znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 63/02-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2003 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Lubyho prerokoval prijatú   sťažnosť   L.   D.,   bytom   L.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   R.   G.,   K.,   vo   veci porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. P 7/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. P 7/98 v časti, v ktorej sa domáha   úpravy   styku   s maloletými   deťmi,   zmeny   výchovného   prostredia   a zníženia vyživovacej   povinnosti, p o r u š i l   základné   právo   L.   D.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   L.   D. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   30 000 Sk   (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd v Prešove povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresnému súdu v Prešove p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. P 7/98 konal bez zbytočných prieťahov.

4. Okresný súd v Prešove j e   p o v i n n ý   uhradiť L. D. trovy právneho zastúpenia v sume 8 000 Sk (slovom osemtisíc slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. G., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. IV. ÚS 63/02-29 z 22. januára 2003 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   L.   D.,   bytom   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu v Prešove (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. P 7/98.

Predmetom   konania   bolo   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vo veci vedenej na okresnom súde pod   sp.   zn.   P   7/98   (úprava   styku   s maloletými   deťmi,   zmena   výchovného   prostredia maloletých a zníženie vyživovacej povinnosti).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   okrem   iného   uviedol: „Sťažovateľ   sa   podaním napadnutým   5.   2.   1998   na   Okresnom   súde   v Prešove   domáha   úpravy   styku   s jeho maloletými   deťmi,   podaním   dňa 21.   4.   1998   zmeny   výchovného   prostredia   a podaním dňa 30. 6. 1998 zníženia vyživovacej povinnosti.

... súd napriek viacerým návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktorými sa sťažovateľ domáhal úpravy styku,   jeho návrhy bez náležitého zistenia skutkového stavu zamietal.   V   jednom   prípade   došlo   k vydaniu   predbežného   opatrenia,   následne   došlo odvolacím súdom k jeho zrušeniu. Sťažovateľ nemal žiadne styky so svojimi deťmi odo dňa podania návrhu na úpravu styku, t. j. od februára 1998 až do konca roku 1999, teda počas obdobia viac než 20 mesiacov. A to aj napriek viacerým návrhom na vydanie predbežného opatrenia z jeho strany.

V konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod č. k.: P 7/98 došlo v januári 2000 (2 roky od podania návrhu sťažovateľom) k nariadeniu znaleckého dokazovania. Po námietkach voči znaleckému dokazovaniu vznesených sťažovateľom   na pojednávaní súd pristúpil   k vypracovaniu,   resp.   k realizácii   krokov   za   účelom   vypracovania   kontrolného znaleckého posudku. Ani napriek viacerým urgenciám zo strany sťažovateľa nedošlo do dnešného dňa k jeho vypracovaniu. Sťažovateľ v pozícii účastníka konania bol a je po celý čas aktívny a súčinnostný.

Napriek   všemožnej   snahe   sťažovateľa,   tak   procesnými   návrhmi   v konaní,   ako   aj požadovaním odstránenia prieťahov v konaní podľa zákona SNR č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších   predpisov, nedošlo doposiaľ k úprave styku s jeho deťmi.“

Sťažovateľ listami z 9. februára 1999, 7. júna 1999, 9. augusta 1999, 20. decembra 2000, 19. februára 2002 a 11. júna 2002 žiadal o odstránenie prieťahov v konaní vo veci úpravy styku s jeho deťmi. Podpredsedníčka okresného súdu listom z 8. septembra 1998 sťažovateľovi oznámila, že jeho návrh nie je možné uprednostniť, a listom z 22. septembra 1999   oznámila,   že   nedošlo   k žiadnym   prieťahom   a jeho   sťažnosť   považujú   za neodôvodnenú.   Sťažovateľ   ústavnému   súdu   predložil   aj   fotokópie   citovaných   žiadostí a sťažností.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia základných práv podľa označených článkov ústavy a dohovoru žiada prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov vo veci sp. zn. P 7/98 a priznať mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 75 000 Sk, ako aj náhradu trov konania, ktoré jeho právny zástupca vyčíslil v sume 8 000 Sk.

