znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 63/08-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho prerokoval sťažnosť maloletého M. E. K., zastúpeného zákonnou zástupkyňou - matkou K. K. K., obaja bytom B., právne zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica vo veci vedenej pod sp. zn. 7 Ccu 20/2002 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 15 Nc 1013/2000), za účasti Okresného súdu Banská Bystrica, a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   maloletého   M.   E.   K.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.   7   Ccu   20/2002 (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   15 Nc   1013/2000)   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ccu 20/2002 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Maloletému M. E. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom   osemdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Banská   Bystrica p o v i n n ý   zaplatiť do rúk jeho zákonnej zástupkyne matky K. K. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Banská Bystrica j e   p o v i n n ý   uhradiť maloletému M. E. K. trovy   právneho   zastúpenia   v   sume   10 098 Sk   (slovom   desaťtisícdeväťdesiatosem slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. V., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára 2008   doručená   sťažnosť maloletého   M.   E.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného zákonnou zástupkyňou - matkou K. K. K. (ďalej len „zákonná zástupkyňa“ alebo „matka“), obaja bytom B., právne zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   (ďalej   len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 7 Ccu 20/2002 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 15 Nc 1013/2000).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že maloletý sťažovateľ sa narodil svojej matke v čase, keď bola študentkou gymnázia. Okresný úrad Banská Bystrica (matrika) poslal 12. júna 2000   okresnému   súdu   oznámenie   o   narodení   maloletého   sťažovateľa „z dôvodu,   že   sa narodilo dieťa, pri ktorom je známa len matka a nebol uvedený jeho otec“. Predmetnej veci bola pridelená spisová značka 15 Nc 1013/2000.

Okresný súd predvolal 19. júna 2000 matku sťažovateľa na výsluch stanovený na 27.   jún   2000.   Toto   predvolanie   nebolo   zákonnej   zástupkyni   sťažovateľa   z dôvodu „nečitateľne napísanej adresy na obálke“ doručené a bolo vrátené okresnému súdu.

Právny zástupca sťažovateľa ďalej uvádza:„Dňa   03.   08.   2000   sa   matka   aj   s maloletým   sťažovateľom   z vlastnej   iniciatívy dostavila na súd, kde sa domáhala určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 73   o.   s.   p.   a vo   veci   bola   s ňou   spísaná   zápisnica.   Matka   uviedla   úplne   všetky identifikačné údaje o otcovi, ktorý má trvalé bydlisko v Grécku a že si je úplne istá jeho otcovstvom, keďže nemala pohlavný styk so žiadnym iným mužom. Súd ju poučil, že môže podať návrh na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu.

Podľa § 73 o. s. p., v znení účinnom do 26. 07. 2001, ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne predseda senátu toho, koho matka označuje za otca, či uznáva, že je otcom. Príslušným je podľa § 88 písm. c) Okresný   súd v Banskej Bystrici.   Ak   dôjde   k súhlasnému   vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je dieťa zapísané.

Súd nevyslúchol T. K., vtedy bytom G., zamestnaného ako vojaka, ktorého matka označila za otca sťažovateľa a ani sa o to nepokúsil, čím zmaril možnosť súdu výchovne pôsobiť na označeného otca.

Ak takto k určeniu otcovstva nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, ustanoví predseda senátu dieťaťu opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.

V praxi sa za primeraný čas na podanie návrhu na určenie otcovstva zo strany matky považuje asi jeden mesiac.

Súd   v tomto   štádiu   konania   neustanovil   maloletému   sťažovateľovi   kolízneho opatrovníka.

Sudkyňa   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici   až   dňa   26.   08.   2002,   po   viac   ako 24 mesiacoch absolútnej nečinnosti, keď sťažovateľ mal už viac ako dva roky, splnomocnila vo veci Okresný úrad v Banskej Bystrici, odd. starostlivosti o rodinu a deti, na podanie žaloby na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, a to v mene dieťaťa proti označenému otcovi.“

Okresnému   súdu   bola   20.   septembra   2002   podaná   žaloba   o určenie   otcovstva a úhradu   osobných   potrieb,   na základe   čoho   bola daná vec   prevedená   z registra   Nc do registra   Ccu   a je vedená   pod   sp.   zn.   7   Ccu   20/2002.   Okresný   súd   bol   následne   podľa sťažnosti   v danej   veci   nečinný   do   5.   januára   2005,   kedy   bola   vec   pridelená   ďalšiemu zákonnému sudcovi. Okresný súd vydal 6. mája 2005 uznesenie o ustanovení opatrovníka maloletému sťažovateľovi a vyzval odporcu, aby sa k predmetnej veci vyjadril, a následne ďalším uznesením ustanovil prekladateľa v danej veci.

