znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 64/08-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti Ing. P. K., T.rnava, zastúpeného advokátom JUDr. T. S., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 112/98, za účasti Okresného súdu Trnava, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Trnava vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   14   C   112/98 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trnava p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14 C 112/98 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing.   P.   K.i p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   80 000 Sk   (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť   Ing.   P.   K.   trovy   právneho zastúpenia   v sume   6 732 Sk   (slovom   šesťtisícsedemstotridsaťdva   slovenských   korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. T. S., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára 2008 doručená sťažnosť Ing. P. K., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. T. S., T., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 112/98.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 8. júna 1998 okresnému súdu návrh na   začatie   konania,   v ktorom   sa   domáhal   od   spoločnosti   K.,   a.   s.,   B.   (ďalej   len „odporkyňa“), zaplatenia sumy 661 766 Sk s príslušenstvom.

Pojednávania v danej veci sa uskutočnili 18. novembra 1998, 17. novembra 2000, 24. októbra 2003, 3. decembra 2003 a 6. februára 2004. Okresný súd uznesením sp. zn. 14 C 112/98 z 3. apríla 2005 ustanovil znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku z dôvodu určenia nákladov potrebných na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu.

Sťažovateľ ďalej uvádza: „Znalec do dnešného dňa znalecký posudok nevypracoval... Mám   za   to,   že Okresný   súd   v Trnave   mohol   a mal   vyvinúť   na   znalca   väčší   tlak a v prípade,   že   by   znalec   nebol   schopný   vypracovať   znalecký   posudok   v zmysle   úlohy zadanej mu súdom, mal súd pribrať do konania iného znalca.

Som   toho   názoru,   že   v konaní   sú   neodôvodnené   prieťahy   minimálne   v rozsahu 5 rokov. Spočívajú v zbytočne veľkých odstupoch medzi pojednávaniami dňa 18. 11. 1998 a 17. 11. 2000 a pojednávaniami medzi 06. 02. 2004 a 30. 01. 2008, s prihliadnutím na to, že v tomto období nedošlo k vypracovaniu znaleckého posudku, pričom súd nespravil nič preto,   aby   primäl   znalca   k vypracovaniu   znaleckého   posudku,   alebo   aby   znalcovi   vec odňal... Taktiež ani samotné predvolanie len môjho právneho zástupcu JUDr. T. S. dňa 30. 01. 2008 na Okresný súd v Trnave za účelom informatívneho výsluchu riešeniu veci nijakým spôsobom nepomohlo.“

Podľa   názoru   sťažovateľa   postupom   okresného   súdu   v označenom   konaní   došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto navrhuje, aby vo veci jeho sťažnosti ústavný súd vydal nasledovný nález:„1)   Okresný   súd   v Trnave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   112/98   porušil základné právo Ing. P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

2) Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 112/98 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3)   Ing.   P.   K.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 500 000.- Sk, ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť náhradu trov konania Ing. P. K. na účet právneho zástupcu - advokáta JUDr. T. S. v sume 6 732,- Sk (3176.- + 190.-. x 2) za 2 úkony právnej pomoci.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 64/08-10 z 21.   februára   2008   ju   prijal   na   ďalšie   konanie.   Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa   a predsedu   okresného   súdu,   aby   sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. 1 SprV/15/2008 zo 14. marca 2008, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 10. apríla 2008, uviedol:

„Vec   napadla na   tunajší súd dňa   08.   06.   1998,   pričom   táto vec   bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. B. M., ktorá vo veci nariadila prvé pojednávanie na 18. 11. 1998 a toto   pojednávanie   odročila   na   neurčito   z   dôvodu   potreby   vykonania   znaleckého dokazovania. Znalecký posudok bol súdu predložený dňa 31. 05. 2000.

Dňa 17. 11. 2000 nariadila sudkyňa vo veci ďalší termín pojednávania, ktorý bol však odročený na 07. 02. 2001 z dôvodu nedostavenia sa znalcov.

