znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 62/2011-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2011 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti JUDr. J. C., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. D., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/161/2005, za účasti Okresného súdu Bratislava II, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. J. C., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 14 C/161/2005   p o r u š e n é   b o l i.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 14 C/161/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr.   J.   C., p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   1 500   €   (slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu   j e   Okresný súd Bratislava II   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e   p o v i n n ý   uhradiť JUDr. J. C., trovy konania v sume 303,30 € (slovom tristotri   eur a tridsať centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. D., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 62/2011 z 3. marca 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. J. C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   14 C/161/2005 (ďalej   aj   „namietané konanie“ alebo „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   konanie   o ochranu   osobnosti,   v ktorom   je   sťažovateľ v procesnom postavení odporcu, začalo podaním návrhu na okresnom súde 20. júla 2005.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie právoplatne skončené.

Okrem   toho,   že   sa   sťažovateľ   domáhal,   aby   ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavy vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   právo   na   prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadoval prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadal priznanie   finančného   zadosťučinenia   v   sume   5 500   €   a „náhradu   trov   právneho zastúpenia“.

Sťažovateľ   v písomnom   vyjadrení   doručenom   okresnému   súdu   11.   januára   2011 uviedol, že po podaní sťažnosti ústavnému súdu mu bola 5. januára 2011 doručená odpoveď na   jeho   sťažnosť   orgánu   štátnej   správy   okresného   súdu,   v ktorej   jeho   podpredsedníčka konštatovala, že v napadnutej veci nezistila subjektívne prieťahy v konaní.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   prípisom sp. zn. Spr. 3021/2011 z 20. januára 2011, v ktorom okrem iného uvádza:

„Sťažnosť   sťažovateľa   považujem   za   neopodstatnenú   a   navrhujem   ju   neprijať z dôvodu, že súd vo veci postupoval od podania návrhu na súd plynule, bez prieťahov. Sťažovateľ namieta postup zákonnej sudkyne pri jej procesnom postupe vo veci, postup súdu hodnotí len z pohľadu sťažovateľa, má výhrady k dôkazom navrhovaných navrhovateľom a súčasne ich vo svojej sťažnosti hodnotí. Vo veci síce nebolo doposiaľ rozhodnuté, toto nebolo   možné,   nakoľko   súd   vykonáva   dôkazy   navrhnuté   účastníkmi   konania,   či   tento procesný postup súdu je správny a dôvodný, je oprávnený hodnotiť nadriadený súd, a to na základe riadne a včas podaného opravného prostriedku. Vo veci je nariadený termín pojednávania na deň 14. 03. 2011.“

K vyjadreniu   okresného   súdu   bol   pripojený   tento   prehľad   procesných   úkonov a doterajšieho priebehu konania:

„- 20. 07. 2005 - doručená súdu žaloba na ochranu osobnosti

-29. 11. 2005 - stanovený T (termín, pozn.) pojednávania na 11. 01. 2006

-09. 01. 2005 - ospravedlnenie odporcu z pojednávania

-11. 01. 2006 - na   pojednávaní   vypočutý   navrhovateľ,   pojednávanie   odročené na 31. 03. 2006

-18. 01. 2006 - vyjadrenie odporcu k žalobe

-23. 02. 2006 - doplnenie dôkazových materiálov ku konaniu od navrhovateľa

-31. 03. 2006 - na   pojednávaní   vypočutý   odporca,   pojednávanie   odročené na 28. 06. 2006

-06. 04. 2006 - dožiadania   v   zmysle   vyjadrení   účastníkov   na   pojednávaní   dňa

31. 03. 2006 na doloženie listín

-11. 04. 2006 - stanovisko navrhovateľa k tvrdeniam odporcu

-28. 04. 2006 - doručenie listín (prezenčných listín) z Fakulty...

