znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 64/2011-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Bc.   M.   D.   a Ľ.   D.,   obaja   bytom   B.,   ktorou   namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uzneseniami Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 39 Er 2431/2005 z 11. februára 2010   a   sp.   zn.   0 Er 1824/2001   zo   17.   marca   2009,   ako   aj   uznesením   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. 18 CoE 402/2009 z 30. novembra 2009 a porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaniach vedených pod sp. zn. 39 Er 2431/2005 a sp. zn. 0 Er 1824/2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Bc. M. D. a Ľ. D. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2010 doručená sťažnosť Bc. M. D. (ďalej len „sťažovateľ“) a Ľ. D. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), obaja bytom B., vo veci namietaného porušenia ich v sťažnosti bližšie neoznačených základných práv postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   39 Er 2431/2005 a jeho uznesením   z 11. februára 2010 a tiež jeho postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Er 1824/2001 a jeho uznesením zo 17. marca 2009, ako aj uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 18 CoE 402/2009 z 30. novembra 2009.

Sťažovatelia   v sťažnosti   uviedli,   že „týmto   podávame   sťažnosť   v zmysle   platnej legislatívy   z dôvodu   nesprávneho   úradného   postupu   na   konanie   predsedu   senátu   KS v Bratislave   JUDr.   B.   T.,   ktorý   v uznesení   č.   k.   18   CoE   402/09   zo   dňa   30.   11.   2009 postupoval   v zmysle   neplatného   zákona   a potvrdil   bez   komentára   a odôvodnenia predchádzajúce porušenie zákona OS BA II JUDr. N. V. resp. JUDr. N. P. týkajúce sa výšky súdnych   poplatkov   v č.   k.   39   Er   2431/2005,   EX   166/05...   a žiadame   o zrušenie právoplatnosti Uznesenia č. k. 18 CoE 402/09 zo dňa 30. 11. 2009 vydané Krajským súdom v Bratislave v celom rozsahu...“.

Ďalej sťažovatelia uviedli, že v uznesení okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-317 z 11. februára 2010 súdny poplatok „JUDr. N. V. nestanovila v súlade so zákonom a miesto 6   %   nesprávne   uvedených   v písomnosti   Uznesenie   39   Er   2431/2005-32   z vymáhaného nároku stanovila pre nás výšku súdneho poplatku na 180,76 % z vymáhaného nároku...“.

Sťažovatelia namietajú „nesprávny úradný postup“ aj v konaní vedenom okresným súdom   pod   sp.   zn.   0   Er   1842/2001.   Podľa   ich   názoru „vydaným   Uznesením č. k. 0 Er 1824/200-114, EX 180/2001 zo dňa 17. 3. 2009 vydané OS BA II, JUDr. N. V. – sudca zámerne neuviedla (zatajila všetky dátumy v konaní súdneho exekútora Mgr. R. G. pod sp. zn. OS BA II Er 1824/01-1“.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   namietajú   aj   prieťahy   v označených exekučných konaniach. Podľa sťažovateľov „v konaní č. 39 Er 2431/2005 dodnes nie je správne   a podľa   zákona   stanovená   hodnota   súdneho   poplatku...   a taktiež   nikdy   nebol sudkyňami OS BA II požadovaný dôkaz o naplnení notárskej zápisnice oprávneným, ani od oprávneného, ani od súdneho exekútora!

V konaní č. 0 Er 1824/2001 bol porušený zákon v časti zákonom stanovených lehôt a napriek tomuto porušeniu zákona súdnym exekútorom bola exekúcia uznaná sudkyňou JUDr. N. V. za právoplatnú a vykonateľnú.“.

Napokon sťažovatelia tvrdia, že „týmito konaniami boli nám spôsobené devastačné škody   na   majetku,   ktorých   výšky   a hodnoty   sú   uvedené   v spisoch!   Tieto   náhrady   škôd žiadame vyplatiť v celom rozsahu aj s pripočítanými úrokmi z omeškania od MS SR!“.

