znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 63/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť I. K., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   133/07   a jeho   rozsudkom   z 11.   októbra   2010   a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 7/2011 a jeho rozsudkom z 23. januára 2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. februára 2012 doručené podanie I. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Návrh na konanie o ústavnej sťažnosti“, ktorým namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   133/07   a jeho   rozsudkom   z 11.   októbra   2010   a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 7/2011 a jeho rozsudkom z 23. januára 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Právoplatným rozsudkom Okr. súdu v Bardejove... 4 C 184/89 zo 16. I. 91 som si dňom 2. 8. 91 vysúdil ústavné právo na prácu s mojím už t. č. neexistujúcim O. v B., ktorý môj štát v zmysle §-u 251 ZP medzitým zrušil. Po nástupe do práce v novej št. organizácii O. B., ktorý bol povinný tento právny záväzok voči mne splniť, sa mi od neho namiesto práce ušla nová nezmyselná výpoveď z pracovného pomeru, ktorý mi vraj s ním netrval! A je treba dodať, že na ktorú v t. č. neexistoval žiadny kvalifikovaný výpovedný dôvod! Tento de iure trvajúci pracovný pomer s novým úradom sa mi skončil dňom 31. 12. 91 s predtým doslovným ma vyhodením na ulicu a s následným odobrením tohto ohavného činu rozsudkom OS 4 C 194/92 dňa 18. 4. 96. A keď prišli na rad ďalšie súdne spory, tento úrad sa bránil tým, že môj pracovný pomer neexistoval, napriek tomu, že výpoveď z neho mi bola daná jeho prednostom 27. 8. 91 (doručená mi 2. IX. 91), čo naše súdy túto absurditu úplne akceptovali!... Súdy potom bežali ďalej až došlo na súdne konanie 4 C 968/98, rozsudok z ktorého   krajský   súd   svojím   konečným   rozsudkom   3   Co   235/06-69   z 2.   3.   07   doslova priklincoval!   Z tohto   rozsudku   vyplynula   pokračujúca   anomália,   že   ja   som   sa   nemal považovať za zamestnanca O. v B., čím navodením tohto môjho nového statusu evokovalo u mňa podanie novej žaloby z 25. V. 07, ktorú OS svojím veľmi ľahkomyseľným rozsudkom 5   C   133/07-125   dňa   11.   X.   10   zamietol   a krajský   odvolací   v Prešove   svojím   ešte   viac ľahkovážnym   a konečným   rozsudkom   2 Co 7/11-149   z 23.   I.   12   dokonca   v mojej neprítomnosti   a bez   nariadeného   ústneho   verejného   pojednávania   celú   vec   s konečnom platnosťou   ukončil   potvrdením   mňou   napadnutého   rozsudku   prvého   stupňa   mojím odvolaním z 28. XI. 10, navyše ešte aj ignorujúc moje písomné podanie mu zo 4. I. 12, ako reakcie   na   jeho   prešíbanú   súdnu   výzvu   2   Co   7/11   z 27.   12.   11.   A keď   riadne   priame a plnohodnotné dovolanie v tejto veci na Najvyšší súd prípustné nie je, musí najsamprv nasledovať táto ústavná sťažnosť ešte pred konaním na štrasburgsom Súde, ktorému dávam poslednú   možnosť   na   základe   tejto   kauzy   posúdiť,   či   u nás   naozaj   je   deklarovaný demokratický a právny štátu aj skutočnosťou alebo nie!“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1./ Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. podľa čl. 46 ods. 1/ Ústavy SR a čl. 6, ods. 1/ Dohovoru postupom Krajského súdu v Prešove v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 5 C 133/07 a vyjadrenom v jeho záverečnom rozsudku pod sp. zn. 2 Co 7/2011-149, zo dňa 21. I. 2012, porušené boli.

2./ Priznáva I. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 99 tis. EUR (slovom deväťdesiatdeväť-tisíc eur), ktoré je mu povinný Krajský súd v Prešove zaplatiť najneskôr do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto súdneho nálezu.

