znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 62/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 52 C/217/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 23. decembra 2008   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a svojho   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 52 C/217/2007.Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   zažaloval   sudkyňu   Krajského   súdu v Bratislave   o ochranu   osobnosti   v konaní   vedenom   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 52 C/217/2007.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„Okresný   súd   Bratislava   II,   Drieňová   5,   820   07   Bratislava,   v konaní   sp.   zn.: 52 C 217/2007, zákonná sudkyňa v II. rade JUDr. O. N., ktorá porušuje základné právo na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 – právo na verejné prerokovanie veci pred   objektívnym,   nezaujatým   a nezávislým súdom, čo však Okresný súd Bratislava II nie je pre existenciu komanda sudcov, ktorého cieľom je dokonať Justičný teror a vyústiť tento v dokonanú justičnú vraždu!...

I. Sťažovateľ   zažaloval sudkyňu   Krajského   súdu   Bratislava   JUDr.   M.   Ř.   žalobou o ochranu osobnosti v konaní sp. zn.: 52 C/217/2007, keď táto sudkyňa, rovnako sudcovia Ústavného súdu pripisujú žalobcovi fiktívny majetok a z týchto klamstiev potom vychádzajú pri   rozhodovaní.   Čo   je   rozhodovanie   mafiánske,   svojvoľné   a tento   trend   si zúfalo uchovávajú od roku 2002. Výsledkom je, že OS BA II má 23 podaní na Európskom súde. Hoci   je   žalobca   bez   príjmov   od   mája   2006,   nemá   dôchodok,   je   plne   invalidný a nositeľom ŤZP, nemá možnosť zárobku a má majetok na príťaž, tento súd rozhoduje ako jeden   chorý   až   sprostý   –   pretože   napriek   uvedeným   skutočnostiam   nie   je   oslobodený od súdnych poplatkov, hoci žalobca má na to zákonný nárok.

Touto   machináciou   –   porušovaní   základných   práv   a zákonov   chce   súd   oslobodiť zažalovanú   sudkyňu   od   povinnosti   zaplatiť   nemajetkovú   ujmu.   Táto   falošná   kolegialita je chorá a uvádza sudcov do verejne odhaliteľného kriminálneho výkonu súdnictva!“

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„II.A. Okresný súd Bratislava II porušuje základné právo D. B. garantované čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 dohovoru o základných právach.

II.B. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.C. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie 52 C/217/2007-47 zo dňa 10.   12.   2008   a oslobodzuje   D.   B.   od   súdnych   poplatkov   až   do   času   jeho   prípadného zlepšenia finančnej situácie.

II.D. Okresný súd v Bratislava II zaplatí trovy konania.“

Sťažovateľ   súčasne   žiada,   aby   mu   ústavný   súd   ustanovil   advokáta   na   jeho zastupovanie pred ústavným súdom.

Z príloh, ktoré sťažovateľ predložil spolu so sťažnosťou, vyplýva, že sťažovateľ bol vyzvaný na zaplatenie súdnych poplatkov (4. júna 2008), ktoré nezaplatil. V tejto veci podal Krajskej prokuratúre v Bratislave podnet a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky opakovaný podnet, obidva podnety sťažovateľa orgány prokuratúry odložili.

Sťažovateľ bol zaviazaný zaplatiť súdny poplatok v určenej lehote s upozornením, že ak ho nezaplatí, súd ho bude vymáhať. Pretože sťažovateľ súdny poplatok nezaplatil, okresný súd konanie vedené pod sp. zn. 52 C/217/2007 uznesením č. k. 52 C/217/2007-47 z 10. decembra 2008 zastavil. Ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažovateľ sa proti označenému   uzneseniu   odvolal   a vec   bola   9.   januára   2009   predložená   Krajskému   súdu v Bratislave. Z predložených príloh k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa obrátil so svojou sťažnosťou   na   ústavný   súd   po   doručení   mu   označeného   uznesenia   okresného   súdu (15. decembra 2008).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) každý   návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je právomoc ústavného súdu subsidiárna, čo znamená, že namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní zistí, že sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02).

Podľa   §   201   Občianskeho   súdneho   poriadku   účastník   konania   môže   napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Túto možnosť sťažovateľ aj využil.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatoval,   že   sťažovateľ   mal   v   systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na ochranu svojich práv, ktoré   boli   podľa   jeho   názoru   označeným   uznesením   okresného   súdu   porušené.   Týmto účinným prostriedkom bolo odvolanie, ktoré sťažovateľ proti uzneseniu prvostupňového súdu   aj   podal.   Využitie   tejto   zákonnej   možnosti   účinnej   ochrany   základného   práva sťažovateľa   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práv   podľa   čl.   6   ods.   1 a čl. 13 dohovoru vylučuje prijatie sťažnosti ústavným súdom, ktorý môže uplatniť svoju právomoc iba vtedy, ak navrhovateľ nemal inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv (IV. ÚS 115/07).

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   „ak   o závažných   procesných pochybeniach,   ktorými   sa   porušujú   aj   niektoré   zo   základných   práv   alebo   slobôd, je oprávnený   a povinný   rozhodnúť   všeobecný   súd   na   základe   riadnych   a mimoriadnych opravných   prostriedkov   upravených   v príslušnom   procesnom   poriadku,   je   právomoc ústavného súdu pred ich vyčerpaním vylúčená“ (IV. ÚS 10/02). V nadväznosti na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

V súvislosti   so   zistením,   že   sťažnosť   sťažovateľa   doručená   ústavnému   súdu 23. decembra 2008   obsahuje   hrubo   urážlivé   výroky,   dehonestujúce   a   neopodstatnené obvinenia adresované zákonnej sudkyni v namietanom konaní, ale aj sudcom všeobecných súdov, ústavný súd uvádza, že v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 406/08) za súčasť zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu   považuje   aj   primeranú   slušnosť   vo   vyjadrovaní;   ak   táto   absentuje,   je   dôvod na odmietnutie   sťažnosti   s   takýmto   obsahom   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2009