-16. 06. 2006 - ospravedlnenie neúčasti PZ (právneho zástupcu, pozn.) odporcu

-28. 06. 2006 - dostavili   sa   navrhovaní   svedkovia,   pojednávanie   odročené na 22. 11. 2006

-28. 06. 2006 - telefonické ospravedlnenie svedkyne z neúčasti na pojednávaní

-10. 07. 2006 - návrh navrhovateľa na vypočutie svedka

-14. 07. 2006 - uznesenie, ktorým bolo svedkyni priznané svedočné

-09. 11. 2006   -   zrušenie   termínu   pojednávania   (22. 11. 2006),   stanovený   nový   T (termín, pozn.) na 31. 01. 2007

-23. 11. 2006 - ospravedlnenie svedka z pojednávania

-29. 01. 2006 - ospravedlnenie svedka z pojednávania

-30. 01. 2007 - ospravedlnenie neúčasti PZ (právneho zástupcu, pozn.) navrhovateľa z pojednávania

-31. 01. 2007 - ospravedlnenie svedkyne z pojednávania

-31. 01. 2007   -   faxové   ospravedlnenie   PZ (právneho   zástupcu,   pozn.) odporcu z pojednávania

-31. 01. 2007 - pojednávanie odročené na 23. 05. 2007

-02. 02. 2007 - súdu doručený originál ospravedlnenia PZ (právneho zástupcu, pozn.) odporcu

-02. 02. 2007 - podanie navrhovateľa o oznámení adresy svedka

-15. 05. 2007 - ospravedlnenie svedka z pojednávania 23. 05. 2007

-17. 05. 2007 - oznámenie PZ (právneho zástupcu, pozn.) navrhovateľa o právnom zastupovaní

-23. 05. 2007 - pojednávanie   odročené   na   28. 09. 2007   -   neúčasť   navrhovateľa, odporcu a PZ (právneho zástupcu, pozn.) odporcu

-23. 05. 2007 - faxové ospravedlnenie PZ (právneho zástupcu, pozn.) odporcu

-23. 05. 2007 - ospravedlnenie svedkyne z pojednávania 23. 05. 2007

-24. 05. 2007 - originál ospravedlnenia PZ (právneho zástupcu, pozn.) odporcu

-19. 09. 2007 - ospravedlnenie svedka z pojednávania 28. 09. 2007

-28. 09. 2007 - vypočutie svedkov, pojednávanie odročené na 25. 01. 2008

-15. 10. 2007 - dožiadania na Fakultu... v zmysle vyjadrení na pojednávaní

-14. 01. 2008 - oznámenie   PZ (právneho   zástupcu,   pozn.) odporcu   o   vypovedaní plnomocenstva a oznámenie neúčasti na pojednávaní dňa 25. 01. 2008

-24. 01. 2008 - ospravedlnenie svedkyne z pojednávania

-25. 01. 2008 - pojednávanie odročené na 02. 05. 2008 - neúčasť odporcu, na nový T (termín, pozn.) volaný odporca i svedkovia pod hrozbou pokuty

-20. 02. 2008 - doručenie listín z Fakulty... v zmysle dožiadania

-25. 04. 2008 - ospravedlnenie svedkyne z pojednávania 02. 05. 2008

-28. 04. 2008 - oznámenie o prevzatí právneho zastupovania odporcu 02. 05. 2008 - vypočutie svedkyne, pojednávanie odročené na 12. 09. 2008

-05. 05. 2008 - výzva Fakulte... o doručenie pracovného posudku na navrhovateľa

-07. 05. 2008 - žiadosť svedkyne o úhradu cestovného

-14. 05. 2008 - oznámenie Fakulty... v zmysle výzvy súdu

-26. 06. 2008 - návrh PZ (právneho zástupcu, pozn.) odporcu na predvolanie svedkov

-14. 08. 2008 - predvolanie svedka v zmysle návrhu PZ (právneho zástupcu, pozn.) navrhovateľa

-08. 09. 2008 - ospravedlnenie svedkyne z pojednávania 12. 09. 2008

-12. 09. 2008 - súdu predložený návrh PZ (právneho zástupcu, pozn.) navrhovateľa na   zmenu   žaloby   -   zmena   petitu   uznesením   pripustená,   vypočutie   svedkyne   na pojednávaní, pojednávanie odročené na 14. 01. 2009

-18. 09. 2008 - podanie PZ odporcu na vypočutie svedkov

-18. 09. 2008 - predvolanie svedkov na 14. 01. 2009; výzva Fakulte...