Na základe výzvy ústavného súdu zo 16. septembra 2002 okresný súd v písomnom vyjadrení sp. zn. Spr U-3006/02 z 1. októbra 2002 uviedol chronologický prehľad postupu v konaní vedenom pod sp. zn. P 7/98 a na jeho základe zaujal stanovisko: „... zo strany súdu   nedošlo   k žiadnym   prieťahom   a dĺžku   konania   ovplyvnil   sám   sťažovateľ   svojím procesným   správaním   sa.   Práve   z dôvodu   rozhodovania   o opakovaných   predbežných opatreniach nebolo možné prejednať riadne návrhy otca a o týchto aj rozhodnúť.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k predmetu konania písomne vyjadrili účastníci konania,   okresný   súd   vyjadrením   sp.   zn.   U-3006/02   z 11.   februára   2003   a sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 3. februára 2003.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. P 7/98 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne predložených vyjadrení účastníkov a obsahu predloženého spisu.

II.

Zo   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   P   7/98   ústavný   súd   zistil   nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci sťažovateľa:

Dňa 5. februára 1998 podal sťažovateľ návrh na okresný súd vo veci úpravy styku s maloletými deťmi.   Sťažovateľ   listom   z 20.   apríla   1998   doplnil   údaje k   návrhu   o styk s deťmi. Dňa 21. apríla 1998 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zmenu umiestnenia maloletých detí. Dňa 30. júna 1998 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania na zníženie výživného.

Okresný   súd   17.   septembra   1998   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   rovnopisov návrhov   a   22.   septembra   1998   na   oznámenie   zamestnávateľa   matky   maloletých   detí. Sťažovateľ listom zo 14. októbra 1998 písomne oznámil okresnému súdu zamestnávateľa a adresu matky maloletých detí.

Dňa   8.   januára   1999   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   oznámenie   sídla zamestnávateľa matky a prostredníctvom zamestnávateľa predvolal matku maloletých detí na   informatívny   výsluch,   ktorý   sa   v zmysle   úradného   záznamu   z 19.   januára   1999   aj uskutočnil. Súd jej touto cestou doručil návrh sťažovateľa na zníženie výživného a úpravu styku s maloletými deťmi a zmenu výchovného prostredia.

Uznesením   sp.   zn.   P   7/98   z 19.   januára 1999   okresný   súd   ustanovil   opatrovníka maloletých detí, ktoré účastníci prevzali 10. februára 1999.

Výzvami   z 5.   februára   1999   okresný   súd   vyzval   Obvodné   oddelenie   Policajného zboru Lipany na podanie správy o povesti sťažovateľa a Obvodné oddelenie Policajného zboru Sabinov na podanie správy o povesti matky maloletých detí. V ten istý deň požiadal zamestnávateľov účastníkov o predloženie správy o príjme a mzdových listov.

Okresný súd 20. februára 1999 nariadil pojednávanie na 9. marec 1999.Sťažovateľ   24.   februára   1999   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   o ustanovení opatrovníka, na základe čoho okresný súd 25. februára 1999 zrušil termín pojednávania stanovený na 9. marec 1999.

Listom z 9. marca 1999 sťažovateľ predložil okresnému súdu dodatok materiálov k súdnemu konaniu.

Okresný   súd   30.   marca   1999   predložil   spisovú   dokumentáciu   Krajskému   súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“).

Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   2   Co   182/99   z 27.   júla   1999   potvrdil   uznesenie okresného súdu vo veci ustanovenia Okresného úradu v Sabinove za kolízneho opatrovníka. V období od 1. apríla 1999 do 30. júla 1999 bol spis na krajskom súde na základe odvolania sa sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o ustanovení Okresného úradu v Sabinove za kolízneho opatrovníka.

Okresný súd 19. augusta 1999 nariadil pojednávanie na 20. október 1999. Sťažovateľ 6.   septembra   1999   podal   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   na zverenie syna do výchovy otca. Uznesením zo 14. septembra 1999 ustanovil okresný súd Okresný úrad Sabinov, oddelenie sociálno-právnej ochrany a kurately, za opatrovníka pre maloleté deti účastníkov.

Dňa   14.   septembra   1999   bolo   nariadené   pojednávanie   na   29.   september   1999   o vydanie predbežného opatrenia.

Na okresnom súde 29. septembra 1999 bol prejednaný návrh na vydanie predbežného opatrenia. Toto pojednávanie bolo, z dôvodu ďalšieho dokazovania odročené. Uznesením sp. zn.   P   7/98   zo 6.   októbra   1999   okresný   súd   vo   veci   vydania   predbežného   opatrenia zamietol návrh sťažovateľa na zverenie maloletého M. do jeho výchovy.

