SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 625/2022-31
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA, MHA, Masarykova 2, Košice, proti postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 92/2007 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 92/2007 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Spišská Nová Ves p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 92/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Okresný súd Spišská Nová Ves j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 410,92 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. novembra 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 92/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažovateľ zároveň navrhuje prikázať okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, uplatňuje si primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 29 134,37 eur a náhradu trov právneho zastúpenia.
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca podal na okresnom súde 7. augusta 2007 žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti nebolo napadnuté konanie ukončené.
3. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ poukázal na neprípustnú dĺžku konania, ktorá spôsobuje, že už 15 rokov je v právnej neistote týkajúcej sa ním uplatneného nároku. Sťažovateľ zároveň konštatoval, že podľa jeho názoru predmetné konanie nemožno považovať za skutkovo a ani právne zložité, a tiež to, že ako účastník konania stále poskytoval súdu primeranú súčinnosť, a teda neprispel k neprimeranej dĺžke konania.
4. Sťažovateľ sa domáhal aj finančného zadosťučinenia vo výške 29 134,37 eur, čo predstavuje tretinu ním uplatneného nároku v napadnutom konaní. K samotnej výške tohto finančného zadosťučinenia uviedol iba to, že právna neistota má na neho zásadný vplyv a že okresný súd spôsobuje prieťahy aj v iných súdnych konaniach.
II. Procesný postup ústavného súdu, vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 625/2022-11 z 30. novembra 2022 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.
6. Ústavný súd následne vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti. Predseda okresného súdu v podaní doručenom ústavnému súdu 28. decembra 2022 poukázal na obdobia, počas ktorých sa súdny spis nachádzal na odvolacom súde, resp. dovolacom súde s ohľadom na opravné prostriedky a podania samotného sťažovateľa. Predseda okresného súdu zároveň zdôraznil, že napadnuté konanie predlžoval najmä sám sťažovateľ, a to svojimi podaniami týkajúcimi sa ustanovenia bezplatného právneho zástupcu, a to najprv v dovolacom konaní iniciovanom sťažovateľom a následne aj v konaní vo veci samej. V tomto kontexte poukázal predseda najmä na okolnosť, že sťažovateľ napríklad neudelil súhlas na zaslanie rozhodnutí zo súdneho spisu Centru právnej pomoci (ďalej aj „CPP“), ktoré rozhodovalo o ustanovení obhajcu, čím sa predĺžilo správne konanie o sťažovateľovej žiadosti, ale najmä na sťažovateľovo správanie, keď opakovane odmietol udeliť plnomocenstvo advokátom, ktorých mu určilo CPP, a napokon aj na námietky samotného sťažovateľa proti CPP. Celkovo teda prebiehalo konanie o ustanovení bezplatného právneho zástupcu 5 rokov a 3 mesiace. Spolu s obdobím 5 rokov, keď sa spis nachádzal na súdoch vyššieho stupňa, a obdobím 2 rokov a 7 mesiacov, keď prebiehalo konanie o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu vo veci jeho dovolania (právny zástupca mu nebol ustanovený a dovolanie bolo odmietnuté, pozn.), predseda okresného súdu dôvodil, že súčet týchto období v trvaní 12 rokov a 10 mesiacov nemožno považovať za nečinnosť, za ktorú by bol zodpovedný okresný súd. Predseda okresného súdu sa ohradil aj proti tvrdeniu sťažovateľa, že prvé pojednávanie bolo v napadnutom konaní nariadené až 27. októbra 2022, pretože prvé pojednávanie sa uskutočnilo ešte 18. júna 2008, ale bolo odročené na účely rozhodnutia o návrhu sťažovateľa na prerušenie napadnutého konania. Hneď po návrate spisu z odvolacieho súdu nariadila sudkyňa pojednávanie na 9. marec 2010, ktoré sám sťažovateľ žiadal odročiť z dôvodu starostlivosti o svoje dieťa, pričom zároveň podal návrh na zmenu žaloby a jej rozšírenie o ďalších žalovaných vrátane samotného okresného súdu. Napokon predseda zdôraznil, že sťažovateľ podával v priebehu konania neúplné návrhy (návrhy na zmenu žaloby z 1. marca 2010 a 12. februára 2011), pri ktorých musel okresný súd ešte pred rozhodnutím o týchto návrhoch vyzývať sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho podaní. Predseda okresného súdu pripojil k svojmu vyjadreniu aj komplexnú chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní.
7. Po doručení vyjadrenia okresného súdu ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby v prípade, ak by to sťažovateľ považoval za potrebné, zaujal stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, ktoré mu v prílohe zaslal. Sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu 13. januára 2023 nesúhlasil so závermi okresného súdu týkajúcimi sa jeho zodpovednosti za prieťahy v konaní, pričom zdôrazňoval dĺžku napadnutého konania. Okrem toho uviedol, že sťažovateľovi nemôže byť na ujmu jeho žiadosť a následné konanie o ustanovenie bezplatného právneho zastúpenia a ani zmena v osobe zákonného sudcu (v predmetnom konaní koná vo veci už tretí sudca, pozn.). Sťažovateľ preto trval na svojej ústavnej sťažnosti.