3./   Ukladá   Krajskému   súdu   v Prešove   uhradiť   aj   vzniklé   trovy   tohto   súdneho konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

Sťažovateľ   súčasne   požiadal   aj   o   ustanovenie   advokáta,   ktorý   by   ho   zastupoval v konaní pred ústavným súdom, s odôvodnením, že „si nemôžem z môjho príjmu dovoliť zaplatiť   advokáta“.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   ústavný   súd   v   prípise   č.   k. Rvp 2213/2012-4 z 21. júna 2012 informoval sťažovateľa o tom, že na základe zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení   zákona   č.   586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona č. 455/1991 Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov bolo v Slovenskej republike   na   sprístupnenie   právnej   pomoci   osobám   v   hmotnej   núdzi   zriadené   Centrum právnej pomoci (ďalej aj „centrum“), ktoré s účinnosťou od 1. januára 2012 môže osobám v hmotnej núdzi poskytnúť právnu pomoc, a to aj formou ustanovenia právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom. Ústavný súd preto v označenom prípise odkázal sťažovateľa s jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu na centrum a zároveň ho vyzval, aby mu v lehote 14 dní od jeho doručenia preukázal, že Centru právnej pomoci podal písomnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom vo veci jeho sťažnosti. Ústavný súd zároveň sťažovateľa upozornil, že   ak   v   určenej   lehote   ústavnému   súdu   nepreukáže,   že   Centru   právnej   pomoci   takúto žiadosť podal, môže jeho sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. Sťažovateľ si označený prípis prevzal 26. júna 2012.

Na   uvedenú   výzvu   sťažovateľ   zareagoval   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 13. júla 2012, v ktorom uviedol:

„Na   vašu   nedbalú   výzvu   z 21.   VI.   2012,   nemôžem   zatiaľ   súdu   odpovedať   v ním stanovenej lehote inak, ako iba takto:

Nakoľko táto písomná výzva postráda aj tie najzákladnejšie identifikačné údaje, a to predovšetkým   číslo   konania,   pod   ktorým   je   táto   vec   vedená   na   prvostupňovom   súde a z ktorého dňa je moje podanie, nemôžem s určitosťou zistiť, o ktorú konkrétnu vec Vám ide! Ale nech by aj išlo o akúkoľvek, myslím si, že odkaz pre mňa na centrum právnej pomoci   nie   je   tu   namieste   a dôvodný,   pretože   náš   OSP   ani   v súčasnej   dobe   nebráni žiadnemu súdu, včítane ústavného, aby mi mohol prideliť advokáta na formálne právne zastúpenie   pred   ním   vo   svojej   kompetencii   ex   offo,   o čo   ho   pri   tejto   príležitosti   znovu žiadam, pretože ja viem čo v tejto kauze docieliť chcem a ja nemôžem za to, že mi zákon pro formá pred ústavným súdom ho nanucuje, napriek tomu, že ja ho nemám z čoho zaplatiť a mne je pritom nepotrebný! Myslím si, že ja aj v tejto kauze som schopný vám odpovedať na vašu konkrétnu otázku. Ja nechápem, že prečo pred ESĽP sa nevyžaduje od samého začiatku právne zastúpenie advokátom, ale u nás áno. Znovu opakujem, nech by aj pre vás bol, ale ja ho nepotrebujem. A ak budete trvať naďalej na tom, tak mi ho prosím prideľte, ale ja som zatiaľ žiadny prínos advokáta v mojich kauzách pred ústavným súdom nevidel a nepociťoval.“

Sťažovateľ zaslal ústavnému súdu 30. augusta 2012 podanie, v ktorom uviedol: „Týmto Vám na základe Vašej neurčitej písomnej výzvy pod sp. zn. Rvp 2213/2012-4, zo dňa 21. VI. 2012 v predstihu oznamujem, že len čo nadíde vhodná a najmä správna chvíľa, neodkladne v tomto smere požiadam opäť Centrum právnej pomoci S., aby mi na - aj na tento účel advokáta ex offo určil.“

