konštatoval, že sa „so záverom policajta stotožňuje“ a doplnil odôvodnenie o vyjadrenie názoru na znalecký posudok MUDr. M., ktorého závery jednoznačne preukázali pochybenia pri poskytovaní lekárskej starostlivosti a ktoré však prokurátor ignoruje.»

Sťažovateľka   považuje   napadnuté   uznesenie   prokurátora   okresnej   prokuratúry   za arbitrárne, „nakoľko   neposkytuje   odpovede   na   námietky   podložené   listinnými   dôkazmi a znaleckým posudkom“.

V   ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   poukazuje   na   závery   znaleckého   posudku vypracovaného v priebehu trestného stíhania a v tejto súvislosti uvádza:

«Podstatným pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti v relatívne krátkom a presne časovo ohraničenom úseku, in concreto v období dňa 14. 10. 2008 od 11:30 hod do cca 15:00 hod, kedy práve presné časové hľadiská a údaje sú kľúčové pre objektívne posúdenie postupov lekárov.

V konaní bol ustanovený znalec, MUDr. B. z odvetvia anestéziológia a resuscitácia, ktorého úlohou bolo posúdiť adekvátnosť zdravotnej starostlivosti počas výkonu vyšetrenia DSAG dňa 14. 10. 2008 v čase od 11:30 hod (vyšetrenie realizoval MUDr. J.) do príchodu konziliárneho lekára neurologického oddelenia.

Znalec MUDr. B. konštatoval, že postup tímu počas vyšetrenia DSAG u pacientky bol správnym,   keď   lekár   MUDr.   J.   pri   vzniku   komplikácii   (bezvedomie)   až   do   príchodu privolaných   špecialistov   „sledoval   a   vyhodnocoval“   stav   pacientky   a   udržoval priechodnosť dýchacích ciest (str. 6 dole posudku).

Takýto záver sa však neopiera o žiadne fakty resp. fakty, preukázané zdravotnými záznamami svedčia o opaku, znalec sa vôbec nezaoberal posúdením časového hľadiska a úkonov od okamihu, kedy pri vyšetrení došlo k vzniku komplikácie až do času príchodu privolaného   lekára   -   neurologičky.   Okrem   toho   MUDr.   B.   ako   znalec   z   odvetvia anestéziológie a resuscitácie nie je kvalifikovaným na posúdenie otázky následkov časového zlyhania poskytnutej starostlivosti vo vzťahu k poškodeniu neurologického charakteru. Pri   skúmaní   podkladov,   z   ktorých   znalec   MUDr.   B.   vychádzal,   možno   dospieť k záveru, že znalec len sumarizoval výpovede svedkov, ktoré však odporovali podkladom a údajom zo zdravotnej dokumentácie a jeho záver v podstate neobsahuje žiadne vlastné znalecké skúmanie a výpovednú hodnotu.

Prvoradou úlohou znalca MUDr. B. boli zistiť, či MUDr. J. uskutočnil všetky úkony nevyhnutné na zabezpečenie správneho preventívneho postupu a liečebného postupu pri vyšetrení DSAG dňa 14. 10. 2008.

Znalec MUDr. B. však k tejto otázke len konštatoval, že MUDr. J. zaistil neodkladne privolanie ďalších špecialistov a do ich príchodu monitoroval funkcie pacientky a udržoval priechodnosť dýchacích ciest pacientky.

Znalec MUDr. B. neuviedol •   či   MUDr.   J.   pred   začatím   vyšetrenia   zabezpečil   všetky   dostupné   prostriedky z hľadiska prístrojového či personálneho vybavenia na pripadne odstránenie následkov pri vzniku komplikácii (ak áno, aké konkrétne), nakoľko sa jedná o vysokorizikové invazívne vyšetrenie, na ktoré bola pacientka vopred objednaná

• prečo si MUDr. J. nevyžiadal asistenciu lekára špecialistu či už zo zariadenia, v ktorom sa vyšetrenie vykonávalo alebo asistenciu doprovodného lekára zo zariadenia, z ktorého bola pacientka na vyšetrenie odoslaná