Prvé pojednávanie vo veci okresný súd nariadil 26. júna 2006 na 16. november 2006 so súčasným určením náhradného termínu pojednávania na 7. december 2006. Predmetné pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito vzhľadom na neúčasť odporcu, ktorý nemal   vykázané   doručenie   predvolania.   Ďalšie   pojednávanie   vo   veci   sa   uskutočnilo 7. decembra 2006, na ktoré okresný súd „... nikoho nepredvolal. O tejto skutočnosti sa matka sťažovateľa dozvedela až dňa 03. 01. 2008, keď bola na súde nahliadnuť do spisu“.

Okresný súd uznesením zo 17. januára 2007 ustanovil znalca z odboru genetiky, aby v lehote 60 dní od doručenia biologického materiálu odporcu z cudziny vypracoval znalecký posudok.   Následne   okresný   súd   požiadal   28.   augusta   2007   Ministerstvo   spravodlivosti Slovenskej republiky o poskytnutie súčinnosti a „spis dal znova na lehotu až do konca februára 2008“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby vo veci jeho sťažnosti ústavný súd vydal nasledovný nález:

„Postupom   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici,   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 Nc/1013/2000 a sp. zn. 7 Ccu/20/2002 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ustanovené v čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej   republiky   a v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Banskej Bystrici, v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Nc/1013/2000 a 7 Ccu/20/2002 konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do dvoch mesiacov od právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu   zaplatil   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie za porušenie jeho základného práva vo výške 1.000.000,- Sk.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby do 15 dní od doručenia nálezu zaplatil náhradu trov konania sťažovateľa vo výške 6.732,- Sk na účet jeho zástupcu, J. V., advokáta, B.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   63/08-13 z 21. februára   2008   ju   prijal   na   ďalšie   konanie.   Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa   a predsedu   okresného   súdu,   aby   sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu o tom, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vyjadrenie predsedu okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 11. apríla 2008. Predseda okresného súdu vo vyjadrení uviedol:

«Na základe Vašej žiadosti z 28. 02. 2008 Okresný súd v Banskej Bystrici Vám v uvedených veciach zasiela toto vyjadrenie spolu s chronológiou úkonov:

I. V konaní vedenom pod sp. zn. 15 Nc 1013/2000 vyhlásenie   o   uznaní   otcovstva,   na   základe   doručeného   rodného   listu   malol.   M.   E.   K., Okresným úradom v Banskej Bystrici - matričný úrad, z dôvodu, že matka dieťaťa bola v tom období ešte maloletá:

-Dňa 16. 06. 2000 bol návrh zapísaný pod sp. zn. 15 Nc 1013/2000 a v uvedený deň súd určil termín výsluchu matky na deň T: 27. 06. 2000.

-Dňa 23. 06. 2000 sa vrátila nedoručená zásielka s poznámkou pošty, že adresát a adresa je neexistujúca (na obálke bola nečitateľná adresa).

-Dňa 19. 07. 2000 súd určil termín výsluchu matky na deň T: 03. 08. 2000, kedy súd spísal zápisnicu, na ktorej bola vypočutá matka K. K. v sprievode rodičov J. a M. K. z dôvodu neplnoletosti matky dieťaťa. Na uvedenom výsluchu malol. matka uviedla všetky údaje o otcovi, ktorý mal trvalé bydlisko v Grécku. Zároveň bola matka poučená súdom, že môže podať návrh na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu.

-Dňa 03. 07. 2002 súd zisťoval, či si matka v roku 2000 - 2002 podala návrh na určenie otcovstva - lustráciou v registri bolo zistené, že návrh si matka nepodala.

-Dňa 26. 08. 2002 súd splnomocnil Okresný úrad, oddelenie starostlivosti o rodinu a detí v Banskej Bystrici na podanie žaloby na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne Mgr. S., dňa 16. 06. 2000 Okresný úrad Banská Bystrica   zaevidoval   oznámenie   o   narodení   maloletého   M.   E.   K.   pod   sp.   zn.   15   Nc 1013/2000. Na výsluchu dňa 03. 08. 2000 sťažovateľka uviedla, že mieni do budúcna podať návrh na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu. Súd preto sťažovateľke poskytol lehotu na podanie žaloby na určenie otcovstva k maloletému a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Za primeranú lehotu podľa § 73 ods. 3 O. s. p. sa považuje lehota, v ktorej dieťa dosiahne vek 1 roka. Sťažovateľka ako otca označila cudzieho štátneho príslušníka, súd preto   sťažovateľke   poskytol   primerane   tejto   okolnosti   dlhšiu   lehotu.   Pri   kontrole   spisu lustráciou dňa 03. 07. 2000 súd zistil, že sťažovateľka, ako jediný zákonný zástupca, žalobu na   určenie   otcovstva   k   maloletému   a   úpravu   výkonu   rodičovských   práv   a   povinností nepodala. Súd preto dňa 26. 08. 2002 splnomocnil Okresný úrad, oddelenie starostlivosti o rodinu a deti v Banskej Bystrici na podanie žaloby na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností   rodičov   k   maloletému   dieťaťu,   pretože   je   v záujme   maloletého,   aby   takéto konanie prebehlo. Podľa § 28 ods. 2, druhá veta Zákona o rodine, sťažovateľka pri výkone rodičovských práv a povinností je povinná chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Sťažovateľka si svojou nečinnosťou, nepodaním žaloby o určenie otcovstva a úpravu výkonu   rodičovských   práv   a   povinností,   spôsobila,   že   súd   splnomocnil   Okresný   úrad, oddelenie starostlivosti o rodinu a deti v Banskej Bystrici na podanie žaloby na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, ktorý následne podal žalobu. K tvrdeniam sťažovateľky, že súd podľa § 81 O. s. p. môže začať konanie vo veci starostlivosti o maloletého, je nepravdivé, pretože konanie o určenie otcovstva je konaním, ktoré   začína   na   návrh.   Súd   taktiež   nedisponoval   žiadnou   negatívnou   správou   ohľadne starostlivosti matky o dieťa a preto nemal dôvod v zmysle § 81 O. s. p. začať konanie vo veci starostlivosti o maloletého.