8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s podaniami účastníkov dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno v tomto prípade očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Chronológia úkonov okresného súdu v napadnutom konaní
9. Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva nasledujúca chronológia úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktorú sa ústavný súd vzhľadom na odlišné vyjadrenia účastníkov rozhodol pre zachovanie objektivity zverejniť celú:
- Dňa 9. augusta 2007 – žaloba sťažovateľa doručená Okresnému súdu Poprad spolu s námietkou zaujatosti proti všetkým sudcom Okresného súdu Poprad a žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov.
- Dňa 6. septembra 2007 – vec postúpená tunajšiemu súdu a napadla do senátu JUDr. Márie Blahovskej.
- Dňa 25. septembra 2007 – výzva žalobcovi na predloženie listín a majetkových pomerov.
- Dňa 9. októbra 2007 – vyjadrenie žalobcu na výzvu súdu a zaslanie listín + námietka zaujatosti proti sudcom.
- Dňa 25. októbra 2007 – vyjadrenie sudcov tunajšieho súdu, že sa cítia byť zaujatí.
- Dňa 19. novembra 2007 – uznesenie Krajského súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“), ktorým vrátil vec tunajšiemu súdu ako predčasne predloženú na rozhodnutie o námietke zaujatosti.
- Dňa 5. februára 2008 – opätovné odoslanie spisu krajskému súdu – doplnené podanie v zmysle zrušujúceho rozhodnutia.
- Dňa 12. februára 2008 – krajský súd uznesením rozhodol, menovite ktorí sudcovia okresného súdu sú vylúčení z prejednávania veci a ktorí nie sú vylúčení z prejednávania veci.
- Dňa 25. marca 2008 – sudkyňa JUDr. Mária Blahovská vzhľadom na to, že bola vylúčená z prejednávania veci, predložila vec adresovanú predsedovi súdu na pridelenie inému sudcovi.
- Dňa 25. marca 2008 – vec pridelená do senátu JUDr. Stanislavy Semanovej.
- Dňa 27. marca 2008 – okresný súd žiadal listiny od žalobcu a úradov.
- Dňa 15. apríla 2008 – žalobca zaslal tlačivo na oslobodenie od súdnych poplatkov.
- Dňa 17. apríla 2008 – výzva žalobcovi na doplnenie týkajúca sa jeho žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov.
- Dňa 30. apríla 2008 – odpoveď žalobcu na výzvu súdu.
- Dňa 19. mája 2008 – uznesenie tunajšieho súdu, ktorým súd priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.
- Dňa 19. mája 2008 – sudkyňa nariadila termín pojednávania na 18. jún 2008.
- Dňa 17. júna 2008 – vyjadrenie k žalobnému návrhu od žalovaného mesta Spišské Vlachy.
- Dňa 18. júna 2008 – vykonané pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že žiada prerušiť konanie, pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na prerušenie konania.
- Dňa 20. júna 2008 – žalobca podal písomné podanie súdu, v ktorom podáva trestné oznámenie na splnomocneného zástupcu žalovaného mesta Spišské Vlachy ⬛⬛⬛⬛.
- Dňa 23. júna 2008 – uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania a zároveň prípisom oznámené žalobcovi, kam sa má obrátiť s podaním trestného oznámenia.
- Dňa 15. júla 2008 – doručené súdu odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania a návrh žalobcu na postúpenie veci inému súdu.
- Dňa 15. júla 2008 – výzva súdu smerom k žalobcovi, aby spresnil svoje podanie.
- Dňa 18. augusta 2008 – odpoveď žalobcu na výzvu súdu.
- Dňa 2. septembra 2008 – spis predložený krajskému súdu.
- Dňa 2. októbra 2009 – žiadosť tunajšieho súdu o zaslanie spisu z dôvodu rozhodnutia o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré zaslal žalobca tunajšiemu súdu 2. októbra 2009.
- Dňa 13. októbra 2009 – krajský súd rozhodol uznesením, že potvrdzuje uznesenie tunajšieho súdu, ktorým zamietol prerušenie konania.
- Dňa 21. októbra 2009 – uznesenie tunajšieho súdu, ktorým návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
- Dňa 11. novembra 2009 – doručené súdu odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení.
- Dňa 29. januára 2010 – krajský súd potvrdil uznesenie tunajšieho súdu o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia.
- Dňa 11. februára 2010 – sudkyňa nariadila termín pojednávania na 9. marec 2010.
- Dňa 1. marca 2010 – doručené podanie žalobcu so žiadosťou o odročenie pojednávania 9. marca 2010 a jeho návrh na rozšírenie žalobného návrhu a vyjadrenie.