•   ktoré   konkrétne   úkony   na   zabezpečenie   odstránenia   následkov   vzniknutej komplikácie uskutočnil MUDr. J. po vzniku komplikácie (okrem privolania špecialistov). Zo   zdravotnej   dokumentácie   ako   aj   z   výsledkov   zdravotného   stavu   poškodenej pacientky   krátko   po   vyšetrení   vyplýva,   že   MUDr.   J.   neuskutočnil   prvotné   neodkladné zdravotné opatrenia a absencia poskytnutia adekvátnej liečby trvala viac ako 15 minút, čo malo nezvratné dôsledky. Z dokumentácie vyplýva, že MUDr. J. nevykonal žiadne konkrétne opatrenia na obnovu vitálnych funkcií, t. j.

• nezabezpečil priechodnosť dýchacích ciest • nezabezpečil zvýšenie okysličenia mozgu podaním kyslíka •   nezabezpečil   podanie   látky   zmierňujúcej   prípadné   alergické   účinky   vyvolané podaním kontrastnej látky

• nezabezpečil podanie vazodilatačného lieku. MUDr. J. vo výpovedi z 18. 10. 2011 uviedol, že lekár - špecialista bol privolaný okamžite po vzniku komplikácii a špecialistka (MUDr. V.) sa dostavila v priebehu jednej až dvoch minút od zavolania.

Táto   jeho   výpoveď   resp.   časový   údaj   je   však   v   rozpore   s   existujúcimi   zápismi a údajmi v zdravotnej dokumentácii, zachyteným v deň vyšetrenia, v ktorej MUDr. J. o 13.02 hod dňa 14. 10. 2008, t. j. bezprostredne po tom, čo sa udalosť stala, zapísal o. i. nasledovné   údaje:   začiatok   výkonu:   11:30   hod.   koniec   výkonu   12:15   hod.   a   privolaný špecialista - MUDr. V. do zdravotnej dokumentácie rovnako v deň výkonu zákroku, krátko po udalosti, o 14:04 hod zapísala o. i. nasledovné: o 12:30 hod privolaný lekár neurológie na rtg pracovisko (viď výpis zo zdravotnej dokumentácie na str. 9 a 10 posudku MUDr. T.). Napriek tomu,   že špecialistka   MUDr.   V.   sa podľa   výpovede   svedkov dostavila v priebehu jednej až dvoch minút od zavolania, však nie je zrejmé, kedy bola v skutočnosti privolaná, a preto údaj o tom, že sa dostavila do jednej až dvoch minút je bez výpovednej hodnoty.

Následky   komplikácii   počas   DSAG   vyšetrenia   spôsobené   spazmom   cievy   nie   sú nezvratné a dajú sa zmierniť/odstrániť včasným poskytnutím liečby. MUDr. V. však po príchode k pacientke konštatovala v zápise zo dňa 14. 10. 2008 o 14:04 hod. „Po príchode (pozn. po jej príchode) bola pacientka už pri vedomí, ale nekomunikovala, mala deviované bulby doľava. Globálna afázia, pravostranná hemiplégia... zákrok bol prerušený, pacientka bola uložená na ICJ...“. Ak by sa špecialistka dostavila do jednej až dvoch minút od vzniku komplikácie,   nebolo   by   možné,   aby   pri   svojom   príchode   našla   pacientku   v   stave nezvratného poškodenia mozgu!»

Sťažovateľka   tvrdí,   že   prokurátor   okresnej   prokuratúry   v   napadnutom   uznesení «bagatelizuje význam údajov v zdravotnej dokumentácii a tvrdí, že zdravotná dokumentácia sa vyhodnocuje ex post a nemôže obsiahnuť všetky skutkové okolnosti. A preto prokurátor favorizuje   údaje   získané   svedeckými   výpoveďami   zabezpečenými   s   časovým   odstupom 3 rokov napriek tomu, že odporujú listinným dôkazom - zdravotnej dokumentácii a napriek nedôveryhodnosti svedkov vzhľadom na ich vzťah k veci.