Pokiaľ sťažovateľka súdu vytýka, že nepostupoval v zmysle § 73 O. s. p. a nevypočul matkou označeného   otca,   súd poukazuje   na výpoveď   matky,   z ktorej   vyplýva   negatívny postoj matkou označeného otca k maloletému a jeho nezáujem o maloletého. Preto nebolo v záujme   maloletého   označeného   otca   vypočúvať   k   otázke,   či   uznáva   otcovstvo k maloletému,   vzhľadom   na   hospodárnosť,   účelnosť,   dobu   trvania   vykonania   takéhoto dôkazu   v   cudzine.   Súd   poukazuje,   že   aj   v   rámci   konania   o   určenie   otcovstva   matkou označený   otec   môže   uznať   otcovstvo   k   maloletému.   Sťažovateľke   taktiež   nič   nebránilo v podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia, aby označenému otcovi bola uložená povinnosť   prispievať   na   výživu   dieťaťa   počas   konania   o   určenie   otcovstva,   prípadne podanie návrhu v zmysle § 74 Zákona o rodine.

II. V konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ccu 20/2002

Navrhovateľ: malol. M. E. K., zast. matkou K. K. K., obaja bytom B. Odporca: T. K., bytom G. o určenie otcovstva

-20. 09. 2002 bol podaný návrh na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý bol pridelený na vybavenie a rozhodnutie JUDr. Ing. G.,

- 05. 01. 2005 bol spis na základe rozvrhu práce pridelený na vybavenie a rozhodnutie JUDr. S.,

-06.   05.   2005   súd   1)   uznesením   -   ustanovil   Úrad   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny v B. Bystrica za opatrovníka malol. M. E. K., 2) uznesením - ustanovil prekladateľa pre jazyk grécky, 3) uznesením - vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu,

-01. 06. 2005 tlmočník doručil súdu preklad,

-06. 06. 2005 súd doručoval odporcovi preložené listiny do Grécka,

-08. 06. 2005 súd uznesením priznal tlmočníkovi odmenu (1/7 právoplatné, 7/7 prevzala učtáreň tunajšieho súdu),

-04. 11. 2005 boli súdu doručené písomnosti,

-21. 06. 2006 súd vytýčil termín pojednávania na deň 16. 11. 2006 (náhradný termín 7/12/2006),

-26. 06. 2006 súd ustanovil prekladateľa pre jazyk grécky,

-07.   07.   2006   tlmočník   doručil   súdu   preložené   listiny,   ktoré   súd   11/7   doručoval odporcovi,

-10. 07. 2006 súd uznesením priznal tlmočníkovi odmenu (16/8 právoplatné, 24/8/2006 prevzala učtáreň),

-15. 11. 2006 súd ustanovil tlmočníka na tlmočenie na pojednávaní 16/11/2006,

-na pojednávaní 16. 11. 2006 sa osobne dostavila matka, tlmočník a kolízny opatrovník,

-pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že na ďalší termín budú účastníci riadne a včas predvolaní. Zároveň súd vyčká na preukázanie doručenia predvolania,

-20.   11.   2006   súd   ustanovil   tlmočníka   na   preklad   náhradného   pojednávania   na   deň

07. 12.   2006,   na   ktoré   sa   dostavil   spolu   so   zástupcom   odporcu,   pojednávanie   bolo odročené na neurčito,

-14.   12.   2006   súd   uznesením   priznal   prekladateľovi   odmenu   (6/1   právoplatné,   16/1 prevzala učtáreň tunajšieho súdu),

-17. 01. 2007 súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru genetika, odvetvie analýza DNA,

-29. 01. 2007 znalec požiadal súd o preddavok,

-30. 01. 2007 súd uznesením ustanovil prekladateľa,

-02. 02. 2007 súd uznesením priznal znalcovi preddavok (7/2 právopl., 19/3 prevzala učtáreň),