Sťažovateľ   doručil   ústavnému   súdu   5.   septembra   2012   ďalšie   podanie,   v ktorom uviedol:

„Týmto   Vám   oznamujem,   že   dnešným   dňom   bez   ohľadu   na   Vašu   nedokonalú písomnú   výzvu   pod   sp.   zn.   Rvp   2213/2012-4,   zo   dňa   21.   VI.   2012...,   svojou   písomnou žiadosťou,   zo dňa   1.   IX.   2012...   požiadal   Centrum   právnej   pomoci   S.   o právnu   pomoc v uvedenom smere a v tejto právnej záležitosti!

V dôsledku   predom   uvedeného   Vás   preto   žiadam,   aby   ste   o tejto   veci   konali a rozhodli bez zbytočných a neodôvodnených prieťahov.“

Sťažovateľ   doručil   ústavnému   súdu   11.   októbra   2012   ďalšie   podanie,   v ktorom uvádza,   že „konečným   uznesením   Najvyššieho   súdu   SR   sp.   zn.   7   Cdo   118/2012 a 7 Cdo 119/2012, zo dňa 19. IX. 2012 (St), ktoré je vrcholne nezodpovedné a založené na lži. Preto ja, ako práva neznalá osoba podávam voči nemu ďalšiu ústavnú sťažnosť a keďže ju podľa našich súdov nedokážem napísať kvalifikovane, prosím ústavný súd, aby v ďalšom o tejto veci komunikoval s mojím právnym zástupcom, ktorého mi má určiť CPP S., a to na základe mojej písomnej žiadosti tomuto centru, zo dňa 18. VIII. 2012 (So) a ktorú som mu doručil   po   pošte   neodkladne   v najbližší   pracovný   deň   a teda   o celý   mesiac   skôr,   ako o mojich dovolaniach   rozhodol   náš Najvyšší   súd SR   a ktorú   som v ten   istý   deň   dal   na vedomie aj súdu, ktorému som doručil aj spomínané 2 dovolania, o ktoré tu ide.“.

V ďalšom   podaní   doručenom   ústavnému   súdu   24.   januára   2013   opakovane poukazuje na „konečné uznesenie“ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. septembra 2012   a uvádza,   že „Ústavný   súd   SR   má   voľné   ruky   a teraz   má   možnosť   celý   prípad spravodlivo   preskúmať   a vo   veci   samej   aj   uzavrieť   pre   jeho   doterajšiu   neudržateľnosť a neakceptovateľnosť!

Vzhľadom na to, že som nemocný, v ďalšom vývoji situácie sa - prosím - obracajte v prípade potreby na Centrum právnej pomoci S.!“.

Ani   v jednom   svojom   podaní   však   sťažovateľ   žiadnym   hodnoverným   spôsobom nepreukázal,   že   v súlade   s výzvou   ústavného   súdu   z 21.   júna   2012   požiadal   Centrum právnej pomoci o určenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom vo veci jeho   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   22.   februára   2012   a vedenej   pod   sp.   zn. Rvp 2213/2012.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí   pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že k sťažnosti sťažovateľa nie je priložené splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom a že sťažovateľ ani na výzvu ústavného súdu, aby sa so svojou žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu obrátil na Centrum právnej pomoci a túto skutočnosť preukázal, v lehote určenej   ústavným   súdom   (a   ani   do   dňa   predbežného   prerokovania   jeho   sťažnosti) nezareagoval, a to napriek tomu, že ho ústavný súd upozornil, že ak mu v tejto lehote uvedenú skutočnosť nepreukáže, môže jeho sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   so   zreteľom   na   nečinnosť   sťažovateľa,   ktorý nevykonal   relevantné   úkony   smerujúce   k   zabezpečeniu   svojho   právneho   zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, rozhodol o odmietnutí jeho sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom   na odmietnutie   sťažnosti   bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2013