-24. 09. 2008 - stanovisko PZ (právneho zástupcu, pozn.) navrhovateľa k výpovedi svedkyne

-06. 10. 2008 - stanovisko PZ (právneho zástupcu,   pozn.) odporcu k zmene žaloby vykonanej na pojednávaní dňa 12. 08. 2008

-13. 10. 2008 - uznesenie,   ktorým   súd   priznal   svedkyni   svedočné   (žiadosť   zo dňa

07. 05. 2008)

-21. 11. 2008 - doručenie listín z Fakulty... v zmysle žiadosti zo dňa 18. 09. 2008

-12. 12. 2008 - podanie   PZ (právneho   zástupcu,   pozn.) odporcu,   ktorým   rozširuje počet svedkov, ktorých navrhuje vypočuť

-05. 01. 2008 - ospravedlnenie svedka z pojednávania

-14. 01. 2009 - pojednávanie odročené z dôvodu PN zákonnej sudkyne

-02. 02. 2009 - oznámenie PZ (právneho zástupcu, pozn.) odporcu o zmene sídla AK

-25. 02. 2009 - stanovený T (termín, pozn.) pojednávania na deň 24. 06. 2009

-28. 05. 2009 - zrušenie T (termínu, pozn.) a oznámenie nového T (termínu, pozn.) pojednávania dňa 29. 06. 2009

-10. 06. 2009 - ospravedlnenie svedka z pojednávania

-29. 06. 2009 - odročené na 12. 10. 2009 - neúčasť navrhovateľa, odporcu a právnych zástupcov bez ospravedlnenia

-29. 06. 2009 - úradný   záznam   o   ospravedlnení   neúčasti   PZ (právneho   zástupcu, pozn.) navrhovateľa, ktorá vzala nový T (termín, pozn.) pojednávania na vedomie

-29. 06. 2009 - predvolanie svedkov

-30. 06. 2009 - e-mail   PZ (právneho   zástupcu,   pozn.) navrhovateľa   o   dodatočné ospravedlnenie ohľadom pojednávania dňa 29. 06. 2009

-03. 07. 2009   -   návrh   PZ (právneho   zástupcu,   pozn.) navrhovateľa   na   vykonanie dôkazu - vypočutie svedkov

-08. 10. 2009 - ospravedlnenie svedka z pojednávania dňa 12. 10. 2009

-12. 10. 2009 - námietka PZ (právneho zástupcu, pozn.) odporcu na prerokovanie veci bez prieťahov

-12. 10. 2009 - ospravedlnenie svedka z pojednávania

-12. 10. 2009 - na   pojednávaní   vypočutí   svedkovia,   pojednávanie   odročené na 16. 11. 2009

-16. 10. 2009   -   e-mailové   podanie   PZ (právneho   zástupcu,   pozn.) navrhovateľa   - návrh na vykonanie dôkazov

-27. 10. 2009 - originál podania PZ (právneho zástupcu, pozn.) navrhovateľa

-30. 10. 2009 - reakcia PZ (právneho zástupcu, pozn.) navrhovateľa k vyjadreniam PZ (právneho zástupcu, pozn.) odporcu dňa 12. 10. 2009

-09. 11. 2009 - ospravedlnenie svedka z pojednávania dňa 16. 11. 2009

-10. 11. 2009   -   podanie   PZ (právneho   zástupcu,   pozn.) odporcu   -   upozornenie adresované súdu