Dňa   20.   októbra   1999   bolo   na   okresnom   súde   pojednávanie   o úpravu   styku s maloletými deťmi, zmenu výchovného prostredia a zníženie vyživovacej povinnosti, ktoré po vypočutí účastníkov a svedka bolo odročené za účelom ustanovenia znalca.

Dňa   2.   novembra   1999   bol   okresnému   súdu   doručený   list   sťažovateľa,   v ktorom uvádza, že proti uzneseniu zo 6. októbra nebude dávať odvolanie, žiada však okresný súd, aby boli   zistené   pomery   v rodine   matky   maloletých   a aby boli   vypočutí   ako   svedkovia osoby bývajúce v susedstve matky maloletých.

Okresný súd uznesením sp. zn. P 7/98 z 28. októbra 1999 v konaní o úpravu styku s maloletými deťmi a zmenu výchovného prostredia ustanovil znalca PhDr. M. G., P., NZZ

-   amb.   klin.   psychológie,   aby   v   lehote   30   dní   podal   znalecký   posudok.   Súdny   znalec 18. januára 2000 predložil súdu znalecký posudok č. 1/2000-G.

Dňa   24.   januára   2000   bol   zaslaný   znalecký   posudok   matke   maloletých   detí, sťažovateľ si ho osobne prevzal 24. januára 2000 v poručenskej kancelárii.

Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 27. januára 2000 podal vyjadrenie k znaleckému posudku, ktoré hodnotí ako neobjektívne a nepravdivé, urážajúce jeho osobu, a žiada vypracovať nový objektívny znalecký posudok.

Okresný súd 19. júna 2000 nariadil pojednávanie o zmenu výchovy a úpravu styku na 30. august 2000.

Dňa 27. júna 2000 okresný súd požiadal Okresnú prokuratúru v Prešove (ďalej len „okresná prokuratúra“) o podanie správy o preverení matky maloletých a jej druha, ktorí sa mali na základe oznámenia sťažovateľa Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Sabinov dopustiť trestného činu týrania zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 Trestného zákona voči maloletým deťom.

Podľa vyjadrenia okresnej prokuratúry doručeného okresnému súdu 12. júla 2000 v priebehu preverovania nebolo preukázané, že sa taký skutok stal, a nebolo preukázané ani konanie podozrivých, ktoré by zodpovedalo príslušnému priestupku.

Matka   maloletých   10.   júla   2000   podala   okresnému   súdu   návrh   na   doplatenie a zvýšenie výživného na maloleté deti.

Okresný súd 30. augusta 2000 pojednával o zmene výchovy a úprave styku, súčasne doručil sťažovateľovi návrh matky maloletých na zvýšenie výživného, vypočul svedkov a pojednávanie odročil na 8. november 2000 s tým, že budú vyžiadané ďalšie listinné dôkazy súvisiace   so   sporom,   predvolaní   svedkovia   a znalec   a vyžiadaná   správa   od   okresnej prokuratúry o preverení matky maloletých a jej druha.

Na   pojednávaní   8.   novembra   2000   o zmenu   výchovy,   úpravu   styku   a   zvýšenie výživného bol vypočutý znalec a svedkovia a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vypočutia maloletých detí.

Sťažovateľ listom doručeným okresnému súdu 23. novembra 2000 vyjadril nesúhlas s návrhom na zvýšenie výživného.

Okresný súd uznesením sp. zn. P 7/98 z 21. decembra 2000 rozhodol o tom, že súdny znalec PhDr. M. G. nie je vylúčený z predmetnej veci, a priznal mu odmenu za účasť na pojednávaní 8. novembra 2000.

Dňa   21.   decembra   2000   boli   predvolané   maloleté   deti   účastníkov   za   účelom vypočutia na 18. január 2001, keď došlo k výsluchu detí.

Okresný súd 6. februára 2001 vyzval zamestnávateľov účastníkov na predloženie správy   o príjme   rodičov   a   vyzval   okresnú   prokuratúru   na predloženie   správy   vo   veci preverenia matky maloletých a jej druha a nariadil pojednávanie na 21. marec 2001. Na   pojednávaní   21.   marca   2001   o zmenu   výchovného   prostredia   a úpravu   styku s maloletými deťmi sťažovateľ okrem iného uviedol, že nesúhlasí so znaleckým posudkom, má výhrady proti neobjektívnosti kolíznej opatrovateľky, voči zákonnej sudkyni, a žiadal, aby   bol   súdom   ustanovený   znalec   z odboru   detskej   psychológie,   ale   nie   z regiónu východného   Slovenska.   Pojednávanie   bolo   odročené   za   účelom   nariadenia   znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia detskej psychiatrie.

