znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 64/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namietal   porušenie   svojich základných   práv   podľa   čl. 46   ods.   2,   čl.   47   ods.   2   a   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6,   čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 15 C 99/03 v spojení s postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 237/04, postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dovolacom konaní vedenom   pod   sp. zn.   1 Cdo 106/06   a   uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky č. k. II. ÚS 310/06-13 z 20. septembra 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2007 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 3. apríla 2007, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 15 C 99/03   v   spojení   s postupom   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 237/04, postupom Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v dovolacom   konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 106/06 a uznesením ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 310/06-13 z 20. septembra 2006.

Z obsahu sťažnosti   sťažovateľa okrem   iného   vyplýva, že „...   uplatňuje   námietku zaujatosti proti sudcom Ústavného súdu JUDr. M. a JUDr. Ľ., ktorí sa v minulosti nedávnej spreneverili proti spravodlivosti až na trestno-právnej úrovni u JUDr. Ľ., ktorý vydal krivé- nepravdivé vyjadrenie, ktorým ochránil trestnú činnosť exekútora JUDr. J. J.

Sťažovateľ žiada Ústavný súd o ustanovenie advokáta na konanie pred Ústavným súdom z dôvodov: - bude jasne úspešný, - je plne invalidný bez možnosti zárobku; - má majetok, ktorý je na príťaž; porušovanie práv súdmi bude jasne preukázané.

Sťažovateľ žiada Ústavný súd, aby si k tejto sťažnosti pripojil už z minulosti podanú sťažnosť pod sp. zn.: II. ÚS 310/06-13 s 37 dôkazmi, keď túto sťažnosť JUDr. B. v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodného dohovoru odbil!!!!!“

Sťažovateľ ďalej uvádza: „Sťažovateľ bol protizákonným spôsobom dňa 07. 08. 2002 zatknutý, keď vyvolávateľ zatknutia por. Selický z OO PZ Trnava si takto iba požartoval na adresu sťažovateľa. Pritom por. S. nepredvolával sťažovateľa na výsluch, ale vzhľadom na to,   že   sa   sťažovateľ   nedostavoval,   dal   si   ho   zatknúť   a vyhlásiť   celoštátne   pátranie. ABSURDITA!

Namiesto   potrestania   por.   Selického   za   jeho   svojvoľné   vyčíňanie   a protizákonné konanie,   tohto   por.   S.   chráni   celá   plejáda   štáto-mafiánov   pred   potrestaním   (pplk.   J.   - riaditeľ Úradu kontroly MV SR, pplk. D. riaditeľ KR PZ Trnava, prokurátori Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava - P., K., Z. - všetci vymenovaní štáto-mafiáni sa navzájom kryjú a bránia spravodlivému súdnemu konaniu s možnosťou dokazovať.

K štáto-mafiánskym praktikám sa pripojili aj súdy na všetkých úrovniach a svojou tvrdohlavosťou   sa   snažia   unaviť   sťažovateľa   MUDr.   D.   B.,   ktorý   celú   vec   postúpil   na Európsky súd pre ľudské práva, kde bola prijatá pod č. 31641/06 súdy, 41234/05 polícia, prokur.“

Ďalší priebeh konania opisuje sťažovateľ takto: „O to zarážajúcejšie je, že keď sa sťažovateľ dovolával súdnej ochrany na Okresnom súde Bratislava II, toto bolo ukončené na prvom pojednávaní a zároveň poslednom a to spôsobom brutálnym - tupým z pozície nadriadenej   osoby   sudkyne   -   bohyne   konaním   nadčloveka   proti   plebejcovi   bez   práv. Rovnako prebehlo konanie na odvolacom súde. Námietky voči konaniam oboch súdov sú v predchádzajúcom podaní podrobne rozobraté a sú relevantné. Sudkyne D. a P. predviedli výkon skriminalizovaného súdnictva, zamietli machinácie so súdnym spisom, odstránenie pilotného dôkazu a následne jeho záhadné objavenie v spise; znemožnenie opravy odporcu okamžitým rozhodnutím na prvom pojednávaní a zabránenie dokazovania a vôbec vyhnutie súdov spoznať skutkový stav oči kole!!!!! SABOTÁŽ!

... Sťažovateľ   sa   však   naďalej   domáha   prešetrenia   machinácií   so   súdnym   spisom 15C/99/2003 sudkyňou D. a P. Štátne orgány však sú tvrdohlavé a Úrad boja proti korupcii MV SR a pplk. Z. ako vyšetrovateľ - nekonajú a dokonca vyšetrovací spis ukrývajú pred poškodeným, ktorým sťažovateľ jasne je.“

V   nadväznosti   na   to   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,   v ktorom rozhodne nasledovne:„II. A. Okresný súd Bratislava II, Krajský súd Bratislava, Najvyšší súd Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky porušili základné   práva   MUDr.   D.   B.   podľa čl. 46 ods. 2, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 - právo na spravodlivé   súdne   konanie   bez   prieťahov,   podľa   čl.   13   -   právo   na   účinný   opravný prostriedok,   čl.   14   -   zákaz   diskriminácie   a čl.   17   -   zákaz   marenia   práv   štátom, medzinárodného dohovoru v znení protokolu č. 11, ktorým je Slovenská republika viazaná. II. B. Každý   porušovateľ   práv   je   povinný   zaplatiť   MUDr.   D.   B.   satisfakciu   vo   výške 1,000.000.-Sk do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu. V prípade omeškania má MUDr. D. B. právo na vymáhanie úrokov z omeškania vo výške 17.6 % z dĺžnej sumy odo dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia. II. C. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie OS Bratislava II 15C/99/2005- 124 zo dňa 30. 04. 2004, uznesenie KS Bratislava 2Co/237/2004-208 zo dňa 04. 05. 2005, uznesenie NS SR 1 Cdo/106/2006 a napokon aj uznesenie Ústavného súdu II. ÚS 310/06-13 zo dňa 20. 09. 2006. Ústavný súd bude vo veci konať a rozhodne. II. D. Ústavný súd Slovenskej republiky vystríha Okresný súd Bratislava II do budúcna, aby sa vyvaroval protizákonnosti a porušovaniu základných práv voči osobe MUDr. D. B., pretože dáva právo MUDr. D. B. v prípade ďalšej a ďalšej príčiny na podanie ústavnej sťažnosti a táto bude uznaná Ústavným súdom ako dôvodná, dáva právo na požadovanie desaťnásobku pôvodnej - spôsobenej škody súdom Bratislava II. II. E. Trovy   konania   pre   advokáta,   Ústavný   súd   a sťažovateľa   zaplatí   Okresný   súd Bratislava II ako pôvodca sťažnosti.“

V podaní   doručenom   ústavnému   súdu   3.   apríla   2007   sťažovateľ   predložil   ďalšie fotokópie písomností, ktoré majú podľa jeho názoru preukázať aj porušenie čl. 13 dohovoru (právo   na   účinný   opravný   prostriedok)   postupom   okresného   súdu   a   krajského   súdu v namietaných konaniach.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   sa   ústavný   súd   oboznámil s obsahom   spisu   vedeného   ústavným   súdom   pod   sp. zn.   II. ÚS 310/06   a   zistil,   že predmetom konania o sťažnosti sťažovateľa vedeného pod uvedenou spisovou značkou bolo namietanie porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods. 1   a čl. 13   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp. zn. 15 C 99/03 v spojení s postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 237/04 a postupom najvyššieho súdu v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 106/06.

V konaní   sp. zn.   II. ÚS 310/06   ústavný   súd   uznesením   z 20. septembra 2006 sťažnosť   sťažovateľa   v časti   namietajúcej   porušenie   jeho   základných   práv   postupom okresného súdu a krajského súdu odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že v sťažnosti namietané konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 15 C 99/03 v spojení s konaním krajského súdu vedeného pod sp. zn. 2 Co 237/04 bolo právoplatne skončené 20. júla 2005. Vzhľadom na dátum právoplatnosti napadnutého rozhodnutia   (20.   júl   2005)   a dátum   doručenia   sťažnosti   (31.   júl   2006)   ústavný   súd v uvedenom   uznesení   konštatoval,   že   sťažnosť   bola   podaná   po uplynutí   dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv postupom najvyššieho   súdu   v dovolacom   konaní   sp.   zn.   1   Cdo   106/06   ústavný   súd   v uvedenom uznesení odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre jeho oneskorené podanie (m. m. zjavnú neopodstatnenosť) je rozhodnutím   „o   podmienkach   konania“,   ktoré   má   na   mysli   citované   ustanovenie   §   24 písm. a)   zákona   o ústavnom   súde.   Nejde   však   o podmienku   konania,   ktorú   možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda to isté právoplatne skončené konanie, ktoré   bolo   napadnuté   v predchádzajúcom   návrhu,   ktorý   bol   odmietnutý   ako   oneskorene podaný (IV. ÚS 36/03).

Sťažovateľ však oproti konaniu vedenom ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 310/06 v ďalšom podaní (doručenom ústavnému súdu 15. marca 2007 a 1. apríla 2007, ktoré je predmetom   posúdenia   a   rozhodovania   ústavného   súdu   v tomto   konaní)   rozšíril   okruh svojich základných práv, ktoré boli postupom súdov podľa jeho názoru porušené, o čl. 47 ods. 2 ústavy, ako aj o čl. 14 a čl. 17 dohovoru. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie vedené okresným súdom   pod sp.   zn. 15 C 99/03 a v spojení s konaním krajského súdu vedeného   pod   sp.   zn.   2   Co   237/04   bolo   právoplatne   skončené   20.   júla   2005   (pričom sťažovateľ   podal   sťažnosť   na   poštovú   prepravu   13.   marca   2007   -   zjavne   po   uplynutí dvojmesačnej lehoty stanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde), ústavný súd jeho sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú. Z rovnakého dôvodu bola odmietnutá aj sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie   práv   postupom   najvyššieho   súdu   v dovolacom   konaní   sp.   zn.   1   Cdo   106/06, pretože   dovolacie   konanie   bolo   uznesením   najvyššieho   súdu   zastavené   6.   júna   2006 (s. 8 uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 310/06-13 z 20. septembra 2006).

Sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namieta porušenie svojich práv podľa ústavy a dohovoru postupom ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 310/06 ústavný súd odmietol v prvom rade ako neprípustnú, keďže podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde   návrh   nie   je   prípustný,   ak   sa   ním   navrhovateľ   domáha   preskúmania   rozhodnutia ústavného súdu. Navyše priamo z ústavy (čl. 133) vyplýva, že proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. Zároveň ústavný súd skonštatoval, že v tejto časti   by   bolo   možné   odmietnuť   sťažnosť   sťažovateľa   aj   z dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene, keďže uznesenie č. k. II. ÚS 310/06-13 z 20. septembra 2006 mu bolo doručené 18. októbra 2006, pričom jeho sťažnosť bola daná na poštovú prepravu 13. marca 2007, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty stanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby ústavný   súd   rozhodoval   o sťažovateľovej   žiadosti   o   ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2007