znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 615/2025-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

zastúpeného JUDr. Marcelom Ružarovským, advokátom, Andreja Žarnova 11C, Trnava, proti postupu Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 2PP/34/2024 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľ a, s kutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. novembra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2PP/34/2024. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 2 500 eur a náhrady trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 21. mája 2024 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si v súčasnosti vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov. V dňoch 3. júla 2024, 8. januára 2025 a 19. marca 2025 sa uskutočnili verejné zasadnutia, pričom na poslednom z nich okresný súd vyhlásil rozhodnutie, ktorým žiadosti sťažovateľa vyhovel. Proti rozhodnutiu podal prokurátor sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 5Tos/99/2025 zo 4. septembra 2025 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. O žiadosti sťažovateľa tak do dňa podania ústavnej sťažnosti nebolo rozhodnuté, avšak zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd určil termín verejného zasadnutia na 9. december 2025.

3. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Rozhodovanie nie je podľa sťažovateľa právne ani skutkovo zložité. Zákon ustanovuje podmienky, ktoré je v konaní potrebné skúmať. Hoci bol do konania pribratý znalec, čo objektívne mohlo mať vplyv na celkovú dĺžku tohto konania, tak v tomto prípade ide o pomerne úzko vymedzený predmet dokazovania, a to či sú splnené podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Napokon znalec bol pribratý do konania uznesením z 1. augusta 2024, pričom 5. novembra 2024 (po 3 mesiacoch, pozn.) bol znalecký posudok doručený súdu. Sťažovateľ je presvedčený, že ani on sám, ani jeho obhajca nezapríčinili prieťahy v konaní. Zbytočné prieťahy mali byť spôsobené výlučne postupom okresného súdu, ktorý údajne po zrušujúcom uznesení krajského súdu nenariadil termín verejného zasadnutia, pričom celková doba napadnutého konania v súčasnosti predstavuje dobu 18 mesiacov.  

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie o údajnom porušení označených práv podľa ústavy a dohovoru zbytočnými prieťahmi okresného súdu vzniknutými pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

5. Podľa ústavného súdu nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva (I. ÚS 46/01, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavnú sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

6. Sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody 21. mája 2024. Okresný súd uznesením z 1. augusta 2024 pribral do konania znalca na účely vypracovania znaleckého posudku, ktorý mu bol doručený 5. novembra 2024. Okresný súd vo veci vykonal tri verejné zasadnutia, a to 3. júla 2024, 8. januára 2025 a 19. marca 2025, pričom na poslednom z nich žiadosti sťažovateľa vyhovel. Na sťažnosť prokurátora krajský súd uznesením zo 4. septembra 2025 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo veci je naplánovaný termín verejného zasadnutia na 9. december 2025.  

7. Ústavný súd po dôslednom preskúmaní priebehu napadnutého konania uvádza, že celková dĺžka rozhodovania o návrhu sťažovateľa je aj napriek nedodržaniu lehoty ustanovenej v § 415 ods. 4 Trestného poriadku na hranici ústavnej akceptovateľnosti. Procesné úkony, ktoré okresný súd dosiaľ vykonal v súvislosti s rozhodovaním o návrhu sťažovateľa, boli v primeraných časových intervaloch. Je zjavné, že k nedodržaniu lehoty na rozhodnutie ustanovenej Trestným poriadkom došlo aj v dôsledku potreby vykonania znaleckého dokazovania. Taktiež nemožno opomenúť, že táto lehota má poriadkový charakter, keďže Trestný poriadok neustanovuje žiadnu sankciu za jej prípadné nedodržanie. Podľa názoru ústavného súdu celkovú dĺžku napadnutého konania nemožno pričítať na ťarchu výlučne okresného súdu, keďže nemohol ovplyvniť dĺžku rozhodovania o sťažnosti prokurátora krajským súdom od 19. marca 2025 do 4. septembra 2025. Ústavný súd považuje za významné, že vo veci je určený termín verejného zasadnutia.

8. Ústavný súd uzatvára, že v okolnostiach prerokúvanej veci hodnotí postup okresného súdu ako hraničný, no stále súladný s obsahom práv, ktorých porušenie sťažovateľ namietal vo svojej ústavnej sťažnosti, preto odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

9. Napokon ústavný súd uzatvára, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu sťažovateľa signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2025

Ladislav Duditš

predseda senátu