-14. 02. 2007 doručil znalec preložené listiny súdu,

-15.   02.   2007   súd   doručoval   listiny   žalovanému   do   Grécka,   zároveň   súd   uznesením priznal znalcovi odmenu (13/3 právoplatné, 19/3 prevzala učtáreň),

-spis bol uložený na lehotu do 13. júla 2007,

-28. 08. 2007 súd požiadal MS SR Bratislava o súčinnosť pri vybavovaní dožiadania,

-spis bol uložený na lehotu do konca februára 2008,

-07. 11. 2007 boli súdu doručené listiny z Grécka

-08. 11. 2007 bol ustanovený prekladateľ

-12. 11. 2007 znalec oznámil že mu bola poštou doručená krvná vzorka odporcu od gréckeho súdneho znalca a zároveň urguje preddavok,

-13. 11. 2007 súd oznámil znalcovi, že mu bol preddavok zaslaný na účet 22. 03. 2007

-10. 12. 2007 tlmočník doručil súdu preložené listiny,

-11. 12. 2007 súd zaslal podklady znalcovi pre vypracovanie znaleckého posudku

-12. 12. 2007 súd uznesením priznal tlmočníkovi odmenu (4/1 právoplatné, 12/2 prevzala učtáreň tunajšieho súdu)

-18. 12. 2007 súdny znalec doručil súdu znalecký posudok

-21. 12. 2007 súd uznesením priznal znalcovi znaleckú odmenu (18/1 právoplatný, 12/2 prevzala učtáreň tunajšieho súdu)

-27. 12. 2007 súd doručoval znalecký posudok na vyjadrenie matke - 23/1 doručila súdu vyjadrenie, zást. odporcu, a ÚP - 28/12 doručilo súdu vyjadrenie k znal. posudku,

-08. 01. 2008 právna zást. odporcu požiadala súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie z dôvodu konzultácie s klientom,

-13.   02.   2008   súd   vytýčil   termín   pojednávania   na   deň   03.   04.   2008   na   ktoré   boli predvolaní matka maloletej, právna zástupkyňa odporcu a kolízny opatrovník.

Zároveň   ako   zákonný   sudca   uvádzam,   že   vec   (sp.   zn.   7 Ccu   20/2002)   mi   bola pridelená   dňa   05.   01.   2005   spolu   s   ďalšími   sporovými   vecami   po   sudcovi,   ktorý   bol preložený na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Po   naštudovaní   veci   bolo   dňa   06.   05.   2005   rozhodnuté   uznesením   o   ustanovení kolízneho opatrovníka (č. k. 7 Ccu 20/2002-8), uznesením o vyjadrení podľa § 114 O. s. p. (č. k. 7 Ccu 20/2002-9).

Dňa   09.   05.   2005   bolo   rozhodnuté   o   ustanovení   prekladateľa   pre   jazyk   grécky, ktorého úlohou bolo preložiť žalobu a uznesenia č. k. 7 Ccu 20/2002-8; 9.

Preklad bol doručený súdu dňa 01. 06. 2005. Dňa 06. 06. 2005 začal súd doručovať tieto listiny odporcovi, gréckemu štátnemu občanovi.

Potvrdenie o doručení listín, bolo súdu predložené až 04. 11. 2005. Následne súd vykonal 21. 06. 2006, teda nie tak, ako uvádza sťažovateľka dňa 26. 06. 2006, zastúpená právnym zástupcom na termín 16. 11. 2006, z dôvodu zabezpečenia doručenia   predvolania   odporcovi,   keďže   súd   predpokladal   zdĺhavosť   doručenia predvolania.

V žiadnom prípade nemôžem súhlasiť, že sa jednalo o 18-mesačnú nečinnosť tak, ako je uvedené v sťažnosti.

Zároveň bol určený náhradný termín na 07. 12. 2006, ktoré predvolania boli riadne doručené sťažovateľke.

Súd   nemal   dôvod   opätovne   predvolávať   sťažovateľku   na   termín   07.   12.   2006, a pokiaľ tvrdí, že nebola predvolaná nie je to pravda, a sama spôsobuje prieťahy v konaní, keď nie je schopná túto skutočnosť z predvolania vyčítať.

Súd samozrejme na deň 07. 12. 2006 nepredvolal žiadneho znalca, pretože žiadneho neustanovil.   Predvolal   však   tlmočníka   na   pojednávanie   na   deň   07.   12.   2006.   Išlo   len o pisársku chybu, bez vzťahu k dôvodom sťažnosti.

Ďalšie dôvody uvádzané v tejto časti sťažnosti považujem za irelevantné, pretože nemajú žiadny vzťah ku konaniu a jeho dĺžke.