Sťažovateľ podal okresnému súdu 9. apríla 2001 odvolanie voči uzneseniu sp. zn. P 7/98   z 21.   decembra   2000   ohľadne   zamietnutia   námietok   o predpojatosti   znalca. Uznesením sp. zn. P 7/98 z 26. apríla 2001 okresný súd pribral znalkyňu MUDr. E. F., bytom B. B., a uložil jej v lehote 30 dní podať kontrolný znalecký posudok k posudku PhDr. M. G. Listom doručeným okresnému súdu 15. mája 2001 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu o pribratí znalca s odôvodnením, že vidí nesprávnosť v postupe súdu, keď sa ukladá   novému   znalcovi   podať   kontrolný   znalecký   posudok   k posudku   PhDr.   M.   G., a žiada,   aby   znalecký   posudok   PhDr.   M.   G.   nebol   braný   do úvahy   a zaslaný   novému znalcovi.

Okresný   súd   listom   z 8.   júna   2001   požiadal   Okresný   súd   v Banskej   Bystrici o doručenie spisu sp. zn. P 7/98 súdnej znalkyni MUDr. E. F. za účelom vypracovania znaleckého   posudku.   Okresný   súd   v Banskej   Bystrici   20.   júna   2001   predvolal   súdnu znalkyňu na prevzatie spisu sp. zn. P 7/98, ku ktorému došlo 13 júla 2001.

Sťažovateľ 19. septembra 2001 podal opätovne návrh vo veci vydania predbežného opatrenia o zmenu výchovného prostredia.

Listom doručeným okresnému súdu 26. októbra 2001 Okresný súd v Banskej Bystrici vrátil spis sp. zn. P 7/98 okresnému súdu bez znaleckého posudku. Súdna znalkyňa uvádza: „Znalecký posudok som nemohla vypracovať pre nespoluprácu matky maloletých detí A. D., rod. V.“

Okresný súd uznesením sp. zn. P 7/98 z 1. októbra 2001 ustanovil maloletým deťom účastníkov   opatrovateľa   Okresný   úrad   Sabinov,   oddelenie   sociálno-právnej   ochrany a kurately,   a vyzval   ho,   aby   v lehote   10   dní   podal   správu   o rodinných   a výchovných pomeroch účastníkov.

Okresný súd uznesením z 23. októbra 2001 zveril mal. M. do výchovy otca s tým, že predbežné   opatrenie   trvá   do   právoplatného   skončenia   konania   o zmenu   výchovného prostredia vedeného na okresnom súde. Uznesenie prevzali účastníci 30. októbra 2001. Voči uzneseniu   sa   odvolala   matka   maloletých   detí   odvolaním   doručeným   okresnému   súdu 5. novembra 2001. Dňa 27. novembra 2001 podal sťažovateľ okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu   matky   maloletých   detí.   Okresný   súd   17.   decembra   2001   predložil   spis krajskému súdu.

Krajský súd uznesením sp. zn. 2 Co 759/01 zo 7. januára 2002 uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Spis bol   vrátený   okresnému   súdu   25.   januára   2002.   Uznesenie   bolo   účastníkom   doručené

6. februára   2002.   Dňa   15.   februára   2002   podal   sťažovateľ   dovolanie   proti   uzneseniu krajského súdu. Okresný súd uznesením z 12. marca 2002 vyzval sťažovateľa, aby doplnil svoje   podanie   z 15.   februára   2002.   Sťažovateľ   podaním   doručeným   okresnému   súdu 2. apríla 2002 vzal dovolanie v celom rozsahu späť.

Dňa 29. apríla 2002 okresný súd predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spis s dovolaním sťažovateľa a späťvzatie dovolania.

Sťažovateľ   6.   mája   2002   podal   okresnému   súdu   opätovne   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia o zmenu výchovy mal. M.

Uznesením z 20. mája 2002 okresný súd ustanovil Okresný úrad Sabinov, oddelenie sociálno-právnej   ochrany   a kurately,   za   opatrovníka   pre   maloletého   M.,   požiadal   ho o podanie   správy   o rodinných   a výchovných   pomeroch   účastníkov,   Základnú   školu v Lipanoch o podanie správy o správaní, prospechu, hygiene, pripravenosti na vyučovanie a pod. mal. M. a Obvodné oddelenie Policajného zboru Lipany o prešetrenie rodinných, osobných a majetkových pomerov účastníkov.

