znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 621/2012-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   14.   decembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vo veci namietaného porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   a čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. 16 Er 277/2010   z 1.   februára   2012   a uznesením   Krajského   súdu   v Košiciach   sp.   zn.   4   CoE 32/2012 z 25. mája 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru uznesením Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 16 Er 277/2010 z 1. februára 2012 a uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 CoE 32/2012 z 25. mája 2012.

Sťažnosť   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred ústavným   súdom   ustanovené   v   § 20   ods. 2   a   § 50   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   predovšetkým   neboli   pripojené   kópie   právoplatných   rozhodnutí (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde), proti ktorým smerujú.

Ústavný súd výzvou z 23. novembra 2012 oboznámil sťažovateľku prostredníctvom jej právneho zástupcu so zákonom vyžadovanými náležitosťami kvalifikovaného návrhu na začatie   konania   pred   ústavným   súdom   a   upozornil   ju,   že   predložená   sťažnosť   tieto náležitosti nespĺňa. Zároveň ju vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy doplnila sťažnosť o kópie právoplatných rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu s vyznačením ich   právoplatnosti,   ktorými   malo   dôjsť   k porušeniu   ňou   označených   práv,   tak   ako   to ustanovuje § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde, s poučením, že ak tak v určenej lehote neurobí, môže byť sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Právny   zástupca   sťažovateľky   reagoval   na   výzvu   ústavného   súdu   podaním doručeným   7.   decembra   2012,   ktorého   prílohu   tvorilo   uznesenie   okresného   súdu a uznesenie   krajského   súdu,   avšak   bez   vyznačenej   právoplatnosti.   Právny   zástupca v doplnení uviedol, že „na poslednej strane v pravom dolnom rohu, alebo na prvej strane v pravom   hornom   rohu   je   vždy   pečiatkou   vyznačený   dátum,   kedy   nám   bolo   konkrétne uznesenie   doručené.   Z tejto   skutočnosti   je   možné   odvodiť   informáciu   o dátume nadobudnutia právoplatnosti predmetných uznesení.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť   sťažovateľky   aj napriek   výzve   ústavného   súdu   z   23.   novembra   2012, v ktorej ústavný súd sťažovateľku prostredníctvom právneho zástupcu výslovne poučil, ako má   odstrániť   nedostatok   náležitostí   kvalifikovaného   návrhu   na začatie   konania   pred ústavným   súdom,   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred ústavným súdom ustanovené v § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka   v lehote   určenej   ústavným   súdom   a ani   do   dňa   uskutočnenia neverejného   zasadnutia   senátu   ústavného   súdu   a jej   predbežného   prerokovania   sťažnosť nedoplnila o náležitosti v súlade s požiadavkami obsiahnutými vo výzve ústavného súdu; predovšetkým nepredložila ústavnému súdu kópie právoplatných rozhodnutí, proti ktorým smeruje   jej   sťažnosť   s vyznačením   ich   právoplatnosti.   V súvislosti   s odvodením právoplatnosti z priložených uznesení okresného súdu a krajského súdu ústavný súd uvádza, že   vyznačenie   právoplatnosti   prislúcha   len   tomu   orgánu   verejnej   moci,   ktorý   príslušné rozhodnutie vydal.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho o tom, ako treba opravu   alebo   doplnenie   sťažnosti   urobiť,   je   procesnou   povinnosťou   sťažovateľa   a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté v celom rozsahu rešpektovať.

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).

Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25 ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde)   a   s   ním   spojené   náležitosti,   ktoré   musí   každý   návrh obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný súd uvádza, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (IV.   ÚS   409/04,   IV.   ÚS   168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky konštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje také   nedostatky   náležitostí   predpísaných   zákonom,   že nemožno   preskúmať   splnenie   hoci   len   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným súdom.   Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   zastáva   názor,   že   sú   splnené predpoklady   na   odmietnutie   sťažnosti   sťažovateľky   z   dôvodu   nesplnenia   zákonom predpísaných   náležitostí,   poukazujúc   pritom   aj   na   svoje   predchádzajúce   rozhodnutia, ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade identické sťažnosti sťažovateľky (pozri napr.   uznesenia   vo   veciach   vedených   pod   spisovými   značkami:   I. ÚS 283/2012, I. ÚS 284/2012, I. ÚS 306/2012, III. ÚS 263/2012, III. ÚS 275/2012 a III. ÚS 282/2012).

Ústavný   súd   je   nútený   konštatovať,   že   napriek   výzve   nedošlo   k odstráneniu nedostatkov sťažnosti,   a preto z uvedených dôvodov sťažnosť podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2012