Dňa   07.   02.   2001   bolo   pojednávanie   opätovne odročené   z dôvodu   neprítomnosti znalca Ing. J. K.

Keďže zákonná sudkyňa JUDr. B. M. odišla do starobného dôchodku, bol spis dňa 01. 07. 2001 pridelený na ďalšie konanie opatrením predsedníčky tunajšieho súdu novej zákonnej sudkyni JUDr. M. M.

Z dôvodu odchodu sudkyne na materskú dovolenku bol následne spis pridelený novej zákonnej sudkyni Mgr. A. T. dňa 30. 05. 2002. Táto sudkyňa po preštudovaní spisového materiálu nariadila dňa 19. 09. 2003 nový termín pojednávania, ktoré bolo odročené na 24. október 2003.

Uvedené pojednávanie bolo opätovne odročené na deň 03. 12. 2003. Po vypočutý znalca Ing. J. K. na tomto pojednávaní súd odročil pojednávanie na deň 23. 01. 2004. Tento termín pojednávania bol zrušený, bol nariadený nový termín pojednávania na deň 06. 02. 2004, ktorý bol taktiež zrušený a bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 03. 04. 2005, pričom do konania bol pribratý znalec Ing. J. H., ktorý nepredložil znalecký posudok súdu napriek viacerým urgenciám až do 01. 02. 2008, kedy bol spisový materiál žiadaný súdom na vrátenie.

Znalec   konštatoval,   že   nemôže   vo   veci   vypracovať   znalecký   posudok,   pretože   zo strany   právneho   zástupcu   navrhovateľa   neboli   predložené   všetky   doklady,   pričom   ide o náročné znalecké dokazovanie, pri ktorom je potrebná súčinnosť účastníkov. Znalecký posudok nie je možné vypracovať bez toho, že by právny zástupca navrhovateľa,   resp. navrhovateľ predložil požadované doklady, z čoho vyplýva, že navrhovateľ sa vo veľkej miere podieľa na spôsobených prieťahoch v konaní.

Na druhej strane však musím konštatovať, že prieťahy v konaní sú spôsobené aj tým, že sudkyňa nekoná vo veci razantnejšie a efektívnejšie.“

Zákonná sudkyňa v stanovisku z 13. marca 2008 k priebehu predmetného konania uviedla:

„Uznesením   č.   k.   14   C   112/98-90   zo   dňa   3.   4.   2005   bolo   nariadené   znalecké dokazovanie znalcom Ing. J. H., ktorému bol spis po právoplatnosti uznesenia zaslaný. Znalec si spisový materiál prevzal dňa 29. 6. 2005. Dňa 7. 7. 2005 si podal znalec na súde písomné požiadavky na vypracovanie znaleckého posudku, a to najmä požiadavku, aby mu súd zaslal konkrétne listinné doklady v podaní bližšie označené. Vzhľadom k tomu, že na súde sa spis nenachádzal, bolo znalcovi oznámené, aby použil listinné doklady doložené do spisu   ktorý   má   k   dispozícii,   prípadne   aby   na   ich   doloženie   vyzval   účastníkov   konania, ktorých súd zaviazal na súčinnosť so znalcom, a ktorí by mu mohli byť nápomocní aj v ďalších   požiadavkách,   keď   znalec   napríklad   žiadal   súd   aby   mu   zabezpečil   vstup   do nehnuteľnosti, ktorá je strážená psom. Dňa 16. 8. 2006 bol znalec zo strany súdu urgovaný na   vypracovanie   znaleckého   posudku,   na   čo   znalec   reagoval   oznámením,   že   znalecký posudok môže vyhotoviť v čase 3 - 4 mesiacov od doloženia ním požadovaných listinných dokladov,   na doloženie   ktorých   žiadal už aj   navrhovateľa,   a JUDr. T.   S.   ako   právneho zástupcu navrhovateľa, ktorého na odpoveď ohľadom možnosti zabezpečenia dokladov už aj urgoval,   pretože na výzvu mu neodpovedal.   Znalec zároveň požiadal súd aj o zloženie preddavku na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 60.000,- Sk. Dňa 27. 10. 2006 súd písomne vyzval znalca na presnú špecifikáciu úkonov, na vykonanie ktorých požaduje zložiť preddavok v takej výške, a zdôvodnenie potreby jednotlivých úkonov. Na túto výzvu znalec opísal   postup   pri   vypracovávaní   posudku,   ktorý   vzhľadom   na   zadanú   mu   otázku   je viacfázový a časovo náročnejší, rovnako tak pre potreby vypracovať si sanačný projekt a rozsiahle merania ktoré sú potrebné pre zaujatie stanoviska, a je aj finančne náročný, pretože náklady na vypracovanie znaleckého posudku odhadol predbežne na 100.000,- Sk. K   započatiu   prác   na   posudku   však   potreboval   listinné   doklady   od   navrhovateľa,   ako policajnú   správu   o   výbuchu,   všetky   pôdorysy,   rezy,   pohľady,   ktoré   mu   na   opakované žiadosti adresované navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi JUDr. S., doručené neboli. Navrhovateľ znalcovi písomne dňa 5. 10. 2006 oznámil iba tú skutočnosť, že v dnešnej dobe už nie je vlastníkom nehnuteľnosti.