Okresný súd uznesením sp. zn. P 7/98 z 27. septembra 2002 návrh sťažovateľa na nariadenie   predbežného   opatrenia   o   zmenu   výchovného   prostredia   zamietol   spolu s podnetom Okresného úradu v Sabinove na nariadenie predbežného opatrenia o nariadenie ústavnej výchovy mal. M.

Sťažovateľ   25.   októbra   2002   podal   okresnému   súdu   odvolanie   proti   uzneseniu o zamietnutí predbežného opatrenia o zmenu výchovného prostredia.

Uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Cop 8/03 z 31. marca 2003 bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 27. septembra 2002, ktorým tento zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia o zmenu výchovného prostredia spolu s podnetom   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   o nariadenie   ústavnej   starostlivosti maloletého. Spis bol okresnému súdu vrátený 24. apríla 2003.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ods.   2   citovaného   článku   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa   ods.   3   citovaného   článku   ústavy   môže   ústavný   súd   svojím   rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 citovaného článku ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v prípadoch ustanovených zákonom“.

Sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy z dôvodu zbytočných prieťahov v súdnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. P 7/98 o návrhu   na   úpravu   styku   s maloletými   deťmi,   na   zmenu   výchovného   prostredia   a na zníženie výživného.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K stavu   právnej   istoty dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli (napr. I. ÚS 98/99, II. ÚS 64/99).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa:a) zložitosti veci, b) správania účastníka konania,c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

a)   Na   základe   preskúmania   doterajšieho   priebehu   konania   vedeného   pod   sp.   zn. P 7/98   ústavný   súd   konštatuje,   že   z konkrétnych   okolností   daného   prípadu   vyplýva,   že v konaní vedenom na okresnom súde išlo o skutkovo zložitú vec. Ústavný súd konštatuje, že skutková   zložitosť   veci   vyplýva   z toho,   že   ide   o konanie   vo   veci   starostlivosti   súdu o maloletých, v ktorom sa sťažovateľ domáhal úpravy styku s maloletými deťmi, zmeny výchovného prostredia a zníženia vyživovacej povinnosti. Ústavný súd však tieto čiastkové konania   nepovažuje   za   právne   zložité.   Hmotnoprávna   a procesná   úprava   postupu   súdu v konaní   vo   veciach   starostlivosti   o maloletých   je   obsiahnutá   v zákone   č.   94/1963 Zb. o rodine   v znení   neskorších   predpisov   a v Občianskom   súdnom   poriadku.   Výklad a používanie týchto zákonov sú stabilizované v rozsiahlej judikatúre vyšších súdov. Právnu zložitosť   veci   nenamietol   ani okresný   súd a ani ústavný   súd   nezistil   otázku   osobitného právneho   významu,   ktorá   by   mala   byť   v týchto   konaniach   riešená   bez   jej   predošlého riešenia   v ustálenej   judikatúre.   Vo   veci   však   ide   o vyriešenie   vzťahov   medzi   rodičmi a maloletými deťmi po rozvode manželstva, čo od okresného súdu vyžaduje, vzhľadom na všeobecnú citlivosť týchto porozvodových vzťahov, zvýšenú starostlivosť o plynulý a ničím nerušený   priebeh   konania   za   súčinnosti   účastníkov   konania,   predovšetkým   rodičov maloletých detí. Z tohto aspektu ústavný súd konštatuje, že okresný súd vo svojom postupe nezohľadnil v dostatočnej miere, o čo ide účastníkom v tejto veci, t. j. rodičom a maloletým deťom.

b) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím procesným správaním a úkonmi sa podieľal na zbytočných prieťahoch konania a ústavne významnou mierou k nim prispel. Aj keď jeho úkony mali v prevažnej miere formálnu oporu v Občianskom súdnom poriadku, poväčšine neboli spôsobilé dosiahnuť účinky, ktoré opakovane   sledoval   sťažovateľ.   Osobitne   to   platí   o návrhoch   na   predbežné   opatrenia, v ktorých bol sťažovateľ zásadne neúspešný. Okrem toho niektorými svojimi úkonmi vnášal námietky do nesporového konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých aj konania pred inými orgánmi (okresná prokuratúra, okresný úrad), v ktorých sa nepotvrdili jeho námietky a úsudky, ale v dôsledku týchto postupov sa predlžovalo konanie pred okresným súdom. Ďalšie úkony, napríklad dovolanie, znamenali zbytočné úkony súdu a ďalšieho účastníka (matky)   a to   platí   aj   pre   námietky   voči   osobe   znalca   a   znalcov   z celého   regiónu. Z uvedeného vyplýva, že súčinnosť sťažovateľa nebola taká, akú požaduje § 6 Občianskeho súdneho poriadku, ba táto súčinnosť sa vo viacerých jeho úkonoch rozchádzala s účelom konania   súdu   vo   veci   starostlivosti   o maloletých,   ktorým   je   stabilizácia   vzťahov   medzi rodičmi a deťmi na dobu po rozvode manželstva.