- Dňa 3. marca 2010 – uznesenie tunajšieho súdu smerované k žalobcovi na odstránenie vád podania a súčasne prípis žalobcovi, že krajskému súdu bude predložená jeho námietka zaujatosti sudcov tunajšieho súdu z dôvodu, že vo svojom podaní navrhuje pripustiť do konania samotný Okresný súd Spišská Nová Ves, súčasne bol termín pojednávania z 9. marca 2010 zrušený.
- Dňa 1. apríla 2010 – krajský súd uznesením rozhodol, ktorí konkrétni sudcovia, nie celý súd, sú vylúčení z prejednávania veci.
- Dňa 27. marca 2010 – výzva žalobcovi, aby v lehote 10 dní spresnil podanie, aký nárok si uplatňuje proti Okresnému súdu Spišská Nová Ves a Krajskému súdu v Košiciach, ktorých navrhol pripustiť do konania.
- Žalobca prevzal výzvu až 31. mája 2010 a 8. júna 2010 odpovedal.
- Dňa 17. júna 2010 – uznesenie tunajšieho súdu na pripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných, ako aj rozhodnutie o zmene žalobného petitu.
- Dňa 6. augusta 2010 – sudcovia tunajšieho súdu vzniesli námietku zaujatosti proti žalovanému v 3. rade (t. j. proti samotnému okresnému súdu).
- Dňa 27. augusta 2010 – predložená námietka zaujatosti krajskému súdu, 2. septembra 2010 sa vyjadrili aj sudcovia krajského súdu, že sú zaujatí v predmetnej veci.
- Dňa 23. novembra 2010 – bol preto spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), pretože aj sudcovia krajského súdu sa cítili byť zaujatí vo veci (žalovaným vo 4. rade bol krajský súd).
- Dňa 30. novembra 2010 – uznesenie najvyššieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že sudcovia krajského súdu nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, rozhodnutie doručené krajskému súdu 20. decembra 2010.
- Dňa 20. decembra 2010 – uznesenie krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté, ktorí sudcovia tunajšieho okresného súdu nie sú vylúčení z prejednávania veci, doručené tunajšiemu súdu 7. januára 2011.
- Dňa 21. januára 2011 – sudkyňa nariadila termín pojednávania na 23. február 2011.
- Dňa 1. februára 2011 – žalobca zaslal súdu žiadosť o odročenie pojednávania a jeho podnet na preskúmanie zákonnosti ústavnému súdu.
- Dňa 1. februára 2011 – prípis žalobcovi, že jeho žiadosť o odročenie nie je dôvodná.
- Dňa 15. februára 2011 – podanie žalobcu na zmenu návrhu, rozšírenie žaloby.
- Dňa 16. februára 2011 – referát sudkyne, že termín pojednávania 23. februára 2011 je zrušený z dôvodu práceneschopnosti sudkyne a nový termín bude 23. marec 2011.
- Dňa 4. marca 2011 – výzva žalobcovi, aby v lehote 10 dní spresnil podanie, v ktorom žiadal zmenu a rozšírenie návrhu a súčasne zrušenie termínu pojednávania 23. marca 2011 z dôvodu návrhu žalobcu na pripustenie zmeny žalobného petitu.
- Dňa 25. marca 2011 – odpoveď žalobcu na výzvu súdu.
- Dňa 5. apríla 2011 – výzva súdu smerom k žalobcovi, aby spresnil, či je jeho podanie námietkou zaujatosti.
- Dňa 19. apríla 2011 – vyjadrenie žalobcu a návrh na vydanie predbežného opatrenia.
- Dňa 9. mája 2011 – uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na pripustenie ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných a na pripustenie zmeny petitu, a zároveň uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bolo zastavené konanie o nariadenie predbežného opatrenia.
- Dňa 20. júna 2011 – odvolanie žalobcu proti už uvedeným uzneseniam tunajšieho súdu.
- Dňa 6. júla 2011 – doplnenie odvolania žalobcu proti už uvedeným uzneseniam tunajšieho súdu.
- Dňa 16. augusta 2011 – spis zaslaný krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach.
- Dňa 22. septembra 2011 – uznesenie krajského súdu, ktorým boli potvrdené obe uznesenia tunajšieho súdu.
- Dňa 6. októbra 2011 – sudkyňa nariadila termín pojednávania na 9. november 2011.
- Dňa 25. októbra 2011 – podanie žalobcu, v ktorom žiada odročiť pojednávanie, podáva dovolanie a žiada ustanoviť advokáta ⬛⬛⬛⬛ na dovolacie konanie, z uvedeného dôvodu termín pojednávania zrušený.
- Dňa 27. októbra 2011 – uznesenie tunajšieho súdu, ktorým mu bol zamietnutý návrh na ustanovenie právneho zástupcu pre dovolacie konanie.
- Dňa 21. novembra 2011 – odvolanie žalobcu proti predchádzajúcemu uzneseniu a jeho vyjadrenia.
- Dňa 24. novembra 2011 – výzva žalobcovi, aby spresnil, či jeho podanie je odvolanie alebo aj predložená námietka zaujatosti.