Z toho dôvodu, že navrhovateľ na výzvy znalca nereagoval, napriek tomu že bez jeho súčinnosti znalec nemôže posudok vypracovať, o čom bol upovedomený, a aj z dôvodu že podľa   vyjadrenia   znalca   ide   o   finančne   nákladný   znalecký   posudok,   súd   si   predvolal právneho zástupcu JUDr. S. na informatívny výsluch na deň 30. 1. 2008. JUDr. S. bol zo strany   súdu   informovaný   o   písomnom   oznámení   znalca,   ako   aj   o   výške   požadovaného preddavku   na   jeho   vyhotovenie.   Dňa   1.   2.   2008   právny   zástupca   založil   do   spisu   list vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na doterajší priebeh konania, keď nebolo umožnené znalcovi vypracovať znalecký posudok, súd písomne dňa 1. 2. 2008 vyžiadal od znalca spisový materiál. Znalec si výzvu prevzal 5. 3. 2008, a t. č. je náhradný obal na lehote. Podotýkam, že po nariadení znaleckého posudku spis od 29. 6. 2005 nie je na súde, pričom aj v súčasnej dobe, keď bol spis vyžiadaný na vrátenie od znalca, posudok nie je stále vyhotovený. Tu poukazujem na to, že napriek viacerým preukázaným výzvam zo strany znalca smerované voči navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi, títo mu požadovanú súčinnosť   neposkytli,   listinné   doklady   mu   nepredložili.   Dokonca   mu   na   jeho   výzvy   ani neodpovedali. Právny zástupca navrhovateľa JUDr. S. súdu až na informatívnom výsluchu 30. 1. 2008 oznámil, že ďalšie listinné doklady nemá k dispozícii ani on, ani jeho klient. Znalcovi sa však v tomto smere nevyjadril, takže som toho názoru, že k prieťahom v konaní sa pričinili aj navrhovateľ so svojim právnym zástupcom, pretože ak by včas reagovali na výzvy znalca, súd by mohol zvoliť ďalší postup v konaní a nečakalo by sa tak dlho na znalecký posudok.“

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu zistil v zásade rovnaké skutočnosti, ako vo svojom vyjadrení uviedli predseda okresného súdu a zákonná sudkyňa.

Právny zástupca sťažovateľa v oznámení zo 17. apríla 2008, v ktorom vyjadril súhlas s upustením   od   ústneho   pojednávania   v danej   veci,   nereagoval   na   vyjadrenie   predsedu okresného súdu zo 14. marca 2008 a stanovisko zákonnej sudkyne z 13. marca 2008.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má   právo   na to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom. Ústavný   súd   si   pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote.   Z uvedeného   dôvodu   nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného   súdu   (3). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   v rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na   úhradu   finančnej   sumy   s príslušenstvom   v súvislosti   s plnením   z poistnej   zmluvy. Predmetnú vec po právnej stránke nemožno označiť za zložitú. Vzhľadom na skutkovú stránku však ústavný súd považuje predmetnú vec za pomerne zložitú, a to s prihliadnutím na potrebu vypracovania viacerých znaleckých posudkov (podobne napr. IV. ÚS 244/04, IV. ÚS 41/07).