-16. 11. 2009 - vypočutie svedkov, pojednávanie odročené na 11. 01. 2010

-16. 12. 2009 - podanie PZ (právneho zástupcu, pozn.) odporcu k návrhu svedkov na vypočutie

-11. 01. 2009 - ospravedlnenie odporcu z pojednávania

-11. 01. 2010 - vypočutie svedkov, pojednávanie odročené na 12. 04. 2010

-11. 01. 2010 - predvolanie svedkov na pojednávanie pod hrozbou pokuty

-13. 01. 2010 - podanie PZ (právneho zástupcu, pozn.) navrhovateľa - predloženie listinných dôkazov s návrhom na vykonanie dôkazu

-18. 01. 2010   -   predloženie   listinných   dôkazov   od   PZ (právneho   zástupcu,   pozn.) odporcu

-22. 01. 2010 - výzva Fakulte... na predloženie dôkazov

-03. 02. 2010 - predloženie materiálu v zmysle výzvy zo dňa 22. 01. 2010

-18. 03. 2010   -   podanie   PZ (právneho   zástupcu,   pozn.) navrhovateľa   -   návrh na vykonanie dôkazu - predvolanie svedka

-12. 04. 2010 - vypočutie   účastníkov   konania   a   svedkov,   pojednávanie   odročené na 14. 06. 2010

-12. 04. 2010 - predvolanie svedka

-20. 04. 2010 - podanie PZ (právneho zástupcu, pozn.) navrhovateľa - oznámenie adresy svedka

-27. 04. 2010 - podanie PZ (právneho zástupcu, pozn.) odporcu - oznámenie adresy svedka

-13. 05. 2010   -   e-mailové   podanie   PZ (právneho   zástupcu,   pozn.) navrhovateľa   - stanovisko k výpovedi svedka

-13. 05. 2010 - predvolanie   svedkov   na   pojednávanie   pod   hrozbou   pokuty a prostredníctvom   príslušného   OO PZ (okresného   oddelenia   Policajného   zboru, pozn.)

-12. 05. 2010 - e-mailové   podanie   PZ (právneho   zástupcu,   pozn.) navrhovateľa   - predloženie stanoviska k výpovedi svedka

-04. 06. 2010 - oznámenie OR PZ (okresného riaditeľstva Policajného zboru, pozn.) Bratislava o nedoručení predvolania svedkovi

-14. 06. 2010 - vypočutie svedkov, pojednávanie odročené na 15. 11. 2010

-17. 06. 2010 - žiadosť svedkyne o preplatenie cestovného

-21. 06. 2010 - oznámenie OO PZ (okresného oddelenia Policajného zboru, pozn.) Liptovský Mikuláš o nedoručení zásielky

-21. 07. 2010 - podanie   OR PZ BA (Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru Bratislava,   pozn.) -   oznámenie   o   podaní   trestného   oznámenia   navrhovateľom   a žiadosť o zaslanie podkladov

-13. 08. 2010   -   zaslanie   na   OR PZ BA (okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru Bratislava, pozn.) žiadaných dokladov

-11. 11. 2010 - uznesenie o priznaní svedočného svedkyni

-15. 11. 2010 – PZ (právna zástupkyňa, pozn.) navrhovateľa krátkou doručila zmenu žaloby, pojednávanie odročené na 14. 03. 2011

-15. 11. 2010 - ospravedlnenie odporcu z pojednávania

-07. 12. 2010   -   e-mailové   podanie   PZ (právnej   zástupkyne,   pozn.) navrhovateľa   - zmena žaloby

-08. 12. 2010   -   žiadosť   PZ (právnej   zástupkyne,   pozn.) navrhovateľa   o   predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia

-09. 12. 2010 - vyjadrenie odporcu k návrhu na rozšírenie konania

-10. 01. 2010 - uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu petitu v zmysle pojednávania dňa 15. 11. 2010

-11. 01. 2011 - výzva navrhovateľovi na doplatenie súdneho poplatku.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 20. januára 2011, ktoré ústavný súd považuje za preukázané, a preto z neho v ďalšom postupe vychádzal.