Takýto postoj je neprijateľný a je dôsledkom alebo zaujatosti alebo neznalosti na strane   konajúceho   prokurátora?   Obsahové   náležitosti   a   dobu   archivácie   zdravotnej dokumentácie   rieši   zákon   č.   576/2004   Z.   z.   o   zdravotnej   starostlivosti.   Údaje   v dokumentácii   sú   exaktné   a   nespochybniteľné.   Postoj   prokurátora   je   popretím   účelu   a zmyslu zákona o zdravotnej starostlivosti, archivácii dokumentov. Je potom bezpredmetné vôbec nejakú zdravotnú dokumentáciu viesť!...

V zdravotnej dokumentácii sa nachádzajú tieto časové údaje, keď MUDr. J. o 13:02 hod zapísal začiatok výkonu o 11:30 hod. koniec výkonu o 12:15 hod. Rovnako tiež MUDr. V. zapísala o 14:04 hod že lekár neurológie bol privolaný na pracovisko rtg o 12:30 hod!!! Preto spochybňovanie týchto časových údajov výpoveďami svedkov po 3 rokoch od udalosti je absurdné a nezákonné, nakoľko predstavuje svojvôľu pri hodnotení dôkazov! Nespochybniteľným   dôkazom   je   údaj   -   výstup   z   počítačovej   zostavy   realizujúcej snímky z prebiehajúceho DSAG vyšetrenia, kde sa na jednotlivých snímkach zobrazuje aj čas ich vyhotovenia. Na poslednej snímke z vyšetrenia je časový údaj 11:50:16 hod, t. j. k vzniku komplikácie neprišlo až o 12:15 hod., ale krátko po poslednej expozícii snímky už o 11:50:16 hod, nakoľko inak by sa pokračovalo v zhotovovaní ďalších snímok. Tento údaj je nespochybniteľný! Ak však k vzniku komplikácie došlo už o cca 11:50:16 hod, tak potom doba, počas ktorej nebola pacientke poskytnutá adekvátna starostlivosť je nie len 15 minút, ale dlhšia, nakoľko to bolo obdobie od cca 11:50:16 hod až do príchodu špecialistky, ktorá prišla podľa údajov v dokumentácii o 12:30 hod a podľa jej výpovede to mohlo byť o 12:20 resp. 12:30 hod! Skutočnosť, že ku komplikácii prišlo skôr než o 12:15 hod potvrdzuje aj obsah protokolu č. 63/2009 o vykonanom dohľade ÚDZS na mieste, kde na str. 6/12 Prof. MUDr.   J.   B.,   CSc.,   prednosta   I.   Rádiodiagnostickej kliniky...,   tento uvádza   „Pacientka približne o 12:00 hod prestáva komunikovať s vyšetrujúcim lekárom MUDr. V. J. PhD., neodpovedá na otázky, bulby smerujú doľava...“.

Prokurátor   na   informáciu   uvádzanú   Prof.   B.   o   vzniku   komplikácie   o   12:00   hod uvádza na   str.   7 uznesenia,   že   išlo   o ex post vyjadrenie osoby,   ktorá nebola   priamym účastníkom udalosti a nie je vylúčené, že išlo o pisársku chybu pri sumarizovaní priebehu lekárskych výkonov, keďže sa jedná o jediný podklad, v ktorom sa takýto údaj nachádza. Takéto   konštatovanie   je   zarážajúce   a   odôvodňuje   záver   o   tom,   že   prokurátor   sa neoboznámil s obsahom podkladov vo veci. Totožný údaj o vzniku komplikácii približne o 12:00 hod sa objavuje aj v znaleckom posudku MUDr. B., kde na str. 5/10 konštatoval, že o 12:00 sa realizuje nástrek kontrastnou látkou, kedy pacientka prestáva komunikovať, neodpovedá na otázky, očné gule má stočené doľava...

Znalec MUDr. B. hodnotil zdravotnú starostlivosť z hľadiska svojej špecializácie - anestéziológia a resuscitácia. Avšak poškodenie u pacientky je charakteru neurologického a príčiny tohto poškodenia a rozsiahlosti jeho následkov je preto objektívne možné posúdiť špecialistom z odvetia neurológie.