- Dňa 28. decembra 2011 – vyjadrenie žalobcu o tom, že podáva dovolanie, odvolanie aj námietku zaujatosti.
- Dňa 11. januára 2012 – spis predložený krajskému súdu.
- Dňa 19. januára 2012 – uznesenie krajského súdu, ktorým bolo zrušené uznesenie tunajšieho súdu z 27. októbra 2011 týkajúce sa právneho zástupcu pre dovolacie konanie a vec vrátená súdu, čo sa týka vznesenej námietky zaujatosti, ako bezdôvodne predložená, uznesenie doručené súdu 24. februára 2012.
- Dňa 7. apríla 2012 – predloženie dokladov žalobcu na zdokladovanie jeho majetkových pomerov a žiadosť o ustanovenie advokáta z CPP a námietka zaujatosti.
- Dňa 26. apríla 2012 – výzva žalobcovi, aby spresnil podanú námietku zaujatosti.
- Dňa 26. apríla 2012 – výzva CPP, či bolo rozhodnuté o žalobcovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu.
- Dňa 4. mája 2012 – vyjadrenie CPP smerom k žalobcovi, aby predložil potrebné doklady.
- Dňa 15. júna 2012 – prípis sudkyne, že podaním 7. apríla 2012 žalobca podal námietku zaujatosti, ktorá nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, podanie nedoplnil, tak na ňu nebude prihliadať a vec nebude predložená nadriadenému súdu.
- Dňa 15. júna 2012 – uznesenie tunajšieho súdu o oslobodení od súdnych poplatkov žalobcu pre dovolacie konanie.
- Dňa 18. júna 2012 – výzva CPP, či bolo rozhodnuté o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu.
- Dňa 28.júna 2012 – odpoveď CPP, že nebolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu o ustanovenie právneho zástupcu, pretože jeho žiadosť neobsahuje potrebné doklady.
- Dňa 24. júla 2012 – výzva smerom k žalobcovi, aby v lehote 10 dní oznámil, či má právneho zástupcu cez CPP, 28. augusta 2012 doručené podanie žalobcu, že CPP mu zatiaľ neustanovilo právneho zástupcu a bolo rozhodnuté, že CPP prerušuje konanie vo veci nároku na poskytnutie právnej pomoci.
- Dňa 21. septembra 2012 – CPP oznámilo okresnému súdu, že nebolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu o ustanovenie právneho zástupcu, pretože jeho žiadosť neobsahuje potrebné doklady, preto CPP žiadalo o súčinnosť tunajší súd.
- Dňa 14. decembra 2012 – CPP oznámilo, že žalobcovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci pre dovolacie konanie (súčasne bolo zaslané rozhodnutie), žalobca podal proti rozhodnutiu CPP odvolanie a vec bola odstúpená krajskému súdu.
- Dňa 24. apríla 2013 – CPP oznámilo súdu, že krajský súd 5. apríla 2013 potvrdil rozhodnutie CPP.
- Dňa 22. mája 2013 – spis predložený najvyššiemu súdu na dovolanie, ale 3. júna 2013 bol spis z najvyššieho súdu vrátený ako predčasne predložený, pretože bolo zistené, že rozhodnutie krajského súdu z 5. apríla 2013 nenadobudlo právoplatnosť.
- Dňa 21. júna 2013 – CPP oznámilo, že rozhodnutie krajského súdu z 5. apríla 2013 nie je právoplatné, lebo žalobca podal 28. mája 2013 proti nemu odvolanie.
- Od 9. septembra 2013 do 23. októbra 2014 – opakované žiadosti okresného súdu, či bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu.
- Dňa 3. novembra 2014 – najvyšší súd uviedol, že bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu a súčasne bol tunajšiemu súdu zaslaný rovnopis rozsudku sp. zn. 2Cžo/39/2013, týmto rozsudkom najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu.
- Dňa 3. novembra 2014 – uznesenie tunajšieho súdu, výzva žalobcovi na odstránenie vád podania z 15. novembra 2011 pod následkami zastavenia dovolacieho konania.
- Dňa 19. novembra 2014 – odpoveď žalobcu, že proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2Cžo/39/2013 podal dovolanie.
- Dňa 9. februára 2015 – zaslané rozhodnutie krajského súdu č. k. 1 Sp 6/2013 z 5. apríla 2013, žalobca podal odvolanie.
- Dňa 18. marca 2015 – spis predložený najvyššiemu súdu, ktorý 25. januára 2017 rozhodol uznesením sp. zn. 5 Cdo 212/2015 tak, že odmietol dovolanie žalobcu, predmetné uznesenie bolo doručené tunajšiemu súdu 6. februára 2017.
- Okresný súd 10. februára 2017 vyzval CPP, aby vysvetlilo, či ich rozhodnutím zo 16. novembra 2012 rozhodlo o žiadosti žalobcu o ustanovenie právneho zástupcu zo 7. apríla 2012 alebo inej, pretože žalobca podaním 7. apríla 2012 žiadal právne zastúpenie pre celé konanie, už nielen pre dovolacie konanie.
