znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 628/2012-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. mája 2013 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti A. S., Rakúska republika, zastúpeného advokátom JUDr. J. T., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení   s   čl.   12   ods.   1   a   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   porušenia   jeho   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8 Co 27/2012-79 z 31. mája 2012, za účasti Krajského súdu v Nitre, takto

r o z h o d o l :

Základné právo A. S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8 Co 27/2012-79 z 31. mája 2012 p o r u š e n é   n e b o l i.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra 2012 doručená sťažnosť A. S., Rakúska republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. T., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   a porušenia   jeho práva   na spravodlivé súdne   konanie podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co 27/2012-79 z 31. mája 2012.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:«Dňa 9. marca 2005 bola Správe katastra N. doručená na vklad záložná zmluva uzatvorená toho istého   dňa   medzi mnou ako   záložným   veriteľom a záložcom L.   s. r. o. Predmetom zálohu sa stali nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu zapísané na LV č. 1025 k. ú. C. Doručenie záložnej zmluvy sprava katastra zapísala do protokolu vkladov pod číslom V 1441/2005. Na základe doručenia tejto záložnej zmluvy správa katastra vyznačila v časti ťarchy listu vlastníctva plombu V 1441/2005 o zmene práva. Konanie o vklade záložného práva následne správa katastra prerušila do právoplatného ukončenia súdneho sporu o neplatnosť   odstúpenia   záložcom   od   záložnej   zmluvy.   Počas   prerušeného   vkladového konania   správa   katastra   zapísala   do   protokolu   záznamov   pod   číslom   Z   3275/2006 doručenie   exekučného   príkazu   EX   59/2006   o   zriadení   exekučného   záložného   práva   v prospech oprávneného I. S. k tým istým nehnuteľnostiam. Dňa 1. 6. 2006 správa katastra vykonala zápis exekučného záložného práva oprávneného I. S. na liste vlastníctva. Dňa 25. 8. 2006 na dražbe v exekučnom konaní oprávneného I. S. boli vydražené nehnuteľností spoločnosťou E. s. r. o. N. Okresný súd v Nitra uznesením č. k. 25Er 308/2006-20 zo dňa 4. 12. 2006 schválil príklep udelený vydražiteľovi E. s. r. o. v exekučnom konaní oprávneného I.   S.   Dňa   19.   11.   2007   správa   katastra   povolila   vklad   môjho   záložného   práva   (po právoplatnosti   rozsudku   Okresného   súdu   v   Nitre   15C/77/2005   o   určení   neplatnosti odstúpenia od záložnej zmluvy) a nasledujúci deň 20. 11. 2007 správa katastra zapísala moje záložné právo do listu vlastníctva. Dňa 10. 9. 2010 správa katastra zapísala nového vlastníka do listu vlastníctva na základe doručeného uznesenia súdu o schválení príklepu vydražiteľovi E. s. r. o., a súčasne vymazala z listu vlastníctva moje záložné právo. Proti   výmazu   môjho   záložného   práva   z   listu   vlastníctva   som   sa   domáhal   na Okresnom súde v Nitre žalobou voči vydražiteľovi E. s. r. o. o určenie, že moje záložné právo stále trvá   pretože neexistujú žiadne   právne dôvody   k jeho výmazu.   Okresný   súd v Nitre v konaní 16C/113/2011 rozsudkom zo 4. 11. 2011 zamietol žalobu s odôvodnením, že dňa 1. 6. 2006 bol správou katastra vykonaný zápis exekučného záložného práva pod č. Z 3275/06   (exekúcia   EX   59/2006   -   oprávnený   I.   S.),   a   následne   Okresný   súd   Nitra uznesením č. k. 25Er 308/2006-20 zo dňa 4. 12. 2006 schválil príklep udelený vydražiteľovi E. s.r.o. na dražbe konanej v exekučnom konaní EX 59/2006, čím došlo k výkonu záložného práva prednostného záložného veriteľa a záloh sa previedol nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Preto podľa súdu nie je možné na predmetnú nehnuteľnosť, ku ktorej nadobudol vlastnícke právo vydražením tretí subjekt, zriadiť moje záložné právo. Súd   sa   nezaoberal   postupom   správy   katastra   ohľadne   zápisov   poradia   jednotlivých záložných práv.