Keďže sťažnosť nespĺňala náležitosti ustanovené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval sťažovateľov prípisom z 5. novembra 2010 na jej doplnenie a odstránenie nedostatkov. Zároveň ich požiadal o zaslanie dokladov potrebných na posúdenie opodstatnenosti ich žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Dňa 30. novembra 2010 a následne 2. decembra 2010 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľov, v ktorom vyslovujú názor, že v ich prípade postupom okresného súdu v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   39   Er   2431/05   a sp.   zn.   0 Er 1824/2001   a jeho uzneseniami č. k. 39 Er 2431/2005-317 z 11. februára 2010 a č. k. 0 Er 1824/2001-114 zo 17. marca 2009 „boli porušené naše základné občianske práva a slobody a to najmä právo na   konanie   pred   spravodlivým   súdom   bez   prieťahov,   ako   aj   porušenie   zásady   rovnosti účastníkov konania“.

Sťažovatelia ďalej konkretizovali, že sa v konaní pred ústavným súdom domáhajú:„Uznesenie   č.   k.   39   Er   2431/05-317,   vydané   OS   BA   II   zrušiť   v celom   rozsahu, vykonať všetky zákonom predpísané úkony, ktoré doteraz OS BA II nevykonal – najmä však doložiť naplnenie notárskej zápisnice a rozhodnúť vo veci podľa zákona...

V tomto konaní si uplatňujeme náhrady všetkých škôd, ktoré nám boli spôsobené! Tieto škody sú uvedené v spise č. k. 39 Er 2431/05 OS BA II vrátane nemajetkovej ujmy za stratu 5-tich rokov života.

... uznesenie č. k. 0 Er 1824/2001-114, vydané OS BA II zrušiť v celom rozsahu, vykonať všetky zákonom predpísané úkony a rozhodnúť vo veci podľa zákona.

... uznesenie č. k. 18 CoE 402/09, vydané KS v Bratislave zrušiť v celom rozsahu...“

Sťažovatelia   pripojili   k doplneniu   sťažnosti   potvrdenie   o osobných,   majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov a na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom,   ako aj potvrdenie zamestnávateľa o príjme sťažovateľa a potvrdenie Sociálnej poisťovne, ústredia, o výške dôchodku sťažovateľky.

II.

Podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   ústavný   súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods.   1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný sťažnosťou (§ 49 a nasl. zákona o ústavnom súde) a najmä jej petitom.

Z doplnenia sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je namietané porušenie základného práva   sťažovateľov „na   konanie   pred   spravodlivým   súdom   bez   prieťahov“, ako   aj „porušenie zásady rovnosti účastníkov konania“ postupom okresného súdu v konaniach vedených   pod   sp.   zn.   39   Er   2431/05   a sp.   zn.   0   Er   1824/2001   a jeho   uzneseniami č. k. 39 Er 2431/2005-317 z 11. februára 2010 a č. k. 0 Er 1824/2001-114 zo 17. marca 2009, ako aj uznesením krajského súdu sp. zn. 18 CoE 402/2009 z 30. novembra 2009. Hoci sťažovatelia nekonkretizovali, ktoré ich základné práva mali byť porušené, ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti ustálil, že ide o základné práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods.   3   a čl.   48   ods.   2   ústavy,   a na   základe   tejto   právnej   kvalifikácie   ich   sťažnosť   aj predbežne prerokoval.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   18   CoE   402/2009   z   30.   novembra   2009, uznesením okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-317 z 11. februára 2010 a uznesením okresného súdu č. k. 0 Er 1824/2001-114 zo 17. marca 2009

Zo   sťažnosti   a z   jej   doplnenia   sa   dá   vyvodiť,   že   smeruje   predovšetkým   proti uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn.   18   CoE   402/2009   z   30.   novembra   2009,   uzneseniu okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-317 z 11. februára 2010 a uzneseniu okresného súdu č. k. 0 Er 1824/2001-114 zo 17. marca 2009, ktoré žiadajú sťažovatelia zrušiť.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že jednou   zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, IV. ÚS 338/08).

Z dokumentácie   priloženej   k sťažnosti   ústavný   súd   (z   uznesenia   okresného   súdu č. k. 39   Er   2431/2005-317   z   11.   februára   2010,   pozn.)   zistil,   že   napadnuté   uznesenie krajského súdu sp. zn. 18 CoE 402/2009 z 30. novembra 2009, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   39   Er   2431/2005-299   z   8.   júna   2009 o nepriznaní oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   sťažovateľom   za   námietky   podané   proti   exekúcii vedenej proti nim ako povinným, nadobudlo právoplatnosť 19. januára 2010.