Dôvody sťažnosti ohľadne lehôt (... spis bol daný na lehotu až 13. 07. 2007...), v časti znaleckého dokazovania sú nepravdivé a zavádzajúce. Po vypracovaní dožiadania a po ustanovení znalca, súd dal spis na lehotu 3 mesiace dňa 15. 02. 2007 a potom, čo toto dožiadanie nebolo gréckou stranou vybavené, dal súd spis dňa 20. 06. 2007 na lehotu do 13. 07. 2007. Súd musel požiadať o súčinnosť až Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože ani v auguste 2007 nebolo dožiadanie vybavené.

Súd okamžite po obdržaní dokladu o vybavení dožiadania dňa 07. 11. 2007 konal, a uloženie na lehotu do konca februára 2008 ignoroval, to však sťažovateľka prehliadla. Je zarážajúce, že sťažovateľka považuje dobu vybavenia dožiadania od 15. 02. 2007 do   07.   11.   2007,   kedy súd   musel požiadať   o súčinnosť   Ministerstvo   spravodlivosti SR, gréckou stranou za taký, že jej „nemožno pričítať prieťahy v konaní“.

O absolútnej neznalosti procesného postupu súdu sťažovateľky, resp. sťažnosti jej právneho zástupcu svedčí časť „o chaotickom a neproduktívnom postupe súdu“, na str. 5, kedy pre súd nie je podstatné, aké listiny navyše zaslala grécka strana znalcovi, ale táto povinnosť doručenia všetkých listín potrebných pre vykonanie znaleckého dokazovania je na vnútroštátnom súde.

To, že sa tieto listiny križovali svedčí, že grécky súd vybavoval dožiadanie neúmerne dlho a grécky znalec odoslal vzorky skôr, ako prišlo na súd vybavené dožiadanie.

Z   týchto   dôvodov   považujem   sťažnosť   za   absolútne   neodôvodnenú,   s   chybnými faktami a neznalosťou základných procesných postupov. V konaní od času, kedy bol mne pridelený, nedošlo k žiadnym prieťahom v konaní. Súd postupoval plynulo a bez prieťahov v konaní.

Poukazujem taktiež na to, že výzvu na vyjadrenie k znaleckému posudku sťažovateľka prevzala dňa 02. 01. 2008 a vyjadrila sa až 23. 01. 2008, hoc bola určená 15-dňová lehota, ako posledná zo všetkých účastníkov konania. Napriek tomu, že sťažovateľka dňa 16. 11. 2006 požadovala výživné v výške 1100,- Euro (oproti žalobnému návrhu 100,- Euro), toto zvýšenie do dnešného dňa nijakým spôsobom zatiaľ nezdôvodnila a nepredložila dôkazy svojich tvrdení.

Záverom uvádzam, že po vykonaní úkonov v súvislosti so znaleckou odmenou, súd dňa 13. 02. 2008 vytýčil pojednávanie na deň 03. 04. 2008.»

Právny   zástupca   sťažovateľa   v stanovisku   z 20.   apríla   2008,   ktorým   reagoval   na vyjadrenie predsedu okresného súdu z 26. marca 2008, uviedol:

«Konanie vedené pod sp. zn. 15 Nc 1013/2000, o vyhlásenie o uznaní otcovstva... Sťažovateľ nemôže súhlasiť s názorom okresného súdu, že za primeranú lehotu podľa § 73 ods. 3 o. s. p. sa považuje lehota, v ktorej dieťa dosiahne vek jedného roka a keďže matka   označila   za   otca   cudzieho   štátneho   príslušníka,   súd   jej   stanovil   primerane   tejto okolnosti   dlhšiu   lehotu.   Podľa   dlhoročnej   ustálenej   judikatúry   sa   za   primeraný   čas   na podanie návrhu na určenie otcovstva podľa § 73 ods. 3 o. s. p. považoval už v roku 1985 asi jeden mesiac...

Skutočnosť,   že   za   otca   bol   označený   cudzí   štátny   príslušník,   podľa   názoru sťažovateľa vôbec neodôvodňovala poskytovanie dlhšej lehoty, keďže jeho matka už pri prvom   výsluchu   uviedla   o otcovi   úplne   všetky   identifikačné   údaje,   presnú   adresu   jeho trvalého   bydliska   v Grécku,   že   profesionálnym   vojakom   pravidelnej   gréckej   armády, ktorého pobyt je vždy a za každých okolností možné zákonným spôsobom zistiť a písomnosti mu doručiť a že si je úplne istá jeho otcovstvom, keďže dovtedy nemala pohlavný styk so žiadnym iným mužom...

Konanie vedené pod sp. zn. 7 Ccu 20/2002, o určenie otcovstva... Dovoľujeme   si   nesúhlasiť   s názorom   okresného   súdu,   že   nemal   dôvod   opätovne predvolávať   „sťažovateľku“   na   termín   07.   12.   2006   a výrok,   že   „sťažovateľka   sama spôsobuje prieťahy v konaní, keď nie je schopná túto skutočnosť z predvolania vyčítať“ považuje za urážku a ponižovanie svojej osoby zo strany okresného súdu...

