znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 639/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2013 predbežne prerokoval návrh RNDr. B. C., V., zastúpeného Advokátskou kanceláriou K. s. r. o.,   B.,   konajúcou   prostredníctvom   advokáta   a konateľa   JUDr.   M.   D.,   na   preskúmanie rozhodnutia   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   č. VP/37/13-K z 25. júna 2013 a takto

r o z h o d o l :

Návrh RNDr. B. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bol 26. augusta 2013 doručený návrh RNDr. B. C., V. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou K. s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. M. D., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií   (ďalej   len   „výbor“)   č.   VP/37/13-K   z   25.   júna   2013   (ďalej   aj   „napadnuté rozhodnutie“).

Navrhovateľ v návrhu okrem iného uvádza:«1. Na základe uznesenia Vlády SR z novembra 2010 vykonával Navrhovateľ funkciu štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu sa na Navrhovateľa vzťahoval Ústavný zákon, keďže bol verejným funkcionárom podľa čl. 2 ods.   1   písm.   k)   Ústavného   zákona.   Počas   pôsobenia   vo   funkcii   verejného   funkcionára Navrhovateľ riadne a včas podával príslušné oznámenia podľa čl.   7 ods.   1 Ústavného zákona.

2. Uznesením Vlády Slovenskej republiky zo dňa 3. apríla 2012 bol Navrhovateľ z funkcie štátneho tajomníka odvolaný. Výkon verejnej funkcie teda Navrhovateľovi skončil dňa 3. apríla 2012 (ďalej len „deň skončenia výkonu verejnej funkcie“).

3. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Výbor“)   doručil   Navrhovateľovi   oznámenie   o   začatí   konania   č.   VP/37/13-K   vo   veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. a) Ústavného zákona. Prílohou oznámenia bolo uznesenie Výboru č. 173 z 23. mája 2013, ktorým Výbor začal konanie proti Navrhovateľovi z dôvodu údajného porušenie povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona (ďalej len „Uznesenie“) - Porušenia povinnosti podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona sa mal Navrhovateľ dopustiť tým, že v lehote do 31. marca 2013 nepodal oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. za rok   2012   (ďalej   len   „Oznámenie   verejného   funkcionára“).   Súčasne   Výbor   vyzval Navrhovateľa, aby sa k Uzneseniu vyjadril.

4.   K   Uzneseniu   sa   Navrhovateľ   vyjadril   listom   z   31.   mája   2013   (ďalej   len „Vyjadrenie“).

5. Následne rozhodnutím Výboru č. VP/37/13-K. zo dňa 25. júna 2013 (ďalej len „Rozhodnutie“) Výbor

a)   skonštatoval,   že Navrhovateľ   porušil   povinnosť   podľa   čl.   7 ods.   1 Ústavného zákona   tým,   že   ako   bývalý   poslanec   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   nepodal Oznámenie verejného funkcionára; podľa názoru Výboru mal Navrhovateľ podať takéto oznámenie za rok 2012 do 31. marca 2013;

b) uložil Navrhovateľovi pokutu podľa čl.   9 ods.   10 písm.   a) Ústavného zákona vo výške 805 EUR.

6. V súlade s čl. 10 Ústavného zákona môže verejný funkcionár podať návrh na preskúmanie rozhodnutia Výboru na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“)   v   lehote   30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi.

7. Navrhovateľ podáva návrh na preskúmanie Rozhodnutia, keďže toto Rozhodnutie bolo vydané v rozpore s Ústavným zákonom, zakladá sa na nesprávnom právnom posúdení veci a navyše je aj nedostatočne odôvodnené.»

Navrhovateľ v dôvodoch svojho návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia uvádza, že nemal povinnosť podať oznámenie verejného funkcionára podľa čl. 7 ústavného zákona   č.   357/2004   Z.   z.   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných funkcionárov   v   znení   ústavného   zákona   č.   545/2007   Z.   z.   (ďalej   len   „ústavný   zákon č. 357/2004 Z. z.“). Podľa neho ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. v čl. 7 ods. 1 ukladá verejnému funkcionárovi, aby do 30 dní odo dňa, kedy sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas   jej   výkonu   vždy   do   31.   marca   podal   písomné   oznámenie,   ktorého   náležitosti a prílohy a ďalšie podmienky   jeho podávania sú   ďalej špecifikované v čl.   7 ústavného zákona   č.   357/2004   Z.   z.   Pritom   zdôrazňuje   formuláciu „počas   jej   výkonu   vždy   do 31. marca“ s tým, že predmetné oznámenie má verejný funkcionár podávať počas (a nie „za čas“)   výkonu   funkcie.   Uvedená   formulácia   podľa   navrhovateľa   predpokladá „trvanie výkonu funkcie k dátumu, do ktorého sa má táto povinnosť splniť, t. j. k 31. marcu“.