Ústavný súd zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 39 Er 2431/2005 ďalej zistil, že namietané uznesenie okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-317 z 11. februára 2010,   ktorým   okresný   súd   konanie   o námietkach   sťažovateľov   (ako   povinných)   proti exekúcii   zastavil   z   dôvodu   nezaplatenia   súdneho   poplatku   za   námietky   proti   exekúcii, nadobudlo právoplatnosť 22. februára 2010.

Rovnako   ústavný   súd   zo   spisu   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 0 Er 1824/2001   zistil,   že   proti   namietanému   uzneseniu   č.   k.   0   Er   1824/2001-114 zo 17. marca   2009,   ktorým   okresný   súd   námietky   sťažovateľa   (ako   povinného) z 20. novembra   2006,   z   11.   januára   2007,   zo   14.   januára   2007,   z   19.   marca   2007, 21. augusta 2007 a 9. decembra 2007 proti exekúcii odmietol, sťažovateľ podal odvolanie napriek tomu, že proti predmetnému uzneseniu nie je odvolanie prípustné podľa § 202 ods. 2   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   v spojení   s §   50   ods.   4 Exekučného poriadku. Krajský súd uznesením sp. zn. 20 CoE 557/2009, 20 CoE 559/2009, 20 CoE 560/2009   z   21. októbra   2010   odvolanie   sťažovateľa   odmietol   v súlade   s   §   218 ods. 1 písm. c) OSP, keďže bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Na základe uvedeného uznesenie okresného súdu č. k. 0 Er 1824/2001-114 zo 17. marca 2009 nadobudlo právoplatnosť 1. apríla 2009, keď predmetné uznesenie bolo doručené sťažovateľovi.

Od   uvedených   dátumov   právoplatnosti   namietaných   rozhodnutí   okresného   súdu a krajského súdu začala sťažovateľom plynúť dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti pre porušenie   základných   práv   a slobôd   ústavnému   súdu.   Ich   sťažnosť   však   bola   doručená ústavnému súdu až 11. mája 2010.

Vychádzajúc z dátumu nadobudnutia právoplatnosti namietaných uznesení okresného súdu (1. apríla 2009, resp. 22. februára 2010) a krajského súdu (19. januára 2010) a dátumu doručenia sťažnosti (11. mája 2010) ústavný súd konštatoval, že sťažnosť bola v tejto časti podaná   zjavne   po   uplynutí   dvojmesačnej   lehoty   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   sťažnosť   v časti,   ktorou   sťažovatelia   namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy označenými uzneseniami okresného   súdu   a krajského   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

2.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 2431/2005

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov „na konanie pred spravodlivým súdom bez prieťahov“, t. j. základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 2431/2005 ústavný súd zistil,   že   sťažovatelia   sa   v uvedenej   veci   už   obrátili   na   ústavný   súd,   a to   sťažnosťou doručenou mu 11. septembra 2009.

Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 305/09 zo 7. októbra 2009 odmietol sťažnosť sťažovateľov ako zjavne neopodstatnenú. Predmetné uznesenie ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť 6. novembra 2009.

V zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,   o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

S poukázaním   na   citované   ustanovenie   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľov v časti, ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom okresným súdom   pod   sp.   zn.   39   Er   2431/2005   v období   do   6.   novembra   2009,   ako   neprípustnú z dôvodu predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu v tejto veci.

Sťažovatelia v sťažnosti opätovne namietajú, že k porušeniu ich základného práva „na   konanie   pred   spravodlivým   súdom   bez   prieťahov“ dochádza   od   decembra   2005 postupom   okresného   súdu   v exekučnej   veci,   kde   vystupujú   ako   povinní „bez   zákonom predpísaného úkonu – preverenia naplnenia notárskej zápisnice oprávneným v prospech povinných“.