Krajský súd v Nitre v odvolacom konaní 8Co/27/20l2 potvrdil prvostupňový rozsudok s   odôvodnením,   že   sa   v   celom   rozsahu   stotožňuje   so   všetkými   skutkovými   a   právnymi závermi prvostupňového súdu a navyše uviedol, že pri povolení vkladu môjho záložného práva nebolo možné neprihliadať na zmenu vlastníckeho práva v dražbe.

Nakoľko dlžník dlhodobo nespláca svoj záväzok ktorého výška presiahla 400.000 € a nemá žiadny iný majetok, som odkázaný na uspokojenie svojej pohľadávky zo založeného majetku ale toto mi je zo strany orgánov verejnej moci znemožňované....

Meritom sťažnosti je ústavne nekonformná aplikácia zákonných ustanovení § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 ods. 2 a § 44 ods. 1, 2 katastrálneho zákona, Krajským súdom v Nitre pri zisťovaní prednostného poradia zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z   právneho   názoru   Krajského   súdu   v   Nitre   vyplýva,   že   I.   S.   ako   oprávnený   z exekučného záložného práva Z 3275/2006 sa stal prednostným záložným veriteľom lebo jeho záložné právo bolo zapísané do listu vlastníctva dňa 1. 6. 2006, a moje záložné právo vzniklo až 19. 11. 2007 povolením vkladu. Preto podľa súdu, výkonom záložného práva I. S. na dražbe sa previedli nehnuteľnosti bez zaťaženia mojim záložným právom ktorého vklad nemal byť povolený.

Všeobecné súdy v danej veci postupovali formalisticky pri zisťovaní prednostného záložného   veriteľa,   pretože   vychádzali   iba   podľa   času   zápisu   záložného   práva   do   listu vlastníctva a vôbec nevzali do úvahy čas zápisu záložného práva do katastra ktorý je určený dátumom zápisu uvedeného v príslušnom protokole vkladov a záznamov.

Všeobecné   súdy   pri   zisťovaní   prednostného   poradia   zápisu   záložného   práva   do katastra nehnuteľností musia vychádzať z ustanovenia § 151k Obč. zákonníka ktorým je určené jednotné kritérium v prednosti a to „dňom registrácie v osobitnom registri“. Za deň registrácie v osobitnom registri treba považovať deň zápisu v príslušnom protokole správy katastra, a nie deň zápisu do listu vlastníctva tak ako to aplikuje súd. List vlastníctva sám osebe nie je osobitným registrom. List vlastníctva je jednou z listín katastra nehnuteľnosti plniacu funkciu publicity a obsahujúcu časť údajov katastra o konkrétnej nehnuteľnosti, a v liste vlastníctva sa odzrkadľujú práva z listín zapísaných v príslušných protokoloch   registra   vkladov,   záznamov,   atď.   Aj   právne   účinky   zo   zmlúv   vznikajú   už povolaním vkladu a nie zápisom práva do listu vlastníctva. Preto registráciu práv v katastri nehnuteľností nemožno vykladať ako akt vpisu do listu vlastníctva, pretože vpis do listu vlastníctva   je   len   technickou   formou   publicity   práv   plynúcich   z   listín   zaregistrovaných v príslušných protokoloch katastra.

V českej aj slovenskej katastrálnej praxi platí, že poradie záložných práv na liste vlastníctva vyjadruje iba čas zápisu do listu vlastníctva ale nevyjadruje poradie vzniku záložných práv ani poradie zápisu záložných práv v katastri nehnuteľností. Poradie vzniku záložných   práv   sa   určuje   podľa   času   ich   vzniku   (deň   vzniku   právnych   účinkov   vkladu záložného   práva   do   katastra   nehnuteľností,   deň   právoplatnosti   rozhodnutia   o   zriadení záložného práva a pod.) a poradie ich zápisov do katastra nehnuteľnosti sa určuje podľa dátumu zápisu uvedeného v protokole vkladov alebo záznamov.

Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, „Práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v   poradí,   v   akom   sa   správe   katastra   doručili   zmluvy,   verejné   listiny   alebo   iné   listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.“

Právny názor Krajského súdu, že skorší zápis záložného práva oprávneného I. S. do listu   vlastníctva   je   prednostným   zápisom   na   uspokojenie   pred   mojim   záložným   právom ktorému právne účinky vznikli neskôr, je pre mňa diskriminačný a nespravodlivý, pretože záložné právo oprávneného I. S. posudzuje súd podľa dňa zápisu do listu vlastníctva a moje záložné právo posudzuje súd podľa dňa vzniku právnych účinkov.

Takýto   názor   súdu   je   v   príkrom   rozpore   s   princípom   prednosti   zápisu   práv   do katastra „kto skôr príde, ten skôr melie“. Súd svojím právnym názorom zvýhodňuje tých, ktorí sú skôr zapísaní v liste vlastníctva bez ohľadu na to kedy doručili listiny na zápis do katastra.

Návrh   na   vklad   môjho   záložného   práva   bol   správe   katastra   doručený   pred exekučným príkazom, a preto moje záložné právo musí byť posudzované ako prednostné právo na zápis a teda aj na uspokojenie pred neskoršie doručeným exekučným príkazom, lebo   „zmyslom   dodržania   princípu   prednosti   je   najmä   ochrana   práv   účastníkov katastrálneho konania“.

Dávam   do   pozornosti   Rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky z 26. septembra 2002 zn. 7 Sž 48/02...

Krajský súd v Nitre sa nijako nezaoberal mojou odvolacou námietkou opravných účinkoch vyznačenej plomby V 1441 /2005 v zmysle § 44 ods. 1, 2 katastrálneho zákona. Plomba v katastrálnom význame nemôže mať iba informačnú funkciu že dochádza k právnej zmene, ale plomba má byť zárukou na poradie zápisu (ide o pozemnoknižný význam slova „plomba“) a súčasne má predstavovať právnu prekážku v uprednostňovaní práv z neskoršie doručených listín na úkor práv zo skoršie doručených listín. Vyznačenú plombu na liste vlastníctva   je   možné   posudzovať   aj   ako   špecifickú   ťarchu   resp.   bremeno   na nehnuteľnostiach   (plomba   sa   vyznačuje   v   ťarchách   listu   vlastníctva).   Plomba   na   liste vlastníctva o zápise môjho záložného práva bola podľa správy katastra vyznačená správne a v správnom poradí, a preto musí zaručovať prednosť zápisu môjho záložného práva pred neskoršie   doručeným   exekučným   príkazom.   Správa   katastra   postupovala   správne,   keď povolila vklad môjho záložného práva aj keď medzičasom došlo mimo katastra k zmene vlastníka. Ale správa katastra postupovala nezákonne, keď moje záložné právo vymazala z listu   vlastníctva   titulom   zápisu   nového   vlastníka   -   vydražiteľa   E.   s.   r.   o.   Uznesením Okresného súdu v Nitre č. k. 25Er/308/2006 zo dňa 4. 12. 2006 sa rozhodlo iba o zmene vlastníka nehnuteľností, ale nerozhodlo sa o prechode práv zo záložných zmlúv viaznucich k nehnuteľnostiam....

Krajský súd nezákonne spochybňuje právoplatný vklad môjho záložného práva dňa 19. 11. 2007 a naznačuje, že vklad nemal byť povolený nakoľko došlo k zmene vlastníka na dražbe, a nehnuteľnosti sa dražbou prevádzajú bez tiarch. Namietam tomuto záveru súdu, pretože odporuje § 153 ods. 1, 4 Exekučného poriadku a § 41 ods. 2 katastrálneho zákona. Ak   exekútor   dražil   nehnuteľnosti   plombované   právnou   zmenou   zo   skoršie   doručenej záložnej zmluvy, a vydražiteľ E. s. r. o. chcel tieto nehnuteľnosti vydražiť v tomto právnom stave, tak ich nadobudol s vedomím rizika, že v budúcnosti na nehnuteľnosti môže vzniknúť záložné právo z tejto záložnej zmluvy a to bez započítania na najvyššie podanie.»

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že „rozsudkom Krajského súdu v Nitre 8 Co/27/2012 zo dňa 31. 5. 2012 bolo porušené moje základné právo na ochranu pred diskrimináciou podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   v   spojitosti   so   základným   právom   na   súdnu   a   inú   právnu ochranu...   zakotvené   v   článku   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právom   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

Súčasne   žiadam,   aby   ústavný   súd   zrušil   rozsudok   Krajského   súdu   v   Nitre   8 Co/27/2012 zo dňa 31. 5. 2012 a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.“.

