znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 626/2012-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   14.   decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. T., L., zastúpeného advokátkou JUDr. V. J., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8 C/95/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra 2012 doručená sťažnosť J. T., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. V. J., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/95/2011 o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   okrem   iného   uvádza,   že   18.   marca   2011   podal okresnému súdu návrh na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Okresný súd uznesením   č.   k.   8   C/95/2011-6   z   12.   mája   2011   vyzval   sťažovateľa,   aby   odstránil nedostatky   podania   tým,   že „riadne   označí   odporcu,   pravdivo   opíše   rozhodujúce skutočnosti (označí rozhodnutie, ktorým bol vzatý do väzby, uvedie dôvody väzby, či bol nárok sťažovateľa na náhradu škody predbežne prejednaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a s akým výsledkom a pod.)“.

Sťažovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie svojho návrhu na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo   1“)   a   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo 2“).

Ministerstvo   1   posúdilo   jeho   žiadosť   ako   nedôvodnú   a   výsledok   predbežného prerokovania   oznámilo sťažovateľovi   listom   z   21.   novembra   2011.   Ministerstvo   2 jeho žiadosti nevyhovelo a výsledok predbežného prerokovania oznámilo sťažovateľovi listom z 18. júna 2012.

Okresný súd ďalej 22. júna 2012 navrhol sťažovateľovi možné termíny nariadenia ústneho pojednávania v júli a auguste 2012. Právna zástupkyňa sťažovateľa sa vyjadrila 27. júna   2012   k   navrhovaným   termínom   a   oznámila   okresnému   súdu,   že   ako   termín pojednávania do úvahy prichádza 13. alebo 15. august 2012.

Sťažovateľ výsledky predbežného prerokovania ministerstvom 1 a ministerstvom 2 predložil 13. júla 2012 okresnému súdu.

Právny zástupca sa na okresnom súde od septembra 2012 trikrát informoval o stave veci.   Po   nahliadnutí do   súdneho spisu   16. septembra zistil, že v spise   nebola založená žiadosť   o nariadenie pojednávania zo 14.   septembra   2012.   Na   základe tejto   informácie sťažovateľ napísal 17. októbra 2012 predsedovi súdu list, v ktorom označil existujúci stav ako prieťahy v konaní a žiadal, aby okresný súd okamžite začal vo veci konať.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a po prerokovaní vydal tento nález:

„I. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/95/2011 porušil základné právo J. T.,... aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé a verejné prerokovanie jej záležitosti a to v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/95/2011 sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

III. J. T. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur, ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. IV.   J.   T.   sa   priznáva   náhrada   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   vyčíslenej   v rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. V. J., advokátky so sídlom Ž., vedený vo V., a. s. pob. Ž., číslo účtu... a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto   možno považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa smerujúcej   proti   postupu   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   8   C/95/2011, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   zistil,   že   sťažovateľ   sa   na   prieťahy v napadnutom konaní sťažoval sťažnosťou predsedovi okresného súdu 17. októbra 2012, čím využil právny prostriedok nápravy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu   15.   novembra   2012   (doručenej ústavnému   súdu   16.   novembra   2012),   t.   j.   v   takom   časovom   horizonte,   keď   predseda okresného súdu na sťažnosť sťažovateľa ešte písomne nereagoval  a sťažovateľ mu takú možnosť ani neposkytol a bez vyčkania na odpoveď prakticky ešte v zákonnej lehote sa obrátil   na   ústavný   súd   –   možno   v   okolnostiach   posudzovanej   veci   uviesť,   že   podanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa nestihlo nijako prejaviť, resp. že okresný súd sa v čase jej podania zaoberal doplneným návrhom sťažovateľa iba niekoľko mesiacov.

Ústavný súd uzavrel, že so zreteľom na uvedené skutočnosti a predovšetkým aj na celkový čas, ktorý uplynul od začatia konania pred okresným súdom (21 mesiacov), resp. na čas,   ktorý   uplynul   od   skutočného   doplnenia   podania   na   okresnom   súde   sťažovateľom (13. júl   2012)   až   do   podania   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   (17.   október   2012,   t.   j. 4 mesiace), ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd v závere poukazuje na to, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   predložil ústavnému   súdu   novú   sťažnosť,   ale   len   za   predpokladu,   že   by   v   ďalšom   priebehu napadnutého konania okresný súd bol nečinný alebo postupoval neefektívne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2012