Zo sťažnosti   a z priloženej dokumentácie vyplýva, že okresný   súd poveril   súdnu exekútorku   Mgr.   A.   S.   (ďalej   len   „súdna   exekútorka“)   vykonaním   exekúcie.   Súdna exekútorka vydala upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo sťažovateľom ako povinným doručené   v decembri   2005,   resp.   v januári   2006.   Sťažovatelia   podali   proti   exekúcii v zákonnej lehote námietky. Okresný súd ich 31. januára 2006 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za námietky v sume 16,585 € v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Sťažovatelia požiadali   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Uznesením   okresného   súdu   č. k.   39   Er 2431/2005-118   z   18.   septembra   2006   im   oslobodenie   nebolo   priznané.   Uznesením krajského súdu č. k. 2 CoE 171/2006-133 bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Následným uznesením okresného súdu č. k. 39 Er 2431/2005-299 z 8. júna 2009 opätovne nebolo oslobodenie od súdnych poplatkov priznané. Ďalším uznesením krajského súdu č. k. 18 CoE 402/2009-305 z 30. novembra 2009 bolo uznesenie okresného   súdu   z 8.   júna   2009   potvrdené   a   19.   januára   2010   sa   stalo   právoplatným. Vzhľadom na to, že sťažovatelia nezaplatili súdny poplatok za námietky proti exekúcii v uloženej pätnásťdňovej lehote, bolo konanie o námietkach v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov   zastavené,   a to   uznesením   okresného   súdu   č. k.   39   Er   2431/2005-317   z   11. februára   2010   (právoplatným   22.   februára   2010).   Opravným   uznesením   č.   k.   39   Er 2431/2005-348 z 29. marca 2010 okresný súd opravil odôvodnenie uznesenia č. k. 39 Er 2431/2005-317.   Uznesením   č.   k. 39 Er   2431/2005-457 z 12.   augusta   2010 okresný   súd pripustil zmenu účastníkov exekučného konania vedeného pod sp. zn. 39 Er 2431/2005. Proti označenému uzneseniu sťažovatelia podali odvolanie, a preto bol spis 5. novembra 2010 postúpený krajskému súdu, ktorý vo veci do dňa predbežného prerokovania sťažnosti o odvolaní ešte nerozhodol.

Ústavný   súd   sumarizujúc   svoje   zistenia   dospel   k záveru,   že   ani   v období   po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia sp. zn. III. ÚS 305/09, t. j. po 6. novembri 2009, nevykazuje postup okresného súdu nedostatky, na základe ktorých by po prijatí sťažnosti v tejto   časti   na   ďalšie   konanie bolo   možné   reálne dospieť   k záveru,   že   v tomto   období okresný súd svojím postupom v namietanom konaní porušuje základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní ich sťažnosť v tejto   časti   odmietol   z dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Odmietnutie   sťažnosti   v tejto   časti   nevylučuje,   aby   sa   sťažovatelia   opätovne uchádzali o ochranu svojich ústavou garantovaných práv v konaní pred ústavným súdom v prípade,   ak   by   bol   okresný   súd   v ďalšom   období   bez   ospravedlniteľného   dôvodu v napadnutom konaní nečinný alebo by bola jeho ďalšia činnosť neefektívna.

3.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Er 1824/2001

Sťažovatelia   namietajú   aj   porušenie   svojho   základného   práva „na   konanie   pred spravodlivým súdom bez prieťahov“, t. j. základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Er 1824/2001. V tejto súvislosti okrem zrušenia uznesenia č. k. 0 Er 1824/2001-114 zo 17. marca 2009 navrhujú „začať kontrolou   dátumov   a lehôt   určených   pre   súdneho   exekútora   a OS   BA   II.   Po   kontrole dátumov navrhujeme konať v zmysle platných zákonov – zastavenie exekúcie a vyplatenie všetkých neoprávnene zadržiavaných finančných prostriedkov povinným...“.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti (návrhu) môže ísť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,   ak v konaní pred   orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II.   ÚS   1/05,   IV.   ÚS   55/05,   IV.   ÚS   288/05).   Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti,   ktorej predmetom je namietanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedeného práva   sa   namieta   v takom   konaní   pred   všeobecným   súdom,   v ktorom   už   príslušný   súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 268/2010).

Aplikujúc   uvedené   právne   názory   ústavný   súd   v zhode   so   svojím   zistením,   že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 0 Er 1824/2001 bolo právoplatne skončené 1. apríla   2009 (nadobudnutím   právoplatnosti uznesenia   č.   k. 0   Er   1824/2001-114   zo 17. marca   2009),   t.   j.   predo   dňom   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu,   sťažnosť sťažovateľov   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   aj   v tejto   časti   pre   zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   už   ústavný   súd   ďalšími požiadavkami sťažovateľov na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2011