Sťažovateľ súčasne navrhol, aby ústavný súd zaviazal krajský súd zaplatiť mu trovy konania v celkovej sume 269,60 €.

Ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   prijal   sťažnosť   sťažovateľa   na   ďalšie konanie uznesením č. k. IV. ÚS 628/2012-15 zo 14. decembra 2012 [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   21.   januára   2013 predsedníčku krajského súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania a aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predsedníčka   krajského   súdu   sa   vyjadrila   k   sťažnosti   vo   svojom   stanovisku z 11. februára 2013 doručenom ústavnému súdu 15. februára 2013 (sp. zn. Spr 111/13), v ktorom okrem iného uviedla:

„...   Sťažovateľ   vo   svojom   odvolaní   napadol   rozsudok   Okresného   súdu   Nitra   pre nedostatočne   zistený   skutkový   stav   a   nesprávne   právne   posúdenie.   Namietal,   že prvostupňový súd neprihliadol na to, že v čase od 09. 03. 2005 bola na LV vyznačená plomba V 1441/2005 o zmene práva, týkajúca sa prebiehajúceho vkladu jeho záložného práva, a táto plomba bola vymazaná z LV až vkladom jeho záložného práva 09. 11. 2007. Preto,   ak   žalovaný   v   2.   rade   dražil   nehnuteľnosť   na   základe   výkonu   záložného   práva Z 3275/2006   doručeného   správe   katastra   na   zápis   až   následne   po   vyznačení   plomby V 1441/2005, tak ich vydražil s touto vyznačenou plombou – ťarchou. Ďalej namietal, že ak počas   vkladového   konania   záložného   práva   s   vyznačenou   plombou   V   1441/2005   došlo k zápisu   záznamom   ďalšieho   exekučného   záložného   práva   Z   3275/2006   k   tým   istým nehnuteľnostiam   podľa   §   168   ods.   3   Exekučného   poriadku,   tak   tento   skorší   záznam Z 3275/2006 druhej v poradí doručenej listiny je iba evidenčným úkonom správy katastra, ktorým sa nevykonáva prednostná registrácia na uspokojenie zápisom práva mimo poradia prvej   v   poradí   doručenej   listiny   pod   V   1441/2005.   Podľa   neho   evidencia   exekučného záložného práva záznamom sama o sebe, pod číslom registra Z 3275/2006 do LV č. 1025, počas   už   začatého   vkladového   konania   o   záložnom   práve   V   1441/2005   k   tým   istým nehnuteľnostiam   nezakladá   právny   dôvod   prednostnej   registrácie   na   uspokojenie   pred záložným právom V 1441/2005. Preto ani výkon exekučného záložného práva Z 3275/2006 predajom   nehnuteľnosti   nie   je   realizáciou   prednostného   záložného   práva,   ktorým   sa prevádzajú nehnuteľnosti bez zaťaženia jeho záložným právom V 1441/2005. Na základe rozhodnutia Správy katastra N. o povolení vkladu záložnej zmluvy sa stal 19. 11. 2007 záložným veriteľom a toto rozhodnutie nebolo doteraz zrušené. Nenastala žiadna právna skutočnosť, ktorá by spôsobila zánik jeho záložného práva, pretože touto skutočnosťou nie je ani dražba v exekučnom konaní, ani zápis uznesenia o schválení príklepu. Preto výmaz jeho   záložného   práva   bol   nezákonný.   Sťažovateľ   teda   namietal   nesprávny   postup katastrálneho úradu pri aplikácii ustanovenia § 41 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., na ktorý podľa jeho tvrdenia súd neprihliadol.

Odvolací súd sa stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil, pričom ustanovenie § 219 ods.   2   OSP   mu   dalo   možnosť   vypracovania   tzv.   skráteného   rozhodnutia.   Možnosť vypracovania takého rozhodnutia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa po skutkovej aj po právnej stránke. Odvolací súd napriek aplikácii § 219 ods. 2 OSP doplnil dôvody rozhodnutia, pre ktoré považoval   prvostupňové   rozhodnutie   za   správne.   Uviedol,   že   pri   rozhodovaní   musel vychádzať zo zisteného stavu vec; pri výkone exekučného záložného práva prednostného záložného veriteľa vydražiteľ nehnuteľnosti na dražbe nadobúda tieto do vlastníctva priamo zo zákona (Exekučného poriadku) bez tiarch.