K   vyjadreniu   okresného   súdu   sťažovateľ   zaujal   stanovisko   podaním   doručeným ústavnému súdu 5. apríla 2011, v ktorom okrem iného uviedol:

„Okresný súd Bratislava II sa správa, ako keby nepoznal Ústavu SR a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď tvrdí, že o zbytočnom prieťahu v konaní môže rozhodnúť len nadriadený súd v konaní o uplatnenom opravnom prostriedku. Sťažovateľ   má   ústavou   priznané   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.   Na   ochranu   tohto   základného   práva   má   Ústavou   SR   priznané   právo   podať sťažnosť   (čl. 127)   a   zákon   mu   umožňuje   podať   sťažnosť   predsedovi   súdu   (§ 62   ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Uplatnenie týchto   právnym   poriadkom   výslovne   ustanovených   prostriedkov   oprávnenou   osobou   v právnom štáte musí byť spôsobilé vyvolať právny účinok. Ten určuje tak Ústava SR, ako aj zákon o sudcoch a prísediacich. Tvrdenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava II JUDr. A.   R.   odporuje   platnej   právnej   úprave   a   je   nielen   protiprávne,   ale   aj   zavádzajúce. Hodnotenie činnosti súdu v rozsahu potrebnom na ochranu základného práva v konaní o ochrane   ústavnosti   nepodlieha   právomoci   nadriadeného   súdu,   ani   nemôže   vyčkávať na preskúmanie všeobecným súdnictvom v konaní o opravnom prostriedku.

Sudca má viesť konanie tak, aby ho neviedol zbytočne dlho. Ak existuje v konaní procesná   prekážka,   ktorá   môže   brániť   vyhoveniu   návrhu   žalobcu,   je   povinnosťou   súdu vyrovnať sa s relevanciou takej prekážky včas. V okolnostiach prípadu sťažovateľ namietol nesplnenie podmienky pasívnej legitimácie. Sťažovateľ neoktrojoval súdu akceptáciu svojej námietky.   Má   však   právo,   aby   súd   o   jeho   námietke   nesplnenia   podmienky   pasívnej legitimácie   rozhodol   v   náležitom   momente,   teda   tak,   aby   sa   v   súdnom   konaní nepokračovalo, ak procesná prekážka zbavuje súd možnosti rozhodnúť o žalobe v merite veci. Okresný súd Bratislava II sa touto sťažovateľovou námietkou nevyporiadal, ba čo viac, ani sa ňou vôbec nezaoberal. Súd v konaní postupoval, ako keby sťažovateľ námietku neexistencie svojej pasívnej legitimácie vôbec neuplatnil. To malo za následok, že Okresný súd   Bratislava   II   vo   veci   urobil   rad   úkonov,   ktoré   neboli   spôsobilé   odstrániť   právnu neistotu sťažovateľa. Tieto úkony zabrali niekoľko kalendárnych rokov, čo malo za následok porušovanie   sťažovateľovho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, rovnako ako jeho ľudského práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Zbytočnosť súdom vykonaných úkonov nie je daná iba tvrdením sťažovateľa. Okresný súd   Bratislava   II   v   okolnostiach   prípadu   vykonával   dôkazy,   ktoré   očividne   nespájal s možnosťou objasnenia veci. Ako príklad možno spomenúť ústne pojednávanie konané dňa 14. 6. 2010. Súd na ňom určil, že na nasledujúcom ústnom pojednávaní dňa 15. 11. 2011 na návrh žalobcu znovu vypočuje sťažovateľa.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že jeho ostatným úkonom bolo pojednávanie uskutočnené   4.   apríla   2011,   na   ktorom   bol   vyhlásený   rozsudok,   pričom   jeho   písomné vyhotovenie okresný súd krátkou cestou doručil právnym zástupcom účastníkov konania na tomto pojednávaní.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho súdu   pre ľudské   práva   k   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o ochranu   osobnosti   patria   do   bežnej   rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov.   Keďže v okolnostiach danej veci bolo pre meritórne rozhodnutie nutné vypočuť pomerne veľký počet svedkov, ústavný súd pripúšťa určitú mieru skutkovej zložitosti, ktorá však nezbavuje okresný súd zodpovednosti   za priebeh   napadnutého konania vyhodnotený v ďalšej   časti tohto nálezu.