c) Tretím kritériom, na základe ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo ku zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Bez toho, aby ústavný súd vymedzoval jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu alebo jeho neefektívnej činnosti, možno   konštatovať,   že   vec   starostlivosti   súdu   o maloletých,   v ktorej   boli   podané   tri čiastkové návrhy na úpravu viacerých práv a povinností rodičov k maloletým deťom ešte v roku   1998,   doposiaľ   nie   je   rozhodnutá   v merite   ani   vo   vzťahu   k jednému   z týchto čiastkových   podaní.   Táto   doba   je   neprijateľná   napriek   tomu,   že   aj   sťažovateľ   prispel k tomu, že okresný   súd mal sťažený   postup   v konaní jeho podaniami,   návrhmi a inými úkonmi. Okresný súd ani v jednom prípade nevyužil takú organizáciu jeho postupu, ktorá by eliminovala nedostatok súčinnosti účastníkov konania, napríklad poriadkové opatrenia pri   procesnej   nedisciplinovanosti   alebo   súčasne   pojednávanie   vo   veci,   aj   keď   sa uskutočňovalo šetrenie orgánmi činnými v trestnom konaní, prípadne orgánmi okresného úradu. Možnosť jeho postupov podľa názoru ústavného súdu neobmedzovalo ani odvolacie konanie vo veci predbežných opatrení, pretože okresný súd so zreteľom na predmet konania a jeho   povinnú   starostlivosť   o maloletých   mal   si   ponechať   tie   časti   spisu,   ktoré   neboli nevyhnutné na konanie o odvolaní, prípadne vytvoriť pre odvolací súd zberný spis a inak ďalej konať vo veci, v ktorej sa podali tri čiastkové návrhy bez ohľadu na odvolacie konanie proti nemeritórnemu rozhodnutiu, ktorým je aj uznesenie o predbežnom opatrení. Takýto postup je zvlášť dôležitý v konaniach súdu vo veci starostlivosti o maloletých a prikazujú ho aj viaceré ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (najmä § 6, § 100, § 101 a § 117 ods. 1).

Ústavný súd, vychádzajúc z analyzovaných troch kritérií, berúc do úvahy aj to, o čom účastníkom vo veci ide, dospel k záveru, že okresný súd v doterajšom konaní starostlivosti súdu o maloletých porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Preto ústavný súd uložil okresnému súdu, aby v konaní o návrhoch   sťažovateľa   konal   a rozhodol   bez   zbytočných   prieťahov   v súlade   s normami Občianskeho súdneho poriadku [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti z dôvodu pretrvávajúcich prieťahov, vysokej miery právnej neistoty, zvyšujúcej sa úrovne nedôvery v súdny systém a odôvodnených obáv o priaznivý vývoj vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi žiadal o priznanie primeraného finančného   zadosťučinenia   vo   výške   75 000 Sk.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   zistený podiel   sťažovateľa   na   vzniku   zbytočných   prieťahov   vylučuje   priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia v požadovanom rozsahu. Napriek tomu ústavný súd zohliadniac predovšetkým   dĺžku   konania,   a tým   aj   neistotu   vzťahov   medzi   účastníkmi   konania považoval 30 000 Sk za nevyhnutnú sumu primeraného finančného zadosťučinenia, a preto sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk.

Ústavný   súd   rozhodol   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. R. G., K., ktorého ústavný súd na základe žiadosti sťažovateľa ustanovil uznesením č. k. IV. ÚS 63/02-15 z 13.   novembra   2002.   Podľa   §   36   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   ústavný súd   priznal sťažovateľovi   úhradu   trov   konania   v   hodnote   8 000 Sk   (slovom   osemtisíc   slovenských korún), a to za dva právne úkony v hodnote 3 900 Sk (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie   podania   vo   veci   samej).   Základom   za   dva   úkony   právnej   služby   bola nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2001 vo výške 11 693 Sk. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu po 100 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a ods. 4   a §   25   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   163/2002   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2003