Závery   vyjadrené   odvolacím   súdom   v   rozsudku   z   31.   05.   2012   pod   č.   k. 8 Co 27/2012-79 nie sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a z toho dôvodu z ústavného hľadiska   nie   sú   ani   neospravedlniteľné   a   neudržateľné   (I.   ÚS   17/2001).   Písomné odôvodnenie   rozsudku   považujeme   za   správne   a   spravodlivé,   nemajúce   za   následok porušenie   základného   práva   sťažovateľa.   Skutočnosť,   že   sťažovateľ   sa   nestotožnil   s právnym názorom súdu a najmä obsahom jeho odôvodnenia, nemôže samo o sebe viesť k záveru   o zjavnej   arbitrárnosti   tohto   odôvodnenia.   Rozsudkom   odvolacieho   senátu Krajského súdu v Nitre z 31. 05. 2012 pod č. k. 8 Co 27/2012-79 neboli porušené základné práva   sťažovateľa   namietané   v   jeho   sťažnosti.   Vzhľadom   na   to   považujeme   predmetnú sťažnosť za neopodstatnenú a navrhujeme, aby Ústavný súd SR sťažnosti nevyhovel.“

Predsedníčka krajského súdu súčasne oznámila, že súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania v tejto veci.

Sťažovateľ vo vyjadrení k stanovisku krajského súdu doručenom ústavnému súdu 6. marca 2013 okrem iného uviedol:

„Uvádzam,   že   nedostatočné   odôvodnenie   rozsudku   krajského   súdu   je   len   jeden z dôvodov mojej ústavnej sťažnosti.

Opätovne poukazujem na podstatu sťažnosti, ktorá spočíva v nesprávnej aplikácii práva   porušovateľom   môjho   základného   práva.   Katastrálny   zákon   ako   lex   specialis, upravuje spôsob zápisu práv do katastra (§ 41 ods. 2), nepripúšťa pritom žiadnu výnimku z poradia   zápisu   záložných   práv   do   katastra.   Poradie   zápisu   sa   riadi   podľa   poradia doručených listín, od čoho sa odvíja aj prednosť veriteľa (§ 151k Obč. zákonníka). Exekučný poriadok stanovuje (§ 168 ods. 3) deň registrácie, teda určuje výlučne čas, kedy má byť exekučné záložné právo zapísané v príslušnom katastri, nestanovuje poradie. Porušovateľ môjho základného práva tieto normy nesprávne aplikoval a neprihliadol na moje námietky.

Ako   záložný   veriteľ   som   diskriminovaný   oproti   inému   záložnému   veriteľovi (z exekučného titulu), lebo aj keď som podal v skoršom poradí platný návrh na vklad – zápis záložného práva, o ktorom bola na liste vlastníctva vyznačená plomba a táto bola zrušená až   po   povolení   vkladu,   došlo   k   ukráteniu   môjho   záložného   práva   jeho   nezákonným výmazom. Pritom porušovateľ môjho základného práva, resp. práv, svojím rozhodnutím tento postup schválil.

Ústava zaručuje rovnocennosť   postavenia   veriteľov   zoo   zmluvných   a zákonných záložných práv. Skorším časom zápisu exekučného záložného práva veriteľa I. S. do listu vlastníctva bez ohľadu na poradie doručenia takejto listiny na zápis, nemožno zvýhodniť jeho prednostné postavenie na úkor môjho postavenia ako veriteľa zo skoršie doručenej záložnej zmluvy na zápis do katastra. Ja som splnil všetky zákonné podmienky na povolenie vkladu   môjho   záložného   práva,   avšak   pre   nesprávnu   aplikačnú   prax   mi   vklad   nebol povolený.