2. Čo sa týka správania sťažovateľa ako účastníka napadnutého konania, ústavný súd konštatuje, že v prvých takmer 3 rokoch od začiatku konania mal na prieťahoch v konaní podiel aj samotný sťažovateľ a v tom čase ním splnomocnený právny zástupca.

Sťažovateľ sa nezúčastnil na pojednávaniach nariadených na 11. január 2006, 28. jún 2006,   31.   január   2007,   23.   máj   2007,   28.   september   2007   a 25.   január   2008.   Právny zástupca z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa žiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 28. jún 2006, k čomu okresný súd aj pristúpil, v dôsledku čoho však neboli vypočutí svedkovia   (R.,   P.),   ktorí   sa   na   pojednávanie   dostavili.   Obdobne   nebol   pre   neúčasť sťažovateľa   a jeho   právneho   zástupcu   opätovne   vypočutý   svedok   R.   na pojednávaní nariadenom na 23. máj 2007. Keďže sa sťažovateľ nedostavil na pojednávanie nariadené na 25.   január   2008,   pričom   jeho   právny   zástupca   14.   januára   2008   písomne   oznámil skončenie zastupovania sťažovateľa v konaní, okresný súd predvolal sťažovateľa na ďalšie pojednávanie už pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Tieto skutočnosti ústavný súd v súvislosti s predĺžením konania pripísal na ťarchu sťažovateľa a zobral ich do úvahy aj pri ustálení sumy priznaného finančného zadosťučinenia.

3.   Ústavný   súd   napokon   vyhodnotil   samotný   postup   okresného   súdu   z hľadiska posudzovania, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom.

Zo   sťažnosti   okrem   iného   vyplýva,   že   podľa   názoru   sťažovateľa   hlavným pochybením   okresného   súdu   vyvolávajúcim   prieťahy   v konaní   je „vedenie   sporu založeného   na   nezmyselnej   kvalifikácii“,   z čoho   následne   vyplýva   nesprávna   činnosť okresného súdu spočívajúca v predvolávaní svedkov, „ktorí nemôžu k veci podať relevantné svedectvo, teda nemajú k veci čo uviesť“.

Sťažovateľ v stanovisku k vyjadreniu okresného súdu poukázal aj na to, že nesúhlasí s konštatovaním predsedníčky okresného súdu, že otázku, „či tento procesný postup súdu je správny a dôvodný, je oprávnený hodnotiť nadriadený súd, a to na základe riadne a včas podaného opravného prostriedku“, a zastáva názor, že rozhodujúcim momentom na vznik prieťahov v napadnutom konaní je skutočnosť, že okresný súd sa neodkladne v priebehu konania nevysporiadal s jeho námietkou nedostatku pasívnej legitimácie.

Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie po vyhlásení rozsudku (4. apríla 2011) nie   je ešte právoplatne skončené,   a preto   nie je dôvodné,   aby   k uvedenej   argumentácii zaujal   stanovisko,   vyjadrujúc   názor,   že   by   to   bolo   v rozpore   s princípom   subsidiarity obsiahnutým   v čl. 127   ods. 1   ústavy,   ktorý   zásadne   bráni   ingerencii   ústavného   súdu   do výkonu právomoci všeobecného súdu v právoplatne neskončených konaniach. Ústavný súd v zhode s názorom vysloveným okresným súdom poukazuje aj na to, že uvedené argumenty sťažovateľa môžu byť predmetom posúdenia v rámci prípadného odvolacieho konania za predpokladu, že proti rozsudku okresného súdu bude podané odvolanie.