Takýto   špecialista   -   neurológ   poskytol   svoj   názor vo   forme znaleckého posudku, a tým je posudok MUDr. M., ktorý ako jediný z prizvaných znalcov vykonal komplexné vyhodnotenie tak zdravotnej dokumentácie pacientky pred vyšetrením, ako aj po vzniku komplikácie a ako jediný vychádzal aj z údajov získaných klinickým vyšetrením pacientky. Tento znalec na jasne položené otázky odpovedal že pri vzniku náhlej komplikácie počas DSA vyšetrenia mozgových ciev bola pacientka 15 minút bez lekárskej pomoci - až do príchodu konziliárnej neurologicky. Lekár vykonávajúci vyšetrenie predčasne ukončoval zákrok a nie je jasné, či nejakým spôsobom zabezpečoval starostlivosť o akútnu pacientku až do príchodu neurologicky. V tomto bode vidím čiastočnú príčinnú súvislosť s možnosťou zmiernenia dôsledkov vzniknutého akútneho spazmu vedúceho ku ložiskovému poškodeniu mozgu   okamžitým   podaním   príslušnej   vazoaktívnej   liečby.   Tieto   komplikácie   pri vyšetreniach mozgových ciev sú známe a príslušné pracovisko musí byť na ne schopné akútne   reagovať...   Znalecký   posudok   MUDr.   M.   neobsahuje   ako   východiskové   údaje subjektívne   tvrdenia   trestným   stíhaním   ohrozených   osôb,   ale   vychádza   z   čisto faktografických údajov obsiahnutých v zdravotnej dokumentácii pacientky a z klinického vyšetrenia poškodenej, ktoré ako jediný vykonal práve MUDr. M.».

Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že prokurátor okresnej prokuratúry reagoval na posudok MUDr. M. v napadnutom uznesení len konštatovaním, že „výsluchmi osôb bola preukázaná bezprostredná následnosť vykonania opatrení zo strany neurologicky po vzniku komplikácii“, pričom podľa nej je podstatné «nekonanie MUDr. J., ktorý zákrok vykonával, a nie neurologičky. Ak aj svedecké výpovede majú potvrdzovať, že neurologická prišla do jednej dvoch minút po privolaní, nie je ničím preukázané, kedy bola neurologická privolaná a čo sa dialo od vzniku komplikácie do jej príchodu. Tento časový úsek je viac ako 15 minútový,   čo   je   obdobie   vzhľadom   na   charakter   vzniku   komplikácie   s nezvratnými dôsledkami! MUDr. J. nevyužil možnosť požiadať o asistenciu lekára z odboru anestézy a intenzívnej medicíny pri výkone zákroku ani nevyužil iný spôsob - vyžiadať si doprovod lekára z oddelenia, odkiaľ bola pacientka na vyšetrenie odoslaná. Tým, že tak neurobil, zobral na seba plnú zodpovednosť za priebeh výkonu vyšetrenia ale aj za možnú a ako sa ukázalo aj reálnu komplikáciu, ktorú sám nedokázal zvládnuť lege artis...

V posudzovanom prípade však zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá lege artis, nakoľko   neboli   uskutočnené   všetky   zdravotné   výkony   potrebné   na   správny   preventívny a liečebný postup! Včasné poskytnutie adekvátnej liečby mohlo nepochybne zmierniť rozsah následkov   vzniknutej   komplikácie   a   teda   rozsah   trvalého   poškodenia   pacientky,   čo konštatoval aj znalec MUDr. M.!

Prokurátor   sa   v   uznesení   vôbec   nevysporiadal   ani   s   nedostatočne   zistenými okolnosťami v otázke adekvátnosti prevozu pacientky v stave ťažkého poškodenia mozgu krátko po vzniku tohto stavu na iné pracovisko, keď znalec MUDr. M. na str. 17 v bode ad e/ posudku konštatoval, že intenzívna starostlivosť mala pokračovať v mieste vzniku akútnej lezie mozgu, teda tam, kde bola začatá...