- Dňa 8. februára 2017 – nariadený termín pojednávania na 28. marec 2017.
- Dňa 16. marca 2017 – podanie žalobcu a jeho žiadosť o odročenie nariadeného termínu pojednávania na 28. marec 2017, vyjadrenia žalobcu a žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z CPP na konanie vo veci samej.
- Dňa 16. marca 2017 – výzva CPP, aby uviedlo, či si žalobca podal žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu.
- Dňa 9. marca 2017 – odpoveď CPP, že o žiadosti žalobcu o ustanovenie právneho zástupcu zo 7. apríla 2012 na celé konanie nerozhodovalo, keďže žiadosť nespĺňala náležitosti, bolo rozhodnuté len o neposkytnutí právneho zástupcu žalobcovi pre dovolacie konanie.
- Dňa 21. marca 2017 – termín pojednávania 28. marca 2017 zrušený z dôvodu žiadosti žalobcu CPP o ustanovenie právneho zástupcu pre celé konanie.
- Dňa 4. mája 2017 – výzva CPP, či bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu z 20. marca 2017 o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie vo veci samej.
- Dňa 12. mája 2017 – odpoveď CPP, že nebolo rozhodnuté o predmetnej žiadosti, súčasne CPP žiadalo tunajší súd o súčinnosť, a to zaslanie potrebných rozhodnutí.
- Dňa 25. mája 2017 – súd žiadal žalobcu o súhlas so zaslaním rozhodnutí pre účely CPP, žalobca prevzal podanie súdu 15. júna 2017 a 16. júna 2017 žalobca na žiadosť súdu uviedol, že nedáva žiaden súhlas na zaslanie rozhodnutí CPP.
- Dňa 24. augusta 2017 – výzva CPP, či bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu z 20. marca 2017 o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie vo veci samej.
- Dňa 14. septembra 2017 – CPP uviedlo, že rozhodnutím CPP z 8. augusta 2017 bol určený žalobcovi advokát na zastupovanie, a to ⬛⬛⬛⬛, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28. augusta 2017.
- Dňa 4. októbra 2017 – súd žiadal advokáta ⬛⬛⬛⬛ v lehote 10 dní o predloženie plnomocenstva na zastupovanie.
- Dňa 19. októbra 2017 – advokát ⬛⬛⬛⬛ oznámil súdu, že žalobca mu pri osobnej návšteve v kancelárii plnomocenstvo neudelil, lebo nemá k nemu dôveru.
- Dňa 24. októbra 2017 – súd žiadal CPP, aby oznámilo, či žalobca požiadal o zmenu rozhodnutia o ustanovenom advokátovi.
- Dňa 9. novembra 2017 – CPP uviedlo, že 18. októbra 2017 žalobca podal žiadosť o zmenu advokáta a rozhodnutím z 25. októbra 2017 bol na zastupovanie ustanovený advokát ⬛⬛⬛⬛, rozhodnutie nie je právoplatné.
- Dňa 30. novembra 2017 – súd žiadal advokáta ⬛⬛⬛⬛ v lehote 30 dní o predloženie plnomocenstva na zastupovanie.
- Dňa 14. decembra 2017 – ⬛⬛⬛⬛ oznámil písomne súdu, že odmietol zastupovať žalobcu z dôvodu jeho dlhodobej pracovnej zaťaženosti.
- Dňa 16. januára 2018 – spis pridelený do senátu JUDr. Petry Pavlisovej.
- Dňa 18. septembra 2018 – výzva CPP a výzva žalobcovi, aby oznámili, či bol žalobcovi ustanovený iný advokát.
- Dňa 1. októbra 2018 – CPP uviedlo, že rozhodnutím CPP z 26. septembra 2018 bol žalobcovi ustanovený advokát ⬛⬛⬛⬛, rozhodnutie nie je právoplatné.
- Dňa 8. januára 2019 – odpoveď CPP, v ktorej uviedlo, že 15. novembra 2018 bolo rozhodnutie CPP zmenené a žalobcovi bol ustanovený advokát ⬛⬛⬛⬛, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30. novembra 2018.
- Dňa 20. marca 2019 – súd žiadal advokáta ⬛⬛⬛⬛ o predloženie plnomocenstva na zastupovanie žalobcu.
- Dňa 6. mája 2019 – súd urgoval advokáta ⬛⬛⬛⬛ o predloženie plnomocenstva na zastupovanie žalobcu.
- Dňa 24. mája 2019 – advokát ⬛⬛⬛⬛ písomne uviedol súdu, že 10. marca 2019 zaslal žalobcovi plnomocenstvo, avšak nedostal spätnú väzbu.
- Dňa 30. mája 2019 – súd žiadal žalobcu o predloženie plnomocenstva na zastupovanie.