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom,   či   v konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd z predloženého spisu vedeného pod sp. zn. 14 C 112/98 zistil, že sťažovateľ prispel k predĺženiu   predmetného   konania   tým,   že   sa   bez   ospravedlnenia   nezúčastnil   na pojednávaní 7. februára 2001, hoci tento termín vzali aj s právnym zástupcom na vedomie na pojednávaní 17. novembra 2000 a zaviazali sa dostaviť aj bez predvolania.

Sťažovateľ   prispel   k   predĺženiu   predmetného   konania   aj   neposkytnutím súčinnosti znalcovi   v   súvislosti   s vypracovaním   znaleckého   posudku   podľa   uznesenia č. k. 14 C 112/98-90 z 3. mája 2005, v dôsledku čoho bol spis znalcom vrátený okresnému súdu 13. marca 2008, a to bez vypracovania znaleckého posudku.

Z uvedených   zistení   ústavného   súdu   vyplýva   nezanedbateľný   negatívny   podiel sťažovateľa   na   doterajšej   dĺžke   konania,   ktorý   ale   nemôže   ospravedlniť   skutočnosť,   že okresný súd v predmetnej veci v období takmer 10 rokov nevydal žiadne rozhodnutie vo veci samej.

Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 14 C 112/98 ústavný súd zistil, že okresnému súdu bol 8. júna 1998 doručený návrh sťažovateľa na zaplatenie sumy 660 963   Sk   s príslušenstvom   proti   odporkyni   so   súčasnou   žiadosťou   o oslobodenie   od súdnych poplatkov z dôvodu nepriaznivých osobných, majetkových a finančných pomerov.

Okresný súd po vykonaní prvotných procesných úkonov (prípis z 5. augusta 1998 - žiadosť o predloženie relevantných listín, prípis z 12. októbra 1998 - výzva odporkyni na vyjadrenie k návrhu) nariadil   7. septembra   1998 termín   pojednávania na 18. november 1998.   Na   pojednávaní   18.   novembra   1998   okresný   súd   vykonal   dokazovanie   vo   veci a uznesením č. k. 14 C 112/98-25 z 19. apríla 1999 bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru   statika   (vypracovanie   znaleckého   posudku   v lehote   jedného   mesiaca).   Súdny znalec prevzal spis 21. júla 1999.

V ďalšom období bol okresný súd nečinný do 21. marca 2000, keď vydal pokyn na zaslanie urgencie znalcovi vo veci predloženia znaleckého posudku. Uvedený posudok bol okresnému súdu doručený 31. mája 2000. Okresný súd nariadil 3. augusta 2000 termín pojednávania na 17. november 2000 a uznesením č. k. 14 C 112/98-40 priznal odmenu za vypracovanie znaleckého posudku.

Pojednávanie   17.   novembra   2000   bolo   uznesením   odročené   na   7.   február   2001 z dôvodu   neúčasti   predvolaných   súdnych   znalcov.   Pojednávanie   7.   februára   2001   bolo uznesením   odročené   na neurčito   z dôvodu   neospravedlnenej   neúčasti   sťažovateľa   a jeho právneho zástupcu, ako aj predvolaných znalcov. Okresný súd prípisom z 13. marca 2001 požiadal Okresný súd Piešťany o vypočutie jedného zo súdnych znalcov, ktorý sa kvôli zdravotným   problémom   nemohol   zúčastniť   pojednávania.   Okresný   súd   Piešťany   po viacerých predvolaniach tohto znalca vypočul na výsluchu 27. novembra 2001. Spis bol okresnému súdu vrátený 3. decembra 2001.