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto dôkaz obstaral.

Hodnotenie dôkazov nemožno však spájať so svojvôľou či voľnou úvahou orgánu činného   v   trestnom   konaní.   V   posudzovanom   prípade   prokurátor   v   rozpore   s   vyššie uvedenými   zásadami   bezdôvodne   negoval   existujúce   listinné   dôkazy,   ako   aj   dôkaz zrealizovaný formou znaleckého posudku znalcom z odvetvia neurológie, ďalej vyhodnotil údaj jedného zo svedkov ako pisársku chybu pričom iným svedkom resp. ich výpovediam priznáva   dokonca   vyšší   význam   ako   údajom   zachyteným   v   písomných   podkladoch zdravotnej dokumentácie, čo svedčí o svoj vôli pri hodnotení dôkazov.».

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka tvrdí, že napadnuté uznesenie prokurátora okresnej   prokuratúry „je   flagrantným   porušením   základných   zásad   trestného   konania, popretím   princípu   rovnosti   strán   a   povinnosti   orgánov   v   činných   v   trestnom   konaní posudzovať a hodnotiť dôkazy objektívne tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, a porušením základných práv a slobôd sťažovateľky...

Rozhodnutie   prokurátora   je   rozhodnutím   nezákonným,   ktorého   dôsledkom   je opätovné poškodenie základných práv osoby,   ktorá už bola poškodená trestným činom. Namiesto kvalifikovaného a zákonného vyšetrenia pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,   dôsledkom   ktorej   je   trvalá   invalidita,   bolo   vydané   rozhodnutie,   ktoré   je legalizáciou   nezákonných,   hoci   aj   neúmyselných,   konaní   poskytovateľov   zdravotnej starostlivosti.

Ani   vyšetrovateľ   v   prvostupňovom   rozhodnutí   a   ani   prokurátor   v   napadnutom uznesení   neodstránil   a   ani   náležité   nezdôvodnil   existujúce   podstatné   rozpory   medzi listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami, medzi svedeckými výpoveďami navzájom ako aj rozpory medzi závermi posudku MUDr. B. na jednej strane n posudkom MUDr. M. na strane druhej a vec posúdil jednostranne, v rozpore s povinnosťou hodnotiť dôkazy vo svojom súhrne!...“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a ochranu zdravia upravené v čl. 40 Ústavy SR bolo uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 3 Pv 373/11-16 zo dňa 28. 09. 2012 porušené.

2) Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 3 Pv 373/11-16 zo dňa 28. 09. 2012 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnej prokuratúre Bratislava I na ďalšie konanie.

3) Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania vo výške 323,49 Eur, ktorú je Okresná prokuratúra Bratislava I povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. J. P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená   na   princípe   subsidiarity,   ktorého   zmysel   a   účel   spočíva   v   tom,   že   ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného   súdu   podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde (III. ÚS 149/04).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáha,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že napadnutým uznesením prokurátora okresnej prokuratúry došlo k porušeniu jej základných práv podľa čl. 40 a čl. 46 ods. 1 ústavy. Vzhľadom na už uvedené sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažovateľka disponovala pred podaním sťažnosti   ústavnému   súdu   aj   inými   účinnými   právnymi   prostriedkami   ochrany   svojich základných práv, na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší   opakovaný   podnet   v   tej   istej   veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona o prokuratúre ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a to aj vo vzťahu k tým právam, ktorých porušenie sťažovateľka namieta touto sťažnosťou (pozri napr. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05, IV. ÚS 28/2010 atď.).

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre viackrát vyslovil právny názor, podľa ktorého vynechanie tohto prostriedku ochrany (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľka, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu orgánu činného v prípravnom konaní, resp. aj pred začatím trestného stíhania (I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nepreukázala, že v súvislosti s ochranou svojich základných práv ešte pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyčerpala všetky právne prostriedky ochrany svojich základných práv, ktoré jej   zákon   o   prokuratúre   účinne poskytuje a   na   ktorých   použitie   je podľa   tohto   zákona oprávnená (podnet, opakovaný podnet), a preto jej sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2012