- Dňa 31. mája 2019 – advokát ⬛⬛⬛⬛ písomne uviedol súdu, že sa žalobca telefonicky ozval 28. mája 2019 a uviedol, že pred 13. júnom 2019 sa pre chorobu manželky nestihol zaoberať plnomocenstvom.
- Dňa 5. septembra 2019 – opätovná výzva žalobcovi, aby predložil plnomocentvo na zastupovanie advokátom.
- Dňa 4. októbra 2019 – žalobca uviedol, že 3. októbra 2019 podal žiadosť o zmenu advokáta CPP.
- Dňa 27. novembra 2019 – výzva žalobcovi, či bolo CPP rozhodnuté o zmene advokáta.
- Dňa 23. decembra 2019 – odpoveď žalobcu do viacerých spisov vedených na tunajšom súde a odpoveď, že o zmene nebolo rozhodnuté.
- Dňa 30. septembra 2020 – žiadosť CPP, čo sa týka rozhodnutia o zmene advokáta.
- Dňa 11. novembra 2020 – urgencia CPP.
- Dňa 21. decembra 2020 – urgencia CPP.
- Dňa 12. januára 2021 – správa z CPP, že dosiaľ nebolo rozhodnuté o zmene advokáta, zdržanie bolo spôsobené podaním námietky zaujatosti proti zamestnancom CPP s negatívnym výsledkom.
- Dňa 3. mája 2021 – podaná správa z CPP, že o zmene advokáta nebolo rozhodnuté.
- Dňa 26. mája 2021 – súdu doručené z CPP podanie s tým, že rozhodnutím č. k. KaPO/1818/2021 zo 17. mája 2021, ČRZ: 46274/2021 bolo zmenené rozhodnutie z 15. novembra 2018 a na zastupovanie oprávnenej osoby ⬛⬛⬛⬛ v právnej veci o neplatnosť kúpnej zmluvy, vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody, t. č. vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 10 C/92/2007, až do právoplatného skončenia veci bola určená advokáta ⬛⬛⬛⬛. Uvedené rozhodnutie nie je t. č. právoplatné.
- Dňa 23. júna 2021 – žiadosť CPP o oznámenie právoplatnosti rozhodnutia.
- Dňa 2. augusta 2021 – odpoveď z CPP, že rozhodnutie o zmene advokáta nadobudlo právoplatnosť 15. júna 2021.
- Dňa 4. augusta 2021 – súd žiadal ⬛⬛⬛⬛, aby v lehote 20 dní predložila súdu plnomocenstvo udelené jej žalobcom ⬛⬛⬛⬛ na zastupovanie v konaní na základe rozhodnutia CPP.
- Dňa 12. augusta 2021 – ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že žalobca jej neudelil plnú moc ani ju nekontaktoval.
- Dňa 13. augusta 2021 – súd žiadal žalobcu ⬛⬛⬛⬛, aby v lehote 20 dní predložil súdu plnomocenstvo ⬛⬛⬛⬛ na zastupovanie v konaní na základe rozhodnutia CPP.
- Dňa 20. septembra 2021 – žalobca písomne uviedol, že mu advokátka oznámila, že ho zastupovať nebude a že uvedené oznámi CPP, a preto žiadal 14. septembra 2021 o zmenu advokáta.
- Dňa 29. septembra 2021 – súd žiadal CPP, aby v lehote 10 dní oznámilo, či zo strany žalobcu ⬛⬛⬛⬛ bola podaná žiadosť o zmenu ich rozhodnutia č. k. KaPO/1818/2021 zo 17. mája 2021, ktorým bola menovanému pre uvedené konanie ustanovená právna zástupkyňa ⬛⬛⬛⬛, a zároveň nech oznámi, ako bolo rozhodnuté o žiadosti o zmenu právneho zástupcu vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 10 C/92/2007, a o zaslanie rozhodnutia a oznámenie, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
- Dňa 6. októbra 2021 – CPP oznámilo, že advokátka ⬛⬛⬛⬛ odmietla poskytovať právne služby žalobcovi a bola CPP vyzvaná na preukázanie splnenia povinnosti, t. j. aby zabezpečila za seba náhradníka.
- Dňa 29. novembra 2021 – súd žiadal CPP, aby v lehote 10 dní oznámilo, či došlo k zmene právneho zástupcu pre žalobcu.
- Dňa 1. decembra 2021 – CPP oznámilo, že na zastupovanie žalobcu bola určená advokátka ⬛⬛⬛⬛, rozhodnutie t. č. nie je právoplatné.
- Dňa 11. januára 2022 – súd žiadal CPP o oznámenie, či rozhodnutie č. k. KaPO/1818/2021 z 15. novembra 2021 nadobudlo právoplatnosť.
- Dňa 9. februára 2022 – CPP oznámilo súdu, že rozhodnutie o poskytnutí právneho zastúpenia advokátkou ⬛⬛⬛⬛ nadobudlo právoplatnosť 10. decembra 2021, avšak na základe oznámenia o odmietnutí poskytovania právnych služieb advokátkou
CPP rozhodnutím ČRZ: 142632/2021 z 23. decembra 2021 rozhodlo o určení advokáta ⬛⬛⬛⬛, na zastupovanie oprávnenej osoby v predmetnej právnej veci.