V ďalšom období nebol v danej veci vykonaný žiadny úkon až do 31. júla 2003, kedy okresný súd nariadil termín pojednávania na 19. september 2003 (opatreniami predsedníčky okresného súdu z 22. apríla 2002 a podľa úradného záznamu okresného súdu z 5. júna 2002 bola daná vec pridelená na rozhodovanie ďalším zákonným sudkyniam).

Pojednávanie 19. septembra 2003 bolo uznesením odročené na 24. október 2003 z dôvodu   účasti   zákonnej   sudkyne   na   školení.   Na   pojednávaniach   24.   októbra   2003, 3. decembra 2003 a 6. februára 2004 okresný súd vykonal ďalšie dokazovanie a ostatné pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   neurčito   za   účelom   vykonania   znaleckého dokazovania. Následne bol okresný súd opätovne nečinný do 3. mája 2005, kedy uznesením č. k. 14 C 112/98-90 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia stavebníctvo, odbor poruchy stavieb. Poverený súdny znalec prevzal spis 29. júna 2005.

Okresnému súdu boli 11. júla 2005 doručené pripomienky súdneho znalca zo 7. júla 2005   k   vypracovaniu   znaleckého   posudku   (požiadavka   predloženia   písomností a poskytnutia súčinnosti zo strany sťažovateľa). Okresný súd vydal 11. apríla 2006 pokyn na vypravenie prípisu znalcovi vo veci jeho pripomienok zo 7. júla 2005 a pokynom zo 16. augusta   2006   urgoval   vypracovanie   znaleckého   posudku.   Znalec   sa   k dôvodom nevypracovania znaleckého posudku   vyjadril   stanoviskom   zo   4.   septembra 2006, podľa ktorého   sťažovateľ   a   jeho   právny   zástupca   nereagovali   na   jeho   výzvy   a neposkytli   mu súčinnosť. Okresný súd vydal 27. októbra 2006 pokyn na doručenie prípisu znalcovi, aby špecifikoval, na aké účely potrebuje preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Znalec na uvedený prípis reagoval vyjadrením z 1. decembra 2006.

Následne bol okresný súd vo veci opätovne nečinný do 17. decembra 2007, kedy stanovil termín informatívneho výsluchu právneho zástupcu sťažovateľa na 30. január 2008. Okresný súd vydal 1. februára 2008 pokyn na vyžiadanie spisového materiálu od znalca. Spis bol spolu s vyúčtovaním vykonaných prác vrátený okresnému súdu 13. marca 2008 (bez   vypracovania   znaleckého   posudku).   Okresný   súd   nariadil   2.   apríla   2008   termín pojednávania na 7. máj 2008.

Ústavný súd na základe svojich zistení dospel k záveru, že vzhľadom na viacero období   nečinnosti   a   neefektívnu   činnosť   okresného   súdu   najmä   pri   zabezpečovaní znaleckého   dokazovania   došlo   postupom   okresného   súdu   k zbytočným   prieťahom v namietanom konaní, a teda k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Negatívny podiel sťažovateľa na doterajšej dĺžke   namietaného   konania   ústavný   súd   zohľadnil   pri   rozhodovaní   o primeranom finančnom zadosťučinení.

Pretože označené konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 112/98 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   v sume   500   000   Sk poukazujúc   najmä   na dlhotrvajúcu právnu neistotu a nečinnosť okresného súdu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým dĺžku obdobia, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, správanie sťažovateľa ako účastníka konania a povahu prejednanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného   zadosťučinenia   pre   sťažovateľa   v sume   80   000   Sk   primerané   konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom   JUDr. T.   S. Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) vykonané v roku 2008, a to v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004   Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“),   a   to   v   sume   dvakrát 3 176 Sk a dvakrát 190 Sk režijný paušál požadovaný advokátom (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada   bola   priznaná   v požadovanej   sume   6   732 Sk.   Priznanú   úhradu   trov   právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2008