Ústavný súd na druhej strane vychádzajúc z vyžiadaného súdneho spisu konštatuje, že   namietané   konanie,   ktoré   začalo   podaním   návrhu   20.   júla   2005   na   okresnom   súde, prebieha   už   takmer   6   rokov,   pričom   až   na   pojednávaní   uskutočnenom   4.   apríla   2011 okresný súd vyhlásil rozsudok. Postup okresného súdu v preskúmavanom konaní bol síce podľa   názoru   ústavného   súdu   plynulý,   avšak   na   druhej   strane   ho   treba   hodnotiť   ako neefektívny, keďže napriek doterajšej dĺžke konania neviedol k právoplatnému rozhodnutiu, t. j. k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

Berúc do úvahy najmä to, čo je pre sťažovateľa ako účastníka namietaného konania v procesnom postavení odporcu v stávke, ústavný súd vyhodnotil doterajšiu dĺžku konania (takmer   6   rokov)   ako   ústavne   neakceptovateľnú,   a preto   dospel   k záveru,   že   postupom okresného   súdu   v napadnutom   konaní   došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu porušené, a pretože   rozsudok   vyhlásený   na   pojednávaní   uskutočnenom   4.   apríla   2011   ešte   nie   je právoplatný,   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ v procesnom postavení odporcu.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 5 500   €   z   dôvodov   uvedených   vo   svojej   sťažnosti.   Poukázal   najmä   na   to,   že „utrpel psychickú   ujmu   spočívajúcu   v pocitoch   márnosti,   nespravodlivosti   a krivdy,   že v rozhodujúcom čase nedosiahol spravodlivú ochranu svojich práv a právam chránených záujmov, že je dlhodobo krivo osočovaný z porušovania osobnostných práv žalobcu, a že je vystavený hrozbe, že zdĺhavá činnosť súdu sa počas jeho života neskončí právoplatným rozsudkom zbavujúcim ho záťaže neodôvodnenou žalobou“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru o priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 5 500 € argumentujúc okrem iného tým, že «výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 Ústavy SR nezávisí od voľnej úvahy Ústavného súdu SR. Podlieha požiadavke Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   aby   primerané   finančné   zadosťučinenie   za   prieťah v konaní   zodpovedalo   jednotnému   štandardu   ustanovenému   pre   odškodňovanie   v   Rade Európy. Európsky súd pre ľudské práva vyžaduje, aby náhrada poskytnutá sťažovateľovi na vnútroštátnej   úrovni   bola   primeraná   a   dostatočná   podľa   článku   41   Dohovoru. (Case of Normann v. Denmark. Sťažnosť č. 44704/98; zhodne Jensen v. Denmark. Sťažnosť č. 48470/99.)   V   prípadoch,   keď   sťažovateľ   aj   po   vyčerpaní   dostupného   vnútroštátneho prostriedku môže tvrdiť, že je „obeťou“, lebo dostal finančné zadosťučinenie za porušenie ľudského práva na prejednanie veci v primeranej lehote vo výške, ktorá nie je primeraná a dostatočná,   musí   mu   byť   priznaný   rozdiel   medzi   čiastkou   získanou   vo   vnútroštátnom konaní a čiastkou, ktorú by za predpokladu, že by ju priznal príslušný vnútroštátny orgán, nebolo možné považovať za zjavne neprimeranú v porovnaní s čiastkou, ktorú by priznal Súd (Case of Scordino v. Italy GC Sťažnosť č. 36813/97, §§ 178-213; Case of Cocchiarella v. Italy GC Sťažnosť č. 64886/01, §§ 69-98.).».