- Dňa 24. februára 2022 – CPP zaslalo súdu rozhodnutie o určení advokátky ⬛⬛⬛⬛, pretože určený advokát ⬛⬛⬛⬛, oznámil odmietnutie poskytovania právnych služieb.
- Dňa 3. marca 2022 – súd žiadal CPP o oznámenie, či rozhodnutie č. k. KaPO/1818/2021 z 24. februára 2022 nadobudlo právoplatnosť.
- Dňa 21. marca 2022 – CPP oznámilo, že rozhodnutie č. k. KaPO/1818/2021 z 24. februára 2022 t. č. nie je právoplatné.
- Dňa 25. marca 2022 – žiadosť CPP o tom, či je rozhodnutie o zmene advokáta právoplatné.
- Dňa 3. mája 2022 – CPP oznámilo, že rozhodnutím z 24. februára 2022 bolo zmenené rozhodnutie z 23. decembra 2021 a na zastupovanie oprávnenej osoby ⬛⬛⬛⬛ mu bola určená advokátka ⬛⬛⬛⬛, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18. marca 2022.
- Dňa 16. mája 2022 – súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní predložil súdu plnomocenstvo udelené ním ⬛⬛⬛⬛ na zastupovanie v tomto konaní.
- Dňa 10. júna 2022 – žalobca prevzal výzvu súdu na vyjadrenie, prípadne predloženie plnomocenstva.
- Dňa 6. júla 2022 – žalobca zaslal písomné podanie súdu k viacerým spisovým značkám vedeným na tunajšom súde a uviedol, že plnomocenstvo nestihol zrealizovať.
- Dňa 19. augusta 2022 – súd nariadil termín pojednávania na 31. október 2022 a súčasne súd vyzval ⬛⬛⬛⬛, aby predložila plnomocenstvo, prípadne uviedla dôvod, prečo k podpísaniu plnomocenstva nedošlo.
- Dňa 6. septembra 2022 – advokátka ⬛⬛⬛⬛ súdu uviedla, že jej napriek viacerým urgenciám nebolo žalobcom dané plnomocenstvo, žalobca sa vyjadril, že jej plnomocenstvo neudelí, a informovala o tom CPP.
- Dňa 27. októbra 2022 – na telefonický pokyn sudkyne termín pojednávania 31. októbra 2022 bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti sudkyne a určený nový termín na 19. december 2022.
- Dňa 19. decembra 2022 – vykonané pojednávanie, odročené na ďalšie dokazovanie na 30. január 2023.
- Dňa 30. januára 2023 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom boli vypočuté sporové strany, ktoré bolo následne odročené na 3. apríl 2023.
IV.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
10. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 92/2007 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
11. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom tohto základného práva je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba čakajúca na rozhodnutie všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
12. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (napr. § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.
13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
- správanie účastníka súdneho konania a
- postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
Právna a faktická zložitosť veci:
14. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia sa môže v závislosti od konkrétnych okolností prípadu rozvinúť do komplikovanej a zložitej veci. V každom prípade priebeh napadnutého konania, ako bol opísaný v predošlej stati, nemožno pripísať na vrub žiadnej okolnosti tykajúcej sa potenciálnej zložitosti prerokovávanej veci, ale najmä nepochopiteľným obštrukciám zo strany sťažovateľa a adekvátne aj nepochopiteľnej nečinnosti okresného súdu, ktorý sa nevedel s týmito obštrukciami žiadnym relevantným spôsobom vysporiadať.
Správanie účastníka konania:
15. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd z priložených podaní sťažovateľa, ako aj z podaní okresného súdu vyvodil, že sťažovateľ svojím správaním neustále spôsobuje obštrukcie v napadnutom konaní. V prvom rade sťažovateľ žiadal odročiť každý termín pojednávania, ktorý nariadil okresný súd v rokoch 2008 až 2011. V rovnakom období zároveň sťažovateľ nebol schopný špecifikovať svoj žalobný návrh, pretože v rámci už uvedených návrhov na odročenie pojednávaní menil aj rozsah svojho žalobného návrhu, resp. rozširoval subjekty, proti ktorým jeho žalobný návrh smeroval. A to aj o samotný okresný súd, hoci pôvodne žaloval mesto Spišské Vlachy o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia. Tieto podania sťažovateľa boli navyše aj značne neurčité, a preto ho musel okresný súd opakovane vyzývať na odstránenie vád týchto podaní. Zároveň sťažovateľ opakovane namietal zaujatosť všetkých sudcov. V období od roku 2011 do roku 2015 sa rozhodovalo o ustanovení právneho zástupcu sťažovateľovi v rámci ním podaného dovolania proti procesnému rozhodnutiu okresného súdu (zamietnutie návrhu na pripustenie ďalších účastníkov konania na strane žalovaných a na pripustenie zmeny petitu, pozn.), pričom konečný výsledok bol, že sťažovateľovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v tomto dovolacom konaní. Následne začiatkom roka 2017 bolo odmietnuté aj samotné dovolanie sťažovateľa. Po tom, čo okresný súd nariadil termín pojednávania na 28. marec 2017, sťažovateľ znova požiadal o odročenie tohto termínu s tým, aby mu CPP ustanovilo advokáta aj v konaní o veci samej. V nasledujúcom období (2017 až 2022) ustanovilo CPP sťažovateľovi postupne osem rôznych právnych zástupcov, pričom sťažovateľ žiadnemu z nich nepodpísal plnomocenstvo. Okrem toho stihol sťažovateľ namietnuť aj zaujatosť všetkých zamestnancov konajúceho Centra právnej pomoci.