Postavenie   veriteľa   I.   S.   nemožno   hodnotiť   ako   prednostného   veriteľa,   a ním predávané   nehnuteľnosti   na   dražbe   sa   nepreviedli   bez   tiarch,   ako   to   odôvodňuje   súd. Správa katastra musí splniť účel a zmysel prednosti zápisu práv k nehnuteľnostiam a za tým účelom   správne   aplikovať   hore   uvedené   ustanovenia   katastrálneho   zákona   ako   aj exekučného poriadku.

Z   uvedených   dôvodov   je   rozhodnutie   porušovateľa   môjho   základného   práva nespravodlivé a diskriminačné....

Navrhujem, aby Ústavný súd SR mojej sťažnosti v celom rozsahu vyhovel.“

Sťažovateľ ďalej súhlasil s upustením od verejného pojednávania, pretože od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný   súd   v   nadväznosti   na   to   využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože taktiež dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Co 27/2012-79 z 31. mája 2012.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   12 ods.   1   ústavy   ľudia   sú   slobodní   a rovní   v dôstojnosti   i   v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   IV.   ÚS   77/02)   do   obsahu základného   práva   na   súdnu   ochranu   patrí   právo   každého   na   to,   aby   sa   v   jeho   veci rozhodovalo   podľa   relevantnej   právnej   normy,   ktorá   má   základ   v   platnom   právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika   ratifikovala   a   boli   vyhlásené   spôsobom,   ktorý   predpisuje   zákon.   Súčasne   má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom pre ústavne konformnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav veci.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania poskytuje   v   odvolacom   konaní,   t.   j.   v   konaní,   v   ktorom   sa   podaním   riadneho opravného prostriedku domáha ochrany svojich práv pred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých   uplatnenie   umožňuje   procesné   právo.   Ak   účastník   konania   splní   predpoklady ustanovené zákonom na poskytnutie ochrany v odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej ochrany v takom konaní.

Ústavný príkaz konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy zaväzuje všetky orgány verejnej moci vrátane odvolacích   súdov.   Tento   ústavný   príkaz   zaväzuje orgány   verejnej   moci   pri   ich akejkoľvek činnosti a zvlášť vtedy, ak výkonom svojich kompetencií poskytujú ochranu základným právam a slobodám fyzických   osôb   a právnických   osôb, rešpektujúc pritom princípy právneho štátu (čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy).

Ústavnosť konaní pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej moci,   pred   ktorým   sa   takéto   konania   uskutočňujú,   koná   zásadne   nestranne,   nezávisle a s využitím   všetkým   zákonom   ustanovených   prostriedkov   na   dosiahnutie   účelu predmetného konania. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého postupu   orgánu   verejnej   moci   (m.   m.   II.   ÚS   9/00,   II.   ÚS   143/02).   Len   objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva v potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu okrem iného garantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie.

Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj   v   tom,   že   takéto   rozhodnutie   obsahuje   (musí   obsahovať)   aj   odôvodnenie,   ktoré preukázateľne   vychádza   z   týchto   objektívnych   postupov   a   ich   uplatnenia   v   súlade s procesnými predpismi.

Z   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   neodmysliteľnou   súčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva   odpovede   na   všetky   právne   a   skutkovo   relevantné   otázky   súvisiace   s   predmetom súdnej   ochrany,   t.   j.   s   uplatnením   nárokov   a   obranou   proti   takému   uplatneniu   (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).

Uvedené   východiská   bol   povinný   dodržiavať   v   konaní   a   pri   rozhodovaní v napadnutej   veci   aj   krajský   súd,   a   preto   bolo   úlohou   ústavného   súdu   posúdiť,   či   ich skutočne   rešpektoval,   a   to   minimálne   v   takej   miere,   ktorá   je   z   ústavného   hľadiska akceptovateľná a udržateľná.

III.

Podstatou   sťažnosti   sťažovateľa   je   jeho   zásadný   nesúhlas   s právnym   názorom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) a krajského súdu týkajúcim sa určenia prednosti   z dvoch   vzájomne   kolidujúcich   záložných   práv.   V tejto   súvislosti   namieta nesprávnu aplikáciu § 151k Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 ods. 2 a § 44 ods. 1 a 2 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   162/1995   Z.   z.   o   katastri   nehnuteľností a o zápise   vlastníckych   a   iných   práv   k   nehnuteľnostiam   (katastrálny   zákon)   v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) krajským súdom, v dôsledku ktorej malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   mohlo   byť   napadnutým   rozsudkom   krajského   súdu porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru,   teda   otázky,   či   sťažovateľom   označené   rozhodnutie   nie   je   zjavne neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   je   potrebné   zohľadniť   nielen   odôvodnenie   napadnutého rozsudku krajského súdu, ale aj okresného súdu, s ktorým sa krajský súd stotožnil. V tejto súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   stabilizovanú   judikatúru,   podľa   ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku   komplexného   posudzovania   všetkých   rozhodnutí   všeobecných   súdov   (tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09).