Nemôžeme súhlasiť s názorom okresného súdu, že grécky súd vybavoval dožiadanie neúmerne dlho. Po riadnom dožiadaní ho vybavil za štyri dni. Grécky sudca dňa 22. 10. 2007   cestou   gréckeho   exekútora   zistil   nový   pobyt   odporcu,   ešte   v tento   deň   ustanovil gréckeho znalca na odobranie biologického materiálu a ihneď ich telefonicky predvolal na deň 26. 10. 2007, kedy boli odporcovi odobraté vzorky krvi a ešte v tento deň odoslané slovenskému ustanovenému znalcovi,   ktorý dňa 18.   12.   2007 doručil súdu vypracovaný znalecký posudok...

Okresný súd „sťažovateľke“ vyčíta, že do 26. 03. 2008 nijakým spôsobom zatiaľ nezdôvodnila a nepredložila dôkazy svojich tvrdení, ohľadom svojho návrhu na určenie výživného vo výške 1.100,- EUR, avšak do uvedeného dňa okresný súd nikoho na takéto doplnenie alebo opravu návrhu nevyzval a nepoučil...

Súd si počas celého doterajšieho konania vôbec neplnil voči sťažovateľovi a jeho matke, ako vedľajšej účastníčke konania, ktorí nie sú zastúpení advokátom, poučovaciu povinnosť, ktorú mu ukladá § 5 ods. 1 o. s. p...

Dovoľujeme si navrhnúť, aby ústavný súd uložil Okresnému súdu v Banskej Bystrici povinnosť, zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania za tri úkony právnej pomoci po 3.176,-   Sk   [prevzatie   a príprava   zastúpenia,   sťažnosť   zo   dňa   03.   01.   2008,   stanovisko k vyjadreniu Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. 04. 2007 (správne má byť 2008, pozn.)] a trikrát režijný paušál po 190,- Sk, spolu vo výške 10.098,- Sk, v lehote do 15 dní od doručenia nálezu.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ccu 20/2002 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 15 Nc 1013/2000).

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“   (III.   ÚS   61/98),   pričom   k vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   dochádza   „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného   súdu   možno   preto   za   konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu účastníka konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu   vo veci. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného   súdu   (3). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   v rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov   k maloletému   dieťaťu.   Predmetnú   vec   po   právnej   stránke   nemožno   označiť   za zložitú,   z hľadiska   predmetu   konania   však   ide   o vec   týkajúcu   sa   osobného   statusu sťažovateľa,   ktorá   má mimoriadny   význam aj z hľadiska   zabezpečenia   jeho základných životných potrieb a sociálneho štandardu. Po skutkovej stránke však ústavný súd považuje predmetnú vec za pomerne zložitú, a to s prihliadnutím na potrebu vykonania znaleckého dokazovania (IV. ÚS 244/04, IV. ÚS 41/07), ako aj skutočnosť, že odporca je občanom Gréckej republiky s trvalým pobytom v cudzine.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom,   či   v konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ je maloletý, ústavný súd hodnotil správanie jeho zákonnej zástupkyne ako vedľajšej účastníčky konania. Podľa názoru ústavného súdu mohla zákonná zástupkyňa   sťažovateľa   svojím   aktívnejším   prístupom   prispieť   k urýchleniu   konania, pričom nedostatočnú aktivitu matky sťažovateľa vzal ústavný súd do úvahy pri rozhodovaní o určení výšky finančného zadosťučinenia. Na druhej strane však uvedená okolnosť nemôže ospravedlniť neprimerane dlhú nečinnosť okresného súdu.

Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný   súd   zistil,   že   okresnému   súdu   bolo   16.   júna   2000   doručené   oznámenie Okresného úradu Banská Bystrica (matričný úrad) o narodení maloletého sťažovateľa bez uvedenia identifikácie otca, pričom veci bola pridelená sp. zn. 15 Nc 1013/2000. Okresný súd nariadil 16. júna 2000 termín výsluchu matky sťažovateľa na 27. jún 2000. Predvolanie na výsluch bolo okresnému súdu vrátené 23. júna 2000 s poznámkou pošty „Adresát aj adresa neexistujú“. Okresný súd nariadil 19. júla 2000 termín výsluchu matky sťažovateľa na 3. august 2000. Podľa zápisnice okresného súdu z 3. augusta 2000 sa v uvedený deň vykonal výsluch matky maloletého sťažovateľa ako jeho zákonnej zástupkyne. V zápisnici je uvedené: „Po poučení matka uvádza, že si mieni do budúcna podať návrh na určenie otcovstva k malol. dieťaťu.“

Okresný súd vydal 1. júla 2002 pokyn na zistenie skutočnosti, či matka maloletého sťažovateľa   podala   v rokoch   2000   až   2002   návrh   na   určenie   otcovstva   k maloletému sťažovateľovi. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 3. júla 2002 bolo zistené, že návrh   podaný   nebol.   Okresný   súd   vydal   21.   augusta   2002   pokyn   na   vypracovanie splnomocnenia Okresnému úradu, oddeleniu starostlivosti o rodinu a deti Banská Bystrica (ďalej len „okresný úrad“), aby podal v mene maloletého sťažovateľa žalobu o určenie otcovstva   a úpravu   práv   a povinností   rodičov   k maloletému   dieťaťu.   Následne   bola okresnému súdu 20. septembra 2002 doručená žaloba okresného úradu o určenie otcovstva a úhradu   osobných   potrieb   podaná   v mene   maloletého   sťažovateľa   proti   odporcovi   - občanovi   Gréckej   republiky,   ktorého   za   otca   maloletého   sťažovateľa   označila   matka sťažovateľa, so súčasnou žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov. Danej veci bola pridelená spisová značka 7 Ccu 20/2002.