16. Z už uvedenej chronológie, ako aj z predošlého bodu možno vyvodiť, že rozhodujúcu časť prieťahov v napadnutom konaní možno pripísať na vrub samotnému sťažovateľovi, resp. jeho nezmyselným podaniam a nepochopiteľnému konaniu (napr. žiadosť o ustanovenie obhajcu a následná neochota sťažovateľa udeliť plnú moc rozličným ustanoveným obhajcom).
Postup okresného súdu v napadnutom konaní:
17. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd zdôraznil, že napriek chaotickému prístupu samotného sťažovateľa k napadnutému konaniu, nebolo možné konštatovať, že prieťahy boli spôsobené iba sťažovateľom. Postup okresného súdu bol totiž vo viacerých momentoch vyslovene neefektívny. Ústavný súd v tomto kontexte poukázal najmä na obdobie 2017 až 2022, keď okresný súd nedokázal nariadiť pojednávanie, ale namiesto toho vyčkával, kým sťažovateľ udelí plnú moc niektorému z advokátov, ktorých mu postupne prideľovalo Centrum právnej pomoci. Sťažovateľ (ako vyplýva z pripojenej chronológie) dosiaľ neudelil plnú moc žiadnemu advokátovi, napriek tomu okresný súd konečne 19. decembra 2022 a 30. januára 2023 po šiestich rokoch nečinnosti pojednával. Išlo prakticky o jediné pojednávania smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Navyše okresný súd sa rozhodol čakať a nekonať v roku 2017, hoci vtedy už uplynulo 10 rokov od podania samotnej žaloby. Výsledok tejto zbytočnej nečinnosti okresného súdu je, že ani po 16 rokoch od začatia nebolo žiadnym spôsobom rozhodnuté o žalobe sťažovateľa, a to ani na prvom stupni.
18. Ak by okresný súd v napadnutom konaní postupoval efektívne a prieťahy v konaní by boli spôsobené iba obštrukciami strán v konaní, ústavný súd by nemal priestor na vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. No ak popri obštrukciách strany v konaní aj samotný okresný súd koná vyslovene neefektívne, resp. sa dopúšťa zbytočnej nečinnosti v konaní (v tomto prípade v trvaní viac ako 5 rokov v období 2017 až 2022), v takomto prípade ani obštrukcie sťažovateľa v napadnutom konaní nevylučujú porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zo strany konajúceho súdu.
19. V napadnutom konaní teda ústavný súd nemohol posúdiť postup okresného súdu ako efektívny a aj s ohľadom na doterajšiu dĺžku konania presahujúcu 16 rokov ho preto musel v kontexte danej veci (napriek banálnym obštrukciám sťažovateľa) považovať za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Záver:
20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 92/2007 porušené bolo (bod 1 výroku tohto nálezu).
21. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
V.
Primerané finančné zadosťučinenie
22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
23. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
24. Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie v sume 29 134,37 eur, ústavný súd ale považoval túto sumu za zjavne neprimeranú. Ústavný súd pritom prihliadol na správanie sťažovateľa v napadnutom konaní (body 15 a 16 odôvodnenia tohto rozhodnutia), ako aj na skutočnosť, že už samotná deklarácia porušenia základných práv, príkaz konať adresovaný okresnému súdu a náhrada trov konania implicitne zahrňujú aj satisfakčný prvok. Vzhľadom na tieto okolnosti ústavný súd v časti o primeranom finančnom zadosťučinení ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).
VI.
Trovy konania
25. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 410,92 eur (bod 3 výroku tohto nálezu).
26. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie samotnej ústavnej sťažnosti). Ústavný súd teda vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2022 v sume 193,50 eur a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2022 v sume 11,63 eur. Ústavný súd ešte podotýka, že vyjadrenia sťažovateľa z 13. januára 2023 nepovažoval za účelne vynaložené úkony právnej pomoci, pretože toto podanie neobsahovalo žiadny nový argument, ktorý by presiahol argumentáciu už uvedenú v samotnej ústavnej sťažnosti.
27. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
28. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2023
Miroslav Duriš
predseda senátu