Odvolací súd sa stotožnil so závermi okresného súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku č. k. 16 C 113/2011-60 zo 4. novembra 2011 okrem iného uviedol:

„Súd vo veci vykonal dokazovanie..., a zistil tento skutkový a právny stav: Navrhovateľ uzatvoril s L., s. r. o. dňa 9. 3. 2005 záložnú zmluvu na nehnuteľnosti zapísané na správe katastra N. v LV č. 1025, kat. úz. C. Vklad bol povolený dňa 19. 11. 2007 pod V 1441/05. Na Okresnom súde sa pod sp. zn. 15 C 77/2005 viedlo konanie o neplatnosť odstúpenia od záložnej zmluvy, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 3. 11. 2007 s tým, že návrhu bolo vyhovené. Na základe exekučného príkazu EX 59/2006, EX 72/2006 a EX 71/2006 boli správou katastra vykonané zápisy exekučného záložného práva dňa 1. 6. 2006 pod č. Z 3257/06, Z 4268/06 a Z 4269/06. Navrhovateľ sa domáhal na Správe katastra N. opravy chyby v zápise záložných práv z dôvodu, že jeho záložné právo bolo zapísané do poradia   až   po   exekučných   záložných   právach.   Správa   katastra   N.   rozhodnutím   č.   X 443/2007-7, zo dňa 4. 3. 2008 v spojení s rozhodnutím Katastrálneho úradu v N. č. Xo 11/2008-2/Br, zo dňa 19. 5. 2008, návrh zamietla. Okresný súd Nitra, uznesením č. k. 25 Er 308/2006-20, zo dňa 4. 12. 2006 schválil príklep udelený vydražiteľovi – odporcovi v 2. rade   na   dražbe   konanej   v   exekučnom   konaní   sp.   zn.   EX   59/2006   na   predmetné nehnuteľnosti....

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Odporca v 2. rade vydražil v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. EX 59/2006, 25 Er 308/2006, nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra N., kat. úz. C., v LV č. 1025. Príklep   bol   schválený   Okresným   súdom   Nitra,   uznesením   zo   dňa   4.   12.   2006.   Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na záložné práva k vydraženej nehnuteľnosti sa vzťahujú ustanovenia § 151h, 151ma a 151md Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že došlo   k   výkonu   záložného   práva   prednostným   záložným   veriteľom,   záloh   sa   previedol nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Exekúcia je nezvratný stav, nie je možné na predmetnú nehnuteľnosť, ku ktorej nadobudol vlastnícke právo vydražením tretí subjekt, zriadiť záložné právo v prospech navrhovateľa. Súd sa nezaoberal postupom Správy katastra N. ohľadne zápisov poradia jednotlivých záložných práv, pretože to nebolo predmetom   konania   a   ani   neprináleží   súdu   prvého   stupňa   preskúmavať   zákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol.“

Krajský   súd   ako   súd   odvolací   ďalej   v   odôvodnení   svojho   rozsudku   č.   k. 8 Co/27/2012-79 z 31. mája 2012 okrem iného uviedol:

„...   Krajský   súd   v   Nitre   ako   súd   odvolací   (§   10   ods.   1   OSP)   prejednal   vec   na nariadenom   odvolacom   pojednávaní   konanom   v   neprítomnosti   riadne   predvolaného a právne zastúpeného navrhovateľa a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania... dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť...

Nakoľko   sa   odvolací   súd   v   celom   rozsahu   stotožňuje   so   všetkými   skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí, na tieto aj ako na svoje pre ich správnosť len poukazuje a opakovať ich preto nebude (§ 219 ods. 2 OSP)....

Odvolací   súd   musel   pri   svojom   rozhodovaní   vychádzať   zo   zákonného   stavu   veci a teda nielen zo stavu zápisov v katastri nehnuteľností a konaní – rozhodnutí katastrálnych úradov,   pričom   mal   za   to,   že   súd   prvého   stupňa   z   vykonaného   dokazovania   dospel k správnym skutkovým záverom, v dôsledku čoho bol viazaný skutkovým stavom veci tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP). Vklad záložného práva navrhovateľa bol povolený až 19. 11. 2007, pričom pri účinkoch povolenia vkladu až dňom právoplatnosti rozhodnutia príslušnej správy katastra o jeho povolení nebolo možné neprihliadať na zmeny vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam – zálohu, ktoré dovtedy nastali. Keďže   exekučné   záložné   právo   vzniká   už   rozhodnutím   súdneho   exekútora   a   do katastra   nehnuteľností   sa   zapisuje len   záznamom s deklaratórnym   účinkom,   pri výkone exekučného   záložného   práva   predajom   nehnuteľností   dochádza   k   prechodu   vlastníctva dňom udelenia príklepu na dražbe, resp. dňom jeho schválenia súdom, ktorá právotvorná skutočnosť   o   zmene   vlastníctva   sa   opätovne   do   katastra   nehnuteľností   zapisuje   len záznamom.   Pri   výkone   exekučného   záložného   práva   prednostného   záložného   veriteľa vydražiteľ   nehnuteľnosti   na   dražbe   nadobúda   tieto   do   vlastníctva   priamo   zo   zákona (Exekučného   poriadku)   bez   tiarch,   logickým   dôsledkom   čoho   potom   je   aj   to,   že   jeho vlastnícke   právo   nemôže   byť   proti   tomuto   zákonnému   dôsledku   dodatočne   zaťažené. Povolením   záložného   práva   podľa   záložnej   zmluvy   uzavretej   ešte   predchádzajúcim vlastníkom zálohu (aj keď by záložná zmluva sama o sebe nebola v čase jej uzavretia neplatným   právnym   úkonom),   však   zmluvné   záložné   právo   v   čase   povoľovania   vkladu (v čase jeho vzniku) bolo rozporné s právnym – zákonným stavom vzniknutým už skôr na základe zhora uvedenej dražby.“

Ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu, ktoré   vychádzajú   z   aplikácie   konkrétnej   zákonnej   procesnoprávnej   úpravy,   nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Za porušenie základného   práva   pritom   nemožno   považovať   neúspech   v konaní   (m.   m.   II.   ÚS   4/94). Obsahom   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania, preto nemožno považovať nevyhovenie návrhu v konaní pred všeobecným súdom za porušenie tohto práva (I. ÚS 3/97).

Ústavný   súd   po   preskúmaní   odôvodnenia   namietaného   rozsudku   krajského   súdu a odôvodnenia rozsudku okresného súdu dospel k záveru, že krajský súd, aplikujúc § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odôvodnil svoj   rozsudok primeraným spôsobom, relevantné skutkové zistenia vyplývajú z vykonaných dôkazov, právne hodnotenie a právne závery sú logické a predstavujú jeden z možných spôsobov právneho posúdenia zisteného skutkového   stavu.   Toto   právne   posúdenie   je   založené   na   ústavne   udržateľnej   aplikácii a výklade   príslušných   ustanovení   Exekučného   poriadku,   Občianskeho   zákonníka a katastrálneho zákona, pričom tento výklad je logický, zodpovedá zmyslu a účelu krajským súdom a okresným súdom uvedených ustanovení. Krajský súd s poukazom na rozsudok okresného súdu svoje závery primerane odôvodnil, nemožno ich teda považovať za zjavne neodôvodnené s tým, že nemajú znaky arbitrárnosti, teda svojvôle.

Pretože ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo   zjavne   neodôvodnené,   resp.   za   také,   ktoré   by   popieralo   zmysel   práva   na   súdnu ochranu, rozhodol, že krajský súd svojím rozsudkom č. k. 8 Co 27/2012-79 z 31. mája 2012 neporušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, resp. jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V nadväznosti na to o ďalších návrhoch sťažovateľa už nerozhodoval, pretože tieto sa viažu na vyslovenie porušenia základných práv a slobôd a na úspech v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2013