V súlade   s case-law   ESĽP   sťažovateľ   žiada   priznať   finančné   zadosťučinenie za každý   rok   konania   proti   nemu   vypočítané   od   podania   žaloby   20. júla 2005 až do rozhodnutia ústavného súdu s tým, „že pri uplatnení kritérií ustálených v case-law Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   s prihliadnutím   na   reálne   možnosti   národného hospodárstva Slovenskej republiky považuje za primerané, aby za každý začatý kalendárny rok konania o svojej žalobe (sťažovateľ mal zrejme na mysli žalobu navrhovateľa, pozn.) dostal finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 euro“.

K argumentácii   sťažovateľa   v súvislosti   s požadovanou   sumou   primeraného finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   uvádza,   že   sa   s ňou   nemožno   bezvýhradne stotožniť. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že jeho judikatúra z posledného obdobia potvrdzuje, že popri uplatňovaní základných kritérií, ktoré štandardne uplatňuje vo svojej judikatúre aj ESĽP (zložitosť veci, správanie účastníka konania, postup súdu a význam konania pre   sťažovateľa),   sa   ústavný súd   svojimi   rozhodnutiami,   ktoré   sa   týkajú   sumy priznaného finančného zadosťučinenia, približuje k sumám priznávaným ESĽP za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka. Ústavný súd ale naďalej považuje za potrebné zohľadňovať pri rozhodovaní o týchto otázkach materiálne hľadisko odvádzané od reálnych možností národného   hospodárstva   Slovenskej   republiky   založených   na   skutočnosti,   že   priemerná nominálna   mesačná   mzda   zamestnanca   v   hospodárstve   Slovenskej   republiky za predchádzajúci   kalendárny   rok   je   v   porovnaní   s   obdobnými   ukazovateľmi   v   iných členských   štátoch   Rady   Európy   stále   relatívne   nízka.   Ústavný   súd   tiež   poukazuje na skutočnosť, že medzi platnou právnou úpravou sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (§ 49 a nasl. zákona o ústavnom súde) a sťažnosťou podľa čl. 34 dohovoru existujú určité rozdiely, ktoré možno judikatúrou preklenúť len čiastočne. Ústavný súd tiež zohľadňuje pri svojom rozhodovaní skutočnosť, že primárnym cieľom sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je a nemôže byť priznanie finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp. zn. 14 C/161/2005, ktoré ústavný súd vyhodnotil ako neefektívne, berúc do úvahy konkrétne okolnosti   daného   prípadu,   najmä   podiel   sťažovateľa   na   vzniku   zbytočných   prieťahov v konaní (čl. II bod 3 tohto nálezu), ale na druhej strane aj na jeho vek (porovnaj napr. III. ÚS 10/06), keď neprimeranú dĺžku konania pociťuje ako pretrvávajúcu nespravodlivosť, ako aj povahu veci, t. j. čo je pre sťažovateľa „v stávke“ („at stake“), ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v   dôsledku   jeho   právneho   zastúpenia   v   konaní   vedenom   ústavným   súdom advokátom   JUDr.   J.   D.   Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá bola 721,40 €.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu   zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“), a to každý úkon po 120,23 €, t. j. za dva úkony 240,46 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 254,88 €. Keďže advokát je platcom   dane   z pridanej   hodnoty   (ďalej   len   „DPH“),   uvedená   suma   bola   zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani   z pridanej   hodnoty   v   znení   neskorších   predpisov.   Trovy   právneho   zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 303,30 €.

Priznanie odmeny za stanovisko k vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ neuplatnil a odmenu za sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu ústavný súd   nepriznal,   pretože   nejde   o procesný   úkon   realizovaný   v rámci   konania   vedeného ústavným súdom.

Priznanú úhradu   trov   konania je okresný   súd   povinný   zaplatiť na účet právneho zástupcu   sťažovateľa   (§ 31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s § 149   OSP)   v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2011