znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 620/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. P., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou K..., T., konajúcou   prostredníctvom   advokáta   a konateľa   JUDr.   M.   K.,   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 21 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl. 8   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   príkazom Okresného   súdu   Považská   Bystrica   sp. zn.   OS PB-V-3-1/2013-0Tp-252/2013 zo 14. februára 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. P. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. septembra 2013 doručená sťažnosť P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   podľa   čl. 21   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   príkazom   Okresného   súdu   Považská   Bystrica   (ďalej   aj   „okresný   súd“) sp. zn. OS PB-V-3-1/2013-0Tp-252/2013 zo 14. februára 2013 (ďalej aj „príkaz“).

Sťažovateľ   v petite   sťažnosti   uviedol,   že   predmetný   príkaz   vydal   Okresný   súd Trenčín,   avšak   z dokumentácie,   ktorú   si   ústavný   súd   v rámci   prípravy   predbežného prerokovania veci vyžiadal od Okresného súdu Trenčín (kde bolo vedené trestné konanie pod   sp. zn.   2 T/73/2013,   v súvislosti   s ktorým   bola   vykonaná   predmetná   domová prehliadka), vyplýva, že ho vydal Okresný súd Považská Bystrica.

Zo sťažnosti a z fotokópie napadnutého príkazu okresného súdu vyplýva, že okresný súd   14.   februára   2013   vydal   príkaz   na   domovú   prehliadku   v trestnej   veci   zločinu nedovolenej   výroby   omamných   a psychotropných   látok,   jedov   alebo   prekurzorov,   ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), c) a d) Trestného poriadku, a to v „obytnom   dome   súp.   č...,   vchod...,   v byte   č...   na   prízemí,   na   ulici...,   postaveného na parcele č..., v katastrálnom území obce B. zapísaného na liste vlastníctva č..., správy katastra P., Katastrálneho úradu T. a vo všetkých priestoroch k nemu patriacich, ktorého vlastníkom je Okresné stavebné bytové družstvo... a užívateľmi sú J. B... a T. B..., kde majú trvalé bydlisko aj P. P. (sťažovateľ, pozn.)... a B. B. (osoba trestne stíhaná, pozn.)...“.

Na základe uvedené príkazu došlo 20. marca 2013 k realizácii domovej prehliadky a pri tomto úkone, ako uvádza sám sťažovateľ, bol prítomný.

Sťažovateľ   s poukazom   na   § 99   ods. 1   Trestného   poriadku   namieta   voči   príkazu okresného   súdu,   že   v jeho   odôvodnení „sa   okrem   skutkovej   časti   uznesenia   o začatí trestného stíhania a bližšie nešpecifikovaných poznatkov a operatívnych zistení policajtov Prezídia   PZ   ÚBOK   Odbor   Západ,   ako   i národnej   kriminálnej   agentúry   a národnej protidrogovej   jednotky   nenachádzajú   žiadne   dôkazy,   ktoré   by   vytvárali   podmienku dôvodného podozrenia, že v danom byte sa nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie“.

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   napadnutý   príkaz   nespĺňa   obsahové   náležitosti odôvodnenia vyžadované § 100 ods. 1 Trestného poriadku, a preto považuje tento príkaz za nepreskúmateľný, „nakoľko nedáva ani základné odpovede na dôvodnosť podozrenia, že v danej nehnuteľnosti sa nachádzajú veci dôležité pre trestné stíhanie ani z akého dôvodu bol samotný príkaz vydaný ani aké majú byť dôvody jeho realizovania“.

Taktiež uskutočnenie   domovej   prehliadky   až 20.   marca 2013 (pričom   príkaz   bol vydaný   14.   februára   2013)   považuje   sťažovateľ   za   odporujúce „zákonnej   podmienke spočívajúcej vo vykonaní domovej prehliadky bez meškania“.

Sťažovateľ   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie základného práva podľa čl. 21 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a zrušil napadnutý príkaz okresného súdu.   Domáha sa   tiež priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € a zaplatenia úhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažovateľ namieta, že príkazom okresného súdu došlo k porušeniu jeho v sťažnosti označeného   základného   práva   podľa   ústavy,   ako   aj   práva   podľa   dohovoru,   a   v   tejto súvislosti sa domáha okrem iného aj jeho zrušenia.

Podľa   § 100   ods. 1   Trestného   poriadku   sa   príkaz   na   domovu   prehliadku   doručí vlastníkovi   alebo   užívateľovi   obydlia   pri   prehliadke,   a ak   to   nie   je   možné,   najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.

Ako uvádza sťažovateľ, domová prehliadka sa uskutočnila 20. marca 2013 a bol pri nej osobne prítomný, teda najneskôr uvedeného dňa sa dozvedel o existencii namietaného príkazu.

Sťažovateľ   však   doručil   ústavnému   súdu   sťažnosť   až   12.   septembra   2013 (elektronické podanie), t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   už   pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vzhľadom   na   to   už   neprichádzalo   do   úvahy   rozhodovať   o   ďalších   návrhoch obsiahnutých v sťažnosti, čomu bráni nemožnosť konania vo veci samej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013