Navrhovateľ ďalej uvádza, že výkon verejnej funkcie mu skončil 3. apríla 2012, keď ho vláda Slovenskej republiky odvolala s účinnosťou k rovnakému dátumu. Z uvedeného preto   podľa   neho   vyplýva,   že   nebol   daný   ani   dôvod   na   začatie   konania   podľa   čl.   9 ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.,   ani   dôvod   na   následné   vydanie   napadnutého rozhodnutia, ktoré ho „sankcionuje za porušenie povinnosti, ktorú nemal“. Navrhovateľ opiera   uvedené   konštatovania   o   judikatúru   ústavného   súdu   v   „podobných   veciach“ (IV. ÚS 293/07, IV. ÚS 75/08, IV. ÚS 95/08). Tvrdí,   že nebol verejným funkcionárom v čase začatia konania výboru 23. mája 2013 ani v čase vydania napadnutého rozhodnutia výboru   25.   júna   2013,   a   teda   že   nebol   pasívne   legitimovaný   v   konaní   vedenom   pred výborom,   ktorý   právne   pochybil,   ak   viedol   konanie   proti   bývalému   verejnému funkcionárovi   a   ukončil   ho   napadnutým   rozhodnutím: „Po   uplynutí   jedného   roka   od skončenia výkonu verejnej funkcie, t. j. v prípade Navrhovateľa po 3. apríli 2013, Ústavný zákon   neumožňuje   Výboru   začať   a   ani   viesť   konanie   voči   osobe,   ktorá   bola   verejným funkcionárom, pretože už verejným funkcionárom nie je, ani sa zaňho už pre účely konania o porušení povinnosti podľa čl. 7 a 8 Ústavného zákona nepovažuje.“

Navrhovateľ   súčasne   považuje   rozhodnutie   výboru   za   nedostatočne   odôvodnené, keďže   výbor   sa   v   ňom   podľa   neho   nevyrovnal   so   skutkovým   stavom   a   s   relevantnými právnymi predpismi, a preto ho označuje aj za zmätočné a nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiada ústavný súd, aby „v súlade s čl. 10 ods. 2 Ústavného zákona a s ustanovením § 73b ods. 3 Zákona o Ústavnom súde... v konaní o návrhu RNDr. B. C., bývalého   Štátneho   tajomníka   Ministerstva   životného   prostredia   Slovenskej   republiky, zastúpeného   advokátskou   kanceláriou   K.   s.   r.   o.,   advokátska   kancelária,   vo   veci preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP 37/13-K z 25. júna 2013 rozhodol nasledovne:

1.   Rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP 37/13-K z 25. júna 2013 zrušuje.

2. Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky je povinná uhradiť RNDr. B. C. trovy právneho zastúpenia v sume 118,52 EUR (slovom: stoosemnásť eur a päťdesiatdva centov)   na   účet   jej   právneho   zástupcu   K.   s.   r.   o.,   advokátska   kancelária...   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok.Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 sa na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. vzťahuje § 25 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

O zjavnú   neopodstatnenosť   návrhu   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,   ktoré   označil   navrhovateľ,   a   to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti   medzi   označeným   postupom   alebo   rozhodnutím   orgánu   verejnej   moci a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno   považovať   ten   návrh,   pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Predmetom   posudzovaného   návrhu,   ktorým   navrhovateľ   žiada   zrušiť   rozhodnutie výboru,   je   žiadosť   o   preskúmanie   napadnutého   rozhodnutia   výboru   v   konaní   podľa jedenásteho   oddielu   druhej   hlavy   zákona   o   ústavnom   súde   označeného   ako   „Konanie o preskúmaní   rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu záujmov“ § 73a a 73b zákona o ústavnom súde).

Podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejným funkcionárom je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1 tohto ústavného zákona.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. na účely čl. 7 a 8 a na účely konania,   ak sa   porušili   povinnosti   podľa   čl.   7   a   8   sa   osoba,   ktorá   vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár je povinný do   30 dní   odo   dňa, keď sa ujal výkonu   verejnej funkcie,   a počas jej výkonu vždy   do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejnému funkcionárovi podľa čl. 2 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk), ktorý v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   alebo   z   individuálnych   právnych   aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám, sa počas jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie zakazuje

a) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu u   tých   osôb,   ak   je   jeho   mesačná   odmena   v   tomto   zamestnaní   vyššia   ako   10-násobok minimálnej mzdy,

b) byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu tých osôb,

c) byť spoločníkom, členom alebo akcionárom tých osôb,

d)   mať uzatvorenú zmluvu o prokúre, mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o tichom spoločenstve alebo darovaciu zmluvu s týmito osobami,

e) mať uzatvorenú zmluvu, ktorej obsahom je oprávnenie konať v mene tých osôb.Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár podľa odseku 1 je povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.

Z citovaných ustanovení ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. vyplýva, že navrhovateľ ako verejný funkcionár mal podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. povinnosť podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov, ktoré má povinnosť podať každý verejný funkcionár za predchádzajúci rok vždy (periodicky, resp. pravidelne) do 31. marca nasledujúceho roku. Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že vzhľadom na skončenie jeho funkcie 3. apríla 2012 už nemal túto povinnosť, pretože podľa neho dikcia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. „počas výkonu funkcie“ zjavne predpokladá trvanie výkonu tejto funkcie k dátumu, do ktorého sa má táto povinnosť splniť. Keďže podľa jeho názoru 31. marca 2013 uplynulo viac ako 11 mesiacov od skončenia výkonu jeho funkcie verejného funkcionára, v žiadnom prípade už takúto povinnosť nemohol mať. Vo vyjadrení k uzneseniu výboru č. 173 z 31. mája 2013 pritom navrhovateľ uviedol, že si je vedomý toho, že si „nesplnil povinnosť ustanovenú ústavným zákonom a v termíne do 31. marca 2013 nepredložil oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok 2012“.

V súvislosti s vyjadrením navrhovateľa odvolávajúceho sa aj na judikatúru ústavného súdu, že od skončenia výkonu verejného funkcionára nemal povinnosť podľa § 7 ods. 1 ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.,   ústavný   súd   poukazuje   na   uznesenie   č.   k. PLz. ÚS 1/2010-10   zo   7.   júla   2010,   ktorým   plénum   ústavného   súdu   prijalo   podľa   §   6 zákona   o ústavnom   súde   zjednocujúce   stanovisko   k   právnemu   názoru   už   vyjadrenému v nálezoch vedených pod sp. zn. IV. ÚS 293/07 z 31. januára 2008, sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. apríla 2008 a sp. zn. IV. ÚS 95/08 z 11. septembra 2008 a k právnemu názoru vo veci vedenej   pod   sp.   zn.   II.   ÚS   223/2010.   Podľa   tohto   zjednocujúceho   stanoviska   „verejný funkcionár má po skončení výkonu funkcie povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z. o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. za dobu výkonu funkcie v kalendárnom roku, v ktorom skončil aktívny výkon funkcie, do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku“. Týmto zjednocujúcim stanoviskom ústavný súd prekonal judikatúru, na   ktorú   sa   odvoláva   navrhovateľ,   a senáty   sú   v ďalšom   konaní   podľa   §   6   zákona o ústavnom súde ním viazané.

Preskúmaním návrhu navrhovateľa ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť verejného funkcionára podľa čl. 7 ods. 1 v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.

Z uvedených dôvodov ústavný súd považoval postup, ako aj napadnuté rozhodnutie výboru č. VP 37/13-K z 25. júna 2013 o tom, že navrhovateľ, ktorý bol odvolaný z funkcie štátneho tajomníka 3. apríla 2012, porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. tým, že oznámenie za rok 2012, ktoré mal podať do 31. marca 2013, podal až po výzve výboru 4. júna 2013, za správne, a preto návrh navrhovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2013