Okresný súd po doručení návrhu nevykonal žiadny úkon vo veci do 6. mája 2005, kedy uznesením č. k. 7 Ccu 20//2002-8 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „úrad“)   sťažovateľovi   za   opatrovníka   v danom   konaní. Predmetný   spis bol 5. januára 2005 pridelený inému zákonnému sudcovi.   Okresný súd uznesením   č.   k.   7   Ccu   20/2002-9   zo   6.   mája 2005   vyzval   účastníkov   konania,   aby sa vyjadrili   k   žalobe,   a poučil   ich   o možnosti   podať   námietku   zaujatosti   proti   zákonnému sudcovi. Následne uznesením č. k. 7 Ccu 20/2002-11 z 9. mája 2005 ustanovil prekladateľa pre grécky jazyk.

Dňa 6.   júna 2005   vydal   okresný   súd   pokyn   na doručenie   návrhu   a predmetných uznesení odporcovi na vyjadrenie a uznesením č. k. 7 Ccu 20/02-18 z 8. júna 2005 priznal tlmočníkovi odmenu. Dňa 4. novembra 2005 boli okresnému súdu doručené od odporcu písomnosti týkajúce sa predmetu konania. Následne bol okresný súd nečinný do 21. júna 2006,   kedy   nariadil   termín   pojednávania   na   16.   november   2006   a náhradný   termín pojednávania na 7. december 2006. V ďalšom období vykonal okresný súd úkony súvisiace s prípravou   pojednávania   [uznesením   č.   k.   7   Ccu   20/2002-47   z 26.   júna   2006   bol ustanovený prekladateľ pre grécky jazyk (preklad predvolania na pojednávanie), uznesením č. k. 7 Ccu 20/2002-54   z 10.   júla   2006   priznal   prekladateľovi   odmenu,   uznesením č. k. 7 Ccu   20/2002-58   z 15.   novembra   2006   ustanovil   tlmočníka   pre   grécky   jazyk (tlmočenie na pojednávaní)].

Na pojednávaní 16. novembra 2006 okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom matky   sťažovateľa   ako   vedľajšej   účastníčky   konania   a pojednávanie   bolo   uznesením odročené na neurčito. Uznesením č. k. 7 Ccu 20/2002-63 z 20. novembra 2006 ustanovil tlmočníka   pre   grécky   jazyk   (tlmočenie   na   náhradnom   termíne   pojednávania 7.   decembra   2006).   Dňa   4.   decembra   2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie právnej zástupkyne odporcu o prevzatí právneho zastupovania. Na pojednávaní 7. decembra 2006 vykonal ďalšie dokazovanie a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania.

Uznesením   č.   k.   7   Ccu   20/2002-78   zo 17.   januára   2007   okresný   súd   nariadil vykonanie   znaleckého   dokazovania „na   možnosť   vylúčenia   odporcu   z prirodzeného otcovstva   k maloletému“. Dňa   29.   januára   2007   mu   bola   doručená   žiadosť   znalca o poskytnutie   preddavku   na   trovy   znaleckého   dokazovania   a žiadosť   o vykonanie znaleckého   úkonu   znalcom   v   cudzine.   V ďalšom   období   vykonával okresný   súd   úkony spojené so znaleckým dokazovaním [uznesením č. k. 7 Ccu 20/2002-87 z 30. januára 2007 ustanovil prekladateľa pre grécky jazyk (preklad uznesenia a žiadosti o vykonanie dôkazu), uznesením č. k. 7 Ccu 20/2002-89 z 2. februára 2007 priznal znalcovi preddavok na trovy znaleckého dokazovania, uznesením č. k. 7 Ccu 20/2002-97 z 15. februára 2007 priznal prekladateľovi odmenu, 16. marca 2007 vydal pokyn na predloženie predmetného uznesenia učtárni (výplata odmeny)].

Prípisom   z 28.   augusta   2007   okresný   súd   požiadal   Ministerstvo   spravodlivosti Slovenskej   republiky   o poskytnutie   súčinnosti,   pretože   dožiadaný   orgán   v   Grécku   od 22. februára   2007,   kedy   prevzal   žiadosť   o vykonanie   znaleckého   úkonu,   nereagoval   na požiadavku   okresného   súdu.   Dňa 7.   novembra 2007 vydal   pokyn na uloženie   spisu   na lehotu   do   konca   februára   2008,   a to „vzhľadom   na   žiadosť   o poskytnutie   súčinnosti adresovanú MS SR na č. l. 103, prevzatú v septembri 2007 a dĺžku doby, zistenú z iných konaní, ktorú MS SR čaká na odpoveď od príslušného ústredného orgánu“.

Dňa 7. novembra 2007 boli okresnému súdu doručené listiny od odporcu v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním a okresný súd uznesením č. k. 7 Ccu 20/2002-127 z 8. novembra 2007 ustanovil prekladateľa pre grécky jazyk (preklad doručených listín). Preklad požadovaných listín mu bol doručený 10. decembra 2007. Prípisom z 11. decembra 2007   okresný   súd   zaslal   relevantné   listiny   súdnemu   znalcovi   a uznesením č. k. 7 Ccu 20/2002-151   z 12.   decembra   2007   priznal   prekladateľovi   odmenu.   Dňa 18. decembra 2007 mu bol doručený znalecký posudok č. 78/07 z 5. decembra 2007.

Dňa 20. decembra 2007 vydal okresný súd pokyn, aby sa účastníci konania vyjadrili v určenej lehote k znaleckému posudku, a následne uznesením č. k. 7 Ccu 20/2002-170 z 21. decembra 2007 priznal odmenu znalcovi. Vyjadrenie úradu k znaleckému posudku bolo   okresnému   súdu   doručené   28.   decembra   2007,   vyjadrenie   matky   sťažovateľa 23. januára 2008.   Dňa 8.   januára 2008   bola okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej zástupkyne sťažovateľa o predĺženie lehoty na vyjadrenie k znaleckého posudku z dôvodu „potreby konzultácie ďalšieho postupu s klientom“.

Okresný súd nariadil 13. februára 2008 termín pojednávania na 3. apríl 2008. Dňa 13. februára   2008   mu   bola   doručená   úprava   petitu   úradu   v súvislosti   so   zisteniami uvedenými   v znaleckom   posudku.   Na   pojednávaní   3.   apríla   2008   okresný   súd   vykonal ďalšie dokazovanie vo veci (výsluch účastníkov konania) a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito s tým, že „vedľajšia účastníčka v lehote 7 dní predloží svoj sobášny list, rodný list dcéry, nar. 30. 01. 2006 a predloží dôkazy svojich tvrdení ohľadne zvýšených finančných   nárokov   na   maloletého   sťažovateľa.   Zároveň   právna   zástupkyňa   odporcu v lehote 1 mesiaca oznámi súdu presnú adresu a názov zamestnávateľa odporcu. Po tom, čo súd obdrží informáciu ohľadne zamestnávateľa odporcu, vykoná dôkaz v Grécku ohľadne zistenia príjmu odporcu a jeho majetkových a osobných pomerov.“ Okresný súd následne vydal pokyn na predloženie spisu ústavnému súdu.

Sumarizujúc uvedené zistenia a s prihliadnutím na § 73 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého ak matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, ustanoví súd dieťaťu opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval, ústavný súd zastáva názor, že lehota, po uplynutí ktorej vydal okresný súd prvýkrát pokyn na zistenie skutočnosti, či matka sťažovateľa podala návrh na určenie   otcovstva   (takmer   dva   roky   po   výsluchu   matky   sťažovateľa   -   1.   júla   2002), nezodpovedá   požiadavkám   vyplývajúcim   z práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   ani základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy. Ústavný súd dospel tiež k záveru, že zavinením okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní v období od doručenia žaloby (20. septembra 2002) do 6. mája 2005. V ďalšom období už ústavný súd hodnotil činnosť okresného súdu ako plynulú. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 7 Ccu 20/2002 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 15 Nc 1013/2000) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ccu 20/2002 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 000 Sk poukazujúc najmä na ochranu práv a záujmov maloletého dieťaťa.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   obdobie,   v ktorom   došlo   k zbytočným   prieťahom, zložitosť   veci,   správanie   matky   sťažovateľa   ako   jeho   zákonnej   zástupkyne,   resp.   jej nedostatočnú   aktivitu   ako vedľajšej   účastníčky   konania, a osobitne mimoriadny význam predmetu konania pre sťažovateľa ako maloletého, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade   bude   priznanie   finančného   zadosťučinenia   pre   sťažovateľa   v   sume   80   000   Sk primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom   JUDr. J.   V. Ústavný súd úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie sťažnosti a jej podanie, stanovisko z 20. apríla 2008 k vyjadreniu okresného súdu) vykonané v roku 2008 v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“),   a   to   v   sume   trikrát   3 176 Sk   a trikrát   190 Sk   režijný   paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).   Úhrada   bola   priznaná   v požadovanej   sume 10 098 Sk.   Priznanú   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto nálezu rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2008