znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 64/03-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Š. V., bytom K., ktorou namietal porušenie čl. 2 ods. 2, jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 v spojitosti s čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 29 C 70/01 z 5. decembra 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. V.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2003 doručená sťažnosť Š. V., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie čl. 2 ods.   2, jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1 a 4 v spojitosti   s čl.   51   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 29 C 70/01 z 5. decembra 2002.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   namietal,   že   okresný   súd „bezdôvodne   zastavil konanie   uznesením   pod   značkou   29   C   70/01-24   pričom   mal   k dispozícii   iné   adresy žalovaných, takže Okresný súd si mohol zistiť sám adresy trvalých bydlísk žalovaných, bez toho aby zmaril súdne konanie“. Ďalej uvádza: „Namietam tiež, že som sa nemohol odvolať už proti uzneseniu Okresného súdu, čo tiež považujem za porušenie na súdnu ochranu, pretože   základné   právo   na   súdnu   ochranu   nespočíva   len   v práve   domáhať   sa   súdnej ochrany,   ale   aj   v určitej   kvalite   t.   j.   zákonom   ustanoveným   postupom   súdu,   dostať (US 54/1997).   Nezákonné   zastavenie   konania   pred   všeobecným   súdom,   bez   možnosti použitia   aspoň   riadneho   opravného   prostriedku,   je   však   v príkrom   rozpore   s týmto materiálnym chápaním (kvalitou) základného práva na súdnu ochranu. Súčasne je takéto ustanovenie   OSP   §   43   v rozpore   aj   s článkom   6   ods.   1   ED,   pretože   porušuje   princípy spravodlivého procesu.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prešetril jeho sťažnosť a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh vrátane   sťažnosti   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonnou podmienkou prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov ustanovenej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Ústavný súd 1. apríla 2003 na okresnom súde zistil, že uznesenie okresného súdu sp. zn. 29 C 70/01 nadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2002.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,   ktorým   mali   byť   porušené   základné   práva   sťažovateľa   a deň   doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 19. marec 2003, je možné uzavrieť, že lehota stanovená na tento   druh   konania   pred   ústavným   súdom   sťažovateľovi   bez   akýchkoľvek   pochybností uplynula skôr, než podal túto sťažnosť.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť navrhovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2003