znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 63/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C/103/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 31. decembra 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C/103/2007.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 1. júna 2007 podal okresnému súdu proti   Stavebnému   bytovému   družstvu   Bratislava   II   návrh „o   neplatnosť   hlasovania na domovej schôdzi dňa 24. 05. 2007“.

Dňa   15.   augusta   2008   sťažovateľ   podal   predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť na zbytočné   prieťahy   a   machinácie,   na   ktorú   mu   podpredsedníčka   okresného   súdu odpovedala.

Dňa   15. októbra 2008   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   návrh   na   doplnenie dôkazov.

Dňa   5.   decembra   2008   okresný   súd   uznesením   č.   k.   17 C/103/2007-94   rozhodol o zastavení konania z dôvodu, že sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok na výzvu okresného súdu   aj napriek   tomu,   že   bol   o   dôsledkoch   nezaplatenia   súdneho   poplatku   poučený. V nadväznosti na doručenie tohto rozhodnutia (11. decembra 2008) sťažovateľ žiadosťou z 12. decembra 2008 doručenou okresnému súdu 15. decembra 2008 žiadal o zabezpečenie dôkazov do spisu a v ten istý deň doručil okresnému súdu odvolanie proti jeho uzneseniu č. k. 17 C/103/2007-94 z 5. decembra 2008.

Sťažovateľ   považuje   za   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nečinnosť okresného súdu,   uvádza, že okrem   šikanovania a opakovaného porušovania základných práv okresný súd nevykonal nič, naopak, tým, že si nevyžiadal relevantné doklady, pácha vedome trestnú činnosť.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„II.a. Okresný súd Bratislava II v konaní 17 C/103/2007 porušuje základné práva sťažovateľa D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru o základných ľudských právach.

II.b. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ruší   uznesenie   17 C/103/2007-94   zo   dňa 05. 12. 2008 a prikazuje súdu konať bez ďalších prieťahov v konaní a obštrukcií v zmysle spravodlivého súdneho konania.

II.c. Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   zaplatiť   D.   B.   satisfakciu   vo výške 200.000.- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.d. Trovy advokáta zaplatí Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní.“

Sťažovateľ   súčasne   požiadal   o ustanovenie   advokáta   na   konanie   pred   ústavným súdom.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   sa   už   7.   júla   2008   obrátil   na   ústavný   súd so sťažnosťou,   v ktorej   požadoval   vysloviť   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a aj   práva na spravodlivé   prejednanie   svojej   záležitosti   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v označenom konaní okresného súdu z dôvodu, že okresný súd je vo veci nečinný.

Ústavný súd túto sťažnosť uznesením č. k. III. ÚS 331/08-6 zo 14. októbra 2008 odmietol   pre   neprípustnosť,   pretože   sťažovateľ   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní predsedníčke   okresného   súdu   27.   júna   2008,   t.   j.   krátko   pred   doručením   sťažnosti ústavnému súdu (7. júla 2008), pričom ústavný súd konštatoval, že sťažovateľ od podania sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   predsedníčke   okresného   súdu   neposkytol   tomuto   súdu dostatočný   časový   priestor   pre   to,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   jeho nečinnosťou, a preto sťažnosť doručenú ústavnému súdu považoval za podanú predčasne. Ústavný súd pritom konštatoval, že namietané konanie na okresnom súde trvalo do podania sťažnosti ústavnému súdu iba 13 mesiacov. Túto dobu ústavný súd zásadne nepovažuje za dobu relevantne zasahujúcu do základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov (IV. ÚS 200/03). Súčasne však ústavný súd uviedol, že dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného   súdu,   prípadne   iné   jeho   konanie   (neefektívny,   nesústredený   postup   súdu), ktoré   by   boli   v príčinnej   súvislosti   s porušovaním   základného   práva   na   konanie   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa   § 24   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o   organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Dlhšie obdobie (táto otázka závisí   od   povahy   veci),   by   totiž   mohlo   založiť   inú   kvalitu   posudzovania   zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

Sťažovateľ   doručil   v nadväznosti   na   uvedené   ďalšiu   sťažnosť   ústavnému   súdu vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v označenom konaní ani nie dva mesiace po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia č. k. III. ÚS 331/08-6.

Z príloh,   ktoré   sťažovateľ   predložil   ústavnému súdu   s touto   sťažnosťou,   vyplýva, že podal   predsedníčke   okresného   súdu   15.   augusta   2008   a 16.   septembra   2008   ďalšie sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C/103/2007,   na   ktoré   dostal od podpredsedníčky   okresného   súdu   odpoveď   z 22.   septembra   2008,   že   sú   nedôvodné. Dňa 12. októbra 2008 doručil sťažovateľ okresnému súdu návrh na doplnenie dôkazov.

Okresný súd uznesením z 5. decembra 2008, ktoré sťažovateľ prevzal 11. decembra 2008, konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku, proti ktorému (uzneseniu) podal sťažovateľ   12.   decembra   2008   odvolanie.   Znamená   to,   že   v čase   doručenia   sťažnosti ústavnému   súdu   už   sťažovateľ   vedel,   že   okresný   súd   vo   veci   rozhodol   a sťažovateľ sa už aj proti   tomuto   rozhodnutiu   okresného   súdu   odvolal.   Odvolanie   bolo   predložené Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 20. januára 2009.

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom.   Sťažovateľ   pritom   namieta porušenie tohto svojho práva z dôvodu, že okresný súd je vo veci nečinný.

Ústavný   súd   vychádzajúc   zo   svojej   subsidiárnej   právomoci   uvádza,   že   v   časti sťažnosti,   ktorá   sa   týka   namietaného   porušenia   práva   sťažovateľa   na   spravodlivé prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažovateľ má k dispozícii opravné prostriedky v systéme všeobecného súdnictva, na prerokovanie tejto časti sťažnosti nemá právomoc,   a preto   ju   odmietol   pre   nedostatok   právomoci   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde.   Pokiaľ   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   práva   na   spravodlivé prejednanie svojej záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu nečinnosti okresného súdu,   ústavný   súd   uvádza,   že   ak   by   táto   nečinnosť   mala   byť   dôvodom   na   vyslovenie porušenia   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   mala   by   mať   intenzitu prekračujúcu   dĺžku   doterajšej   doby   namietaného   konania   18   mesiacov,   navyše   nemalo by ísť o vec, o ktorej už okresný súd v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu rozhodol. Preto je sťažnosť v tejto časti z tohto dôvodu zjavne neopodstatnená.

Čo   sa   týka   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ústavný   súd   k tomu   uvádza, že namietané   konanie   na   okresnom   súde   trvalo   do podania   sťažnosti   ústavnému   súdu 18 mesiacov. Túto dobu ústavný súd (ak navyše okresný súd konal počas tohto obdobia o procesných   otázkach,   ako   to   vyplýva   z úkonov   účastníkov   konania   uvedených v sťažnosti)   zásadne   nepovažuje   za   dobu,   ktorá   by   signalizovala   možnosť   vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov po prijatí sťažnosti   na ďalšie   konanie   (napr.   m.   m.   IV. ÚS   200/03).   Preto   ústavný   súd   túto   časť sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Zjavne neopodstatnená je táto časť sťažnosti aj z toho dôvodu, že okresný súd konanie sp. zn. 17 C/103/2007 zastavil a sťažovateľ podal proti rozhodnutiu o zastavení konania odvolanie ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ktoré okresný súd   20. januára   2009,   t.   j.   v zásade   v lehote   jedného   mesiaca,   bez   zbytočného   odkladu